Viliam Pauliny v SNP



Povstalecký „minister financií“ Viliam Pauliny

 

Mgr. Lukáš Krajčír, PhD., Slovenský historický ústav Matice slovenskej

 

  1. výročie ukončenia 2. svetovej vojny je vhodným momentom spomenúť si na viacerých povstalcov-matičiarov, ktorí sa stali obeťami nacistickej surovosti, pobytov vo väzniciach a v koncentračných táboroch, ale aj krutých podmienok skrývania sa v mrazivých horách.

Boli a dodnes sú jasným dôkazom, že aj ako členovia a funkcionári Matice slovenskej si zachovali chrbtovú kosť, neohli sa pred nacistickým a domácim kolaborantským režimom a verní svojim kresťanským a humanistickým zásadám sa aktívne podieľali na organizovaní Slovenského národného povstania, jedinečnom pokuse oslobodenia a obnovenia demokratizačných procesov v slovenskej spoločnosti.

Jedným z nich bol aj Viliam Paulíny (1877-1945), ktorý v otázke financovania Slovenského národného povstania úzko spolupracoval s Imrichom Karvašom, niekdajším kolegom a guvernérom Národnej banky Slovenska. Je aj exemplárnym príkladom intelektuála, ktorý napriek pravicovým ekonomicko-liberálnym princípom ostal až do konca života nekomunistickým a pritom občiansko-demokratickým verejným činiteľom.

Banskobystrický matičiar a bankár

Uvedomoval si kultúrny a výchovno-vzdelávací význam matičného hnutia a preto neprekvapí jeho výrazne funkcionárske a členské miesto v Matici slovenskej. Bol radovým a dokonca aj výborovým členom MO MS Banská Bystrica  v r. 1922-1931 a 1937-1939, ale aj predsedom MO MS Banská Bystrica v r. 1931-1937. Zastával však aj funkcie v matičnom ústredí, nakoľko bol evidovaný ako člen Účtového výboru MS  v r. 1923-1935 a od roku 1932 aj ako člen dozorného povereníctva MS. Navyše ako zakladajúci člen MS potvrdil svoj pozitívny prístup k matičnému hnutiu.

Vo verejnom živote sa venoval mnohým povolaniam a záľubám. Z bohatej plejády treba spomenúť jeho miesto vo finančnom sektore,  keď už od roku 1898 pôsobil ako bankový úradník v Turčianskom Sv. Martine. Od roku 1920 sa jeho meno výrazne zapísalo do dejín slovenského bankovníctva, keďže založil a riadil Národnú banku v Banskej Bystrici a od roku 1923 pôsobil aj vo funkcii predsedu správnej rady.

I keď podľa názvu pripomínala Slovenskú národnú banku, v skutočnosti išlo o regionálny peňažný ústav na strednom Pohroní, ktorý svojimi aktivitami zasahoval do celoslovenských finančných operácií. Okrem toho bol Paulíny aj členom predsedníctva Národohospodárskej župy stredoslovenskej, orgánu, ktorý v časoch Veľkej hospodárskej krízy sa pokúšal znižovať jej vážne dopady na ekonomickú situáciu v spoločnosti.

Celoštátny politik

Nezmazateľné miesto má Paulíny aj v dejinách slovenskej politiky, keďže sa angažoval v predprevratovej i poprevratovej Slovenskej národnej strane, bol martinským deklarantom, členom župného výboru SNR vo Zvolene, poslancom pražského Revolučného národného zhromaždenia a členom viacerých jeho výborov.

V 20. rokoch sa angažoval aj v Československej národnej demokracii a v Republikánskej strane poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, za ktoré neúspešne kandidoval do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia. Angažoval sa však aj v komunálnej politike, nakoľko bol poslancom zastupiteľstva Slovenskej krajiny a krátko v roku 1938 aj starostom Banskej Bystrice.

Nemožno zabúdať na jeho rozsiahle redaktorské a publicistické aktivity. Redigoval Slovenského peňažníka a Hronské noviny, prispieval aj do Národných novín a príležitostne aj do ďalších regionálnych a celospoločenských periodík.

Pestovanie duševnej a telesnej sily

Poznať Paulínyho život nemožno bez silného evanjelického a cirkevného rozmeru, ktorý zasahoval do mnohých oblastí jeho politického a hospodárskeho angažovania. Pôsobil ako účtovný referent presbytéria Západného dištriktu ECAV, svetský predseda dištriktuálnej podporovne, pred prevratom aj ako zborový dozorca v obci Senné, po prevrate v Očovej, na Dobrej Nive, v Banskej Bystrici a vo Zvolene aj seniorálny dozorca.

Najmä posledné dve cirkevné účinkovania boli integrálne prepojené s jeho politickým angažovaním v miestnom výbore SNR, keďže v priestoroch cirkevného zboru sa prechovávali zbrane pre Slovenské národné gardy z roku 1918 a počas SNP bol zvolenský seniorát miestom debát zaangažovaných povstalcov.

Paulíny navyše pochopil, že zdravý duch môže žiť len v zdravom tele a preto jeho meno je úzko spojené aj so sokolským hnutím na Slovensku a turistickým aktivitami. Bol starostom sokolskej pohronskej župy Detvan, organizátorom mnohých turistických podujatí a vychádzok do prírody bohatého banskobystrického kraja.

Popredný povstalecký činiteľ

Bolo pochopiteľné, že aj on sa zapojil do Slovenského národného povstania, nakoľko už v apríli 1938 jasne prehlásil, že „autoritatívny režim Hlinkovej ľudovej strany odkopnutím Čechov a československej idey vháňa národ do náručia Hitlera.“ Preto aj patril k agilným a čelným predstaviteľom nekomunistickej zložky odboja. Bol členom Revolučného národného výboru v Banskej Bystrici, ako provizórneho komunálneho politického orgánu, ale aj členom Slovenskej národnej rady, zákonodarného orgánu na povstaleckom území a povereníkom, teda povstaleckým ministrom financií.

Po potlačení povstania sa utiekol skrývať do okolitých hôr, ale jeho vyšší vek s náročnými podmienkami na samotné prežitie ho donútili vrátiť sa do Banskej Bystrice. Vzápätí bol zadržaný nemeckými orgánmi, väznený, vypočúvaný a dňa 26. decembra 1944 zavlečený do Nemeckej ríše, kde za neznámych okolností zomrel.

Uvedené sondy do života Viliama Paulínyho sú len základným vstupom do zložitej problematiky života a diela tohto verejného činiteľa. Jeho mnohostranné pôsobenie by si istotne zasluhovalo systematický výskum faktov a jeho postojov, roztrúsených v mnohých archivovaných dokumentoch a publikovaných článkoch, ktoré po analýze by plasticky reprodukovali postavu Paulínyho. Výzva pre každého bádateľa, ktorý chce lepšie pochopiť priesečníky matičného a širšieho demokratického pôsobenia mnohých postáv v slovenských dejinách.

Použité pramene a literatúra:

 

Zápisnica konventu zvolenského ev. a. v. seniorátu (r. 1922-1945).

Zpráva ev. cirk. sboru na rok.. (r. 1939-1945).

Naša cirkev (r. 1940-1945).

Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990, s. 410-411.

Slovenský denník, 19. 12. 1937, s. 1-2.

Odvliekli ho spolu s Golianom… In SME, 7. 2. 2016 [online]. Dostupné na internete:

<https://mybystrica.sme.sk/c/20088464/odvliekli-ho-spolu-s-golianom-a-viestom-stopa-po-viliamovi-paulinym-sa-straca-v-nemecku.html>

2020-04-27T17:22:28+00:0027 apríla 2020 |Osobnosti slovenských dejín|
X