„Smrť je len nenávratno. Iba zabudnutie je koniec života…,“ napísal Ladislav Novomeský v jednej zo svojich básní. Jeho nasledovník Vladimír Mináč zdôraznil, že úlohou Matice slovenskej je organizovať kultúrnu pamäť národa. Odhaľovanie pamätných tabúľ, búst či pamätných izieb má slúžiť predovšetkým budúcim generáciám, aby nezabudli na veľké osobnosti, ktoré sa dokázali obetovať pre ušľachtilú ideu. V prípade Novomeského a Horvátha môžeme hovoriť o obrovskej životnej tragédii dvoch významných osobností, ktoré sa zlatými písmenami zapísali do dejín slovenskej literatúry, kultúry, ale aj školstva, zahraničných vecí či samotnej slovenskej štátnosti, no „odmenu“ dostali v podobe vykonštruovaných procesov v 50. rokoch. Spája ich mesto Senica, ale aj pobyty v Prahe a Bratislave, láska k modernému umeniu a literatúre, aktivita na prvom Kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, participácia na Vianočnej dohode a ilegálnej Slovenskej národnej rade, budovaní vojnou zničenej republiky, medzinárodný význam pri povojnovom usporiadaní krajiny a napokon silné humanistické a vlastenecké presvedčenie. MS, Inštitút ASA, Spoločnosť Ladislava Novomeského v spolupráci s ďalšími inštitúciami. Okrem odhalenia búst pripravila tiež konferenciu, raritné filmové dokumenty a rozsiahle vedecké články.
Dňa 25. 10. 2024 matičiari odhalili v Aleji národných dejateľov pri budove MS v Martine bustu predsedu inštitúcie, ale aj Spolku slovenských spisovateľov, povereníka, básnika, žurnalistu, kultúrneho politika a politického väzňa Dr. h. c. Ladislava Novomeského (* 27. 12. 1904, Budapešť – † 4. 9. 1976, Bratislava). Slávnostné podujatie sa začalo slovenskou hymnou, po ktorej nasledovali slávnostné príhovory pozvaných hostí a predsedu MS Mariána Gešpera. Program obohatila divadelná scénka Stretnutie starého s novým, dramatická črta zo života Ladislava Novomeského (Novomeského si zahral Peter Schvantner, Tajovského Peter Vrlík, ktorý je po boku LP spoluautor scenára). Na podujatí nechýbali významní hostia, ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár, europoslanci a zástupcovia kultúrnych inštitúcií. Podujatia sa zúčastnila aj STVR, ktorá pripravila krátku reportáž. Dokumentárny film Svetlo medzi tieňmi: Odkaz Laca Novomeského (r. Seman, s. Perný, Gešper) si ku dnešnému dňu pozrelo už 2500 ľudí. Bustu z dielne Petra Valacha odhalili predseda MS Gešper, minister Blanár a iniciátor osadenia LP.
„Voda Dunaja je sivá, Želka má sivé oči, Želka má oči ako Dunaj. A na lícach má dve jamky, oh, tie jamky, rád by ich bozkával deň a noc. … (bratislavský) hrad bol krásny, Laco ho mal veľmi rád. Vedel o ňom, že jeho začiatky siahajú až po prvé storočie a vraj bol vybudovaný rímskymi légiami. Keď sa pohrúžil do snenia, cítil sa vojakom rímskych légií, spomínal si, ako niesol s druhmi ťažké kamenie a práca mu bola sladká, lebo vedel, že tento hrad bude raz ozdobou hlavného mesta Slovenska…,“ to sú slová z diela Laco a Bratislava od spisovateľa Horvátha, ktoré po slávnostnom odhalení busty 26. 10. na historickej Slovenskej národnej rade v Bratislave prečítala Deana Horváthová-Jakubisková, symbolicky vo výhľade na neďaleko stojaci bratislavský hrad. Slovenský spisovateľ, politik, diplomat, publicista a prozaik, esejista JUDr. Ivan Horváth (* 26. 6. 1904, Senica – † 5. 9. 1960, Bratislava) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literárnej moderny.
Horváth bol a ťažko zaraditeľný autor, ktorý priniesol do slovenskej literatúry netradičné, avantgardné, moderné poňatie prózy, v ktorom dominuje osobný pomer k citovému životu; význam zmyslov a vášní, sily aj slabostí; senzitívnosť vo vzťahu k skutočnosti; snivosť, blúznivosť, asociatívnosť, lyrickosť, psychologizovanie cez silné emócie a pudy postáv, fascinácia (ne)poznanými silami, filozofické meditácie nad zmyslom existencie, nad rozporuplnými prejavmi lásky a emócií. Jeho novely z obdobia štúdií v Paríži a jeho ciest po Európe vyšli v povojnovom období v MS a niekoľkokrát sme tiež iniciovali ich preklad do francúzštiny v kooperácii s francúzskym veľvyslanectvom, žiaľ, zatiaľ bez úspechu. Pri odhalení busty sa zúčastnili predseda i správca MS Gešper a Smolec, poslanci parlamentu Plevíková a Bartek a rodinní príslušníci Horvátha na čele s jeho dcérou Janou, vnukmi Ivanom a Ivorom a neterou Deanou Jakubiskovou. Busta s pamätnou tabuľou je zvečnená na priečelí budovy SNR na Župnom námestí. Nasledovala vedecká konferencia, ktorej sa okrem rodiny zúčastnili významné osobnosti, spisovatelia, vedci, žurnalisti ako napr. Muránsky, Chmelár, bratia Krnovci, Krištofová, Hubinská, Janošovský Bábik, Marečková, Skrak, Durec, Schwarz, Fábry a mnohí ďalší. Rodina Horváthovcov získala na podujatí slávnostné poukazy a zakladajúce členstvo v MS. Poďakovanie venujem predsedovi MS za podporenie projektu, správcovi MS za pomoc pri občerstvení, Elene Dancziovej, riaditeľke TIÚ MS za pomoc pri všetkých administratívnych problémoch. Bez nich by bolo podujatie nerealizovateľné.
Lukáš Perný
