Matičiari slávili 180. výročie Gazdovského spolku Samuela Jurkoviča v Sobotišti


//Matičiari slávili 180. výročie Gazdovského spolku Samuela Jurkoviča v Sobotišti

alebo ako sadenie slovanskej lipky zas spojilo Myjavčanov so Sobotišťanmi

Lipu za posvätný strom Slovanov označuje staroslovienska literatúra a kultúra. Hojne sa vyskytovala aj vyskytuje vo východnej Európe, ktorá je považovaná za pravlasť Slovanov. Naši predkovia ju stotožňovali s Ladou, bohyňou krásy a lásky. V dávnych dobách robili množstvo rôznych obradov, špeciálnych rituálov a ďalších pozoruhodných podujatí v blízkosti starej lipy alebo na čistinke medzi niekoľkými lipami. Tancovali pod starými lipami a tak uctievali ich kvety, lipovú vôňu, liečivé a blahodarné účinky lipy, jej životodarné schopnosti. Pod lipami sa v dávnych časoch konali aj rôzne dôležité stretnutia, súdy, či snemy. Okrem toho bolo – niekde aj dodnes je – dobrým zvykom vysadiť pri príležitosti svadby, narodenia dieťaťa, alebo pri inej dôležitej udalosti, lipu. Starí Slovania mali k lipe vzťah ako ku svojej matke, lebo im dávala všetko, čo potrebovali. Z lipového dreva si ľudia vyrezávali lyžice a potreby do domácnosti, ale aj sošky, ikony a oltáre. Lipové drevo však slúžilo aj na výrobu vojenských štítov, či hudobných nástrojov. Magická sila sa pripisovala aj lipovej kôre, ktorá mala chrániť pred otravou. S lipovými listami robili rôzne čary zamerané na získanie nesmrteľnosti. Viera v tajuplné a nevyčerpateľné schopnosti lipy siahala u našich predkov tak ďaleko, že verili a mnohí ľudia ešte aj dodnes veria, že do lipy nemôže nikdy udrieť ani blesk. V čase národného obrodenia ju básnik Ján Kolár nazval symbolom slovanskej vzájomnosti.

Keď sa naši matičiari dozvedeli o vzácnej udalosti, ktorá sa 9.2.2025 v Sobotišti uskutoční pri príležitosti 180. výročia založenia Gazdovského spolku, neodradil ich ani jej nedeľný termín, ani sychravé počasie. Povzbudilo ich aj pozvanie od starostu, aby pripravili krátky príspevok do programu. A tak sa siedmi zástupcovia Miestneho odboru MS z Myjavy vybrali do Sobotišťa, niekdajšieho „sídla“ Slovenského národného divadla nitrianskeho v rokoch 1841 – 48. Tu vtedy žila aj prvá jeho herečka, odvážna Anička Jurkovičová – Hurbanová a tu jej otec Samuel Jurkovič 9.2.1845 založil s 11 smelými priateľmi Gazdovský spolok, prvý nielen na Slovensku, ale aj prvý tohto formátu v kontinentálnej Európe.

Po krátkom privítaní prítomných vo vstupnom areáli miestneho Nyaryiovského kaštieľa sa začalo o 15. hodine spomienkové podujatie úvodnou piesňou Slovensko moje, otčina moja. V príhovore starosta všetkých bližšie oboznámil s významnou udalosťou spred 180 rokov, keď tu vznikol 1. Spolok gazdovský za účelom náhrady veľkého peňažného ústavu. Tomuto prvému typu úverového družstva sa pripisuje začiatok oficiálneho družstevného hnutia na Slovensku. Podľa jeho príkladu aj zásluhou predstaviteľov miestnej inteligencie vznikali gazdovské spolky i v iných lokalitách, napr. v neďalekých Vrbovciach, ale ich ďalší rozvoj zabrzdili najmä revolučné roky 1848 – 49. Gazdovský spolok v Sobotišti získaval členov nízkymi vstupnými podielmi po 30. grajciaroch a pravidelnými vkladmi (1 grajciar – 3 groše týždenne na vkladnú knižku). Poskytovanie úveru (i nečlenom) z ich vlastných vkladov pri 6% úrokovej sadzbe malo byť ochranou proti úžerníckemu úroku, aký pri málo rozvinutom štátnom peňažníctve miestami požadovali krčmári a obchodníci. Obnos s dividendami dostali členovia až po uplynutí doby trvania spolku (6 rokov). Okrem toho, že gazdovský spolok viedol členov k sporivosti, podporoval boj proti alkoholizmu – neposkytoval úver na splatenie dlhov v krčme. Časť zisku sa venovala na kultúrnu činnosť. Pôsobil na rozširovanie vzdelania členov; každý člen navštevoval nedeľnú školu.

Potom nasledovala ďalšia pieseň, po ktorej myjavskí matičiari pridali vlastný príhovor. Zakončila ho predsedníčka MO MS Blanka Kovarčíková básňou od Ondreja Braxatorisa Sládkoviča Lipa naša:

„ ….Lipa! tichým šumom zvestuj otcov deje,
že z vekov zapadlých zrodia sa nádeje!

Lipa! s výškou tvojou, s letkom tvojej vôni
k sláve neba duch náš nechže sa vyroní!

Lipa naša, v bránach Sloavianov kostola,
….buďže vnukom aj to, čos’ otcom nebola!“

Nasledovalo spoločné sadenie lipy predstaviteľmi obce a dvoma myjavskými matičiarmi. Za jej dobrý rast sa znova prihovorili inými veršami spomenutej básne:

„Lipa! tvoje tône mohyly ovinú
tých, čo žili, mreli za svoju otčinu!

Lipa naša, v bránach Slavianov kostola,
to buď aj potomkom, čo si otcom bola!“

Po slávnostnej časti sa všetci presunuli do Družstevného múzea Samuela Jurkoviča, kde sa nachádzajú vzácne artefakty z dejín Gazdovského spolku a družstevníctva. Tiež si tam môžete prezrieť keramiku habánov, ktorí v obci žili a práve tí zo Sobotišťa patrili k najstarším habánom na Slovensku. V priateľskom  ovzduší pokračovala milá debata o kultúre v ich regiónoch. Niektorí miestni pozvali matičiarov na ďalšiu návštevu významných miest v obci, čo iste povedie k vzájomnej spolupráci. V stopách svojich predkov tak pokračovali aj potomkovia sobotištianskych a myjavských divadelníkov, spolu bok po boku stáli dobrovoľníci počas meruôsmych rokov v Slovenskom povstaní, mnohí z tohto nebojácneho kraja sa neskôr zaslúžili o vznik Matice slovenskej, pomáhali Štefánikovi budovať légie, umierali počas vojen a Slovenského národného povstania, nevzdávali sa ani za žiadnej totality.
Pretože v boji za spravodlivosť sa netreba vzdávať, v hľadaní pravdy a za mier pre všetkých ľudí dobrej vôle sa treba spájať

Text + foto: Blanka Uľiaková- Kovarčíkoví

  

2025-02-27T08:57:13+00:0017 februára 2025 |Trenčiansky kraj|
X