Menej známa osobnosť – Matúš Blaho


//Menej známa osobnosť – Matúš Blaho

Na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši sa nachádza zaujímavé miesto, ktoré miestni volajú Liptovský panteón. Slovo panteón ma viacero významov. V starom Grécku to bol chrám všetkých bohov, obvykle to bola kruhová centrála zaklenutá kupolou. V starom Ríme bol panteón postavený v roku 27 p. n. l.  Agrippou, po požiari cisárom Hadriánom (115 – 125), neskoršie bol premenený na kresťanský kostol (Santa Maria Rotonda) a talianske národné mauzóleum. Pod slovom mauzóleum si máme predstaviť monumentálny architektonický náhrobok na vysokom piedestály, pôvodne s kultovým priestorom a pohrebnou komorou, obvykle s bohatou sochárskou výzdobou. Pomenované je podľa kráľa Mausóla a jeho manželky Artemisie v Halikarnássu. Vo všeobecnosti tak pomenovávame každý monumentálny architektonický náhrobok. Podľa parížskeho Panthéon Francaise znamená panteón prenesene národný pamätník, (pochovávanie významných osobností).

Mikulášsky panteón nie je určite taký honosný ako v Paríži, ale má svoje čaro, a sú tu pochované známe aj menej známe osobnosti nášho spoločenského života. Nájdeme tu maliarov a sochárov (Ester Martinčeková- Šimerová, Miroslav Ksandr), básnikov, spisovateľov (Kazimír Bezek, Rehor Uram – Podtatranský, Andrej Guoth), vedcov (Aurel Stodola). Medzi týmito osobnosťami, na čestnom mieste, má svoj hrob aj Matúš Blaho. Tento národnokultúrny pracovník je širokej verejnosti málo známy. Mikulášski matičiari si dňa 21. marca 2025 pripomenuli 188. výročie úmrtia pri jeho hrobe. Priblížme si jeho osobnosť. Narodil sa 18. augusta 1772 v Bystričke pri Martine. Po štúdiách a vysvätený za evanjelického kňaza nastupuje na svoje prvé a jediné miesto v Liptovskom Svätom Mikuláši, kde pôsobí až do svojej smrti plných tridsaťdeväť rokov. Dňa 29. júla 1819 bol zvolený za seniora Liptovského bratstva. Blaho bol uvedomelým príslušníkom národno-kultúrneho pohybu a spolu s ďalším liptovským národovcom Gašparom Fejérpatakym-Belopotockým iniciátorom a organizátorom podujatí v Liptovskom Svätom Mikuláši. Prispel k založeniu verejnej knižnice a prvého slovenského národného ochotníckeho divadla. Svoju bohatú knižnicu daroval liptovskému seniorátu a doteraz je súčasťou knižnice Tranoscia, vydavateľského evanjelického spolku. Propagoval najmä medzi mládežou slovenskú literatúru, založil základinu na jej vydávanie. Vo svojom testamente poručil nemalý finančný príspevok – niekoľko tisíc zlatých – na rozvoj slovenského evanjelického školstva a vedy. Za jeho pôsobenia bol opravený evanjelický kostol a postavená budova novej školy. Počas jeho účinkovania sa seniorálne zápisnice začali písať v slovenskom jazyku a vystriedali tak latinčinu. V roku 1816 prvý raz kandidoval na úrad superintendenta Preddunajského dištriktu. Druhý raz bol navrhnutý ako kandidát v roku 1829, ale zhoršujúci zdravotný stav zabránil Blahovi túto hodnosť prijať.  Riaditeľ Domu MS v Liptovskom Mikuláši a zároveň II. podpredseda MS Marek Nemec pri tejto príležitosti povedal: „Nesmieme zabúdať na osobnosti, ktoré nám svietili na cestu národného uvedomovania, na cestu k slovenskej slobode. Bez nich by sme neboli tým, čím sme – zvrchovaným, slobodným národom v slobodnej vlasti.“

Peter VRLÍK

 

2025-03-25T09:00:05+00:0025 marca 2025 |Žilinský kraj|
X