Zakladateľ slovenskej moderny Mikuláš Galanda má 130. výročie
PhDr. Lukáš Perný, PhD., Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej, Slovenský literárny ústav Matice slovenskej
„…nedajte sa zabiť peniazmi, nehľadajte lacný úspech starej spoločnosti,
pracujte, ako káže doba. Hľadajte pravdu a krásu, hrajte svoju veľkú hru…“ — Mikuláš Galanda
Galandova Matka je slovami známeho glosátora Remiho Kloosa Mona Lisa slovenskej moderny. Bol to práve Galanda, ktorý ilustroval publikácie modernistických davistických básnikov ako Fraňo Kráľ či Laco Novomeský, ale aj časopis DAV. Mikuláš Galanda a jeho spolupracovník Ľudovít Fulla sa nezabudnuteľne zapísali do slovenskej, ale aj svetovej modernej výtvarnej kultúry. Galanda právom patrí z kulturologického hľadiska k svetovým Slovákom nakoľko svoje diela vystavoval v Moskve, Paríži aj New Yorku. V Paríži dokonca získal striebornú medailu za knižnú grafiku a ilustráciu. Okrem Matky k jeho najznámejším dielam patrí Stojaci ženský akt, Slovenská rodina a Zbojníci.
Mikuláš Galanda (* 4. máj 1895 – † 5. jún 1938) sa narodil na konci 19. storočia do starej meštianskej rodiny v Turčianskych Tepliciach (otec notár, matka majiteľka krajčírskeho salónu). Študoval maďarské gymnázium v Lučenci. Už v mladosti ochorel na hnisavú angínu. Hrozila mu smrť, čo poznačilo aj jeho mladosť. V roku 1914 začal študovať maľbu na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Začala však vojna a štúdium musel ukončiť. Pokračuje v roku 1922 v Prahe na Umeleckopriemyselnej škole (prof. H. V. Brunner) a následne prestúpil na Akadémiu výtvarných umení (prof. Thiele a prof. F. Bromse). Praha mala na Galandu veľký vplyv podobne ako na slovenských moderných básnikov z DAVu. Toto umelecké prostredie ho priviedlo k svetovým výtvarníkom (Munchovi, Picassovi, Grisovi, Chiricovi) a objavuje tu aj českých tvorcov Fillu, Kremličku, Čapka, Zrzavého a iných, uvádza dokument o Galandovi.
Pobyt v Prahe bol pre neho zlomový. Tu sa spoznal s Ľudovítom Fullom, s ktorým tvoril nerozlučný tandem, ktorý sa zlatými písmenami zapísal do dejín slovenskej umeleckej moderny. Preslávil ich časopis Súkromné Listy Fullu a Galandu, čo bol zároveň akýsi ich manifest a jeden z najvýznamnejších manifestov slovenskej výtvarnej moderny. Fulla a Galanda sú nerozlučne spojení so skupinou DAV, ktorej dali výtvarnú identitu. Galanda vytvoril pre DAV v roku 1924 sedem grafických listov a litografický cyklus Láska v meste, uvádza sa na stránke Galérie Nedbalka.
Galanda sa spočiatku inšpiroval secesiou a E. Munchom a prvé práce tvoril na poli grafiky: „Plynulá krivka, ktorú virtuózne zvládal, tvorí základ jeho tvorby poučenej -izmami, najmä konštruktivizmom, kubizmom, ale aj tvarovou abstrakciou a ďalšími modernými výdobytkami francúzskej maľby. Jeho teoretická pripravenosť a odvaha experimentovať mu umožnili využívať akékoľvek nové formálne maliarske prostriedky. Jeho základným cieľom však bolo zlúčiť európsku výtvarnosť a spevnosť rodnej zeme,“ uvádzajú Obuchová, Paško, a Szemán v knihe Slovenské moderné umenie. Ďalej uvádzajú, že Galanda presadzoval autonómnosť umenie, uznával svojbytnosť obrazu a dával mu dar vytvárať niečo nové a autentické. Galanda prehlásil, že funkciou umenia maľby je tvoriť novú emotívnu realitu (manifest v roku 1930). Koncom dvadsiatych rokov vytvoril svojrázny spôsob stavania kubistických tvarov a fauvisticky chápanej farebnosti, uvádzajú autori knihy.
Galandovi sa podarilo spojiť symbiózu tradičného námetu (horské krajiny, dedinské výjavy, pastieri, zbojníci, roľníci atď.) a moderného prejavu (výdobytky svetového avantgardného umenia). To je myslím najdôležitejší a kreatívne unikátny prínos tohto výtvarníka do slovenskej kultúrnej stavby. Po Galandovi sa pomenovala tzv. Skupina Mikuláša Galandu (vznik v roku 1957), čo bola skupina výtvarníkov, ktorí sa vyhraňovali voči socialistickému realizmu a hlásili sa k slovenskej moderne. Skupinu inicioval Andrej Barčík a hlásili sa k odkazu Galandu, Fullu, Bazovského či Majerníka. Členmi skupiny boli aj Rudolf Krivoš či Milan Laluha.
Koncom dvadsiatych rokov vyučuje maľbu a kreslenie na strednej škole v Bratislave a v roku 1933 sa stáva profesorom na Škole umeleckých remesiel, nazývanou aj slovenský Bauhaus. O ŠUR vyšla v Slovenskom centre dizajnu (2022) mimoriadne kreatívne spracovaná (vyše štyristo stranová) publikácia tvorcov Prešnajderová, Bérešová, de Puineuf. Samotná kniha je vytvorená v dizajne, ktorý je podobný DAVu a knihám, ktoré graficky upravovali Fulla a Galanda.
Do Bratislavy prichádza na podnet Ľudovíta Fullu. V roku 1930 absolvuje študijný pobyt v Paríži, v roku 1937 sa objavuje na 20. bienále v Benátkach a v tom istom roku získava spomínané ocenenie – strieborná medaila na Svetovej výstave v Paríži. Život významného umelca pretína náhla smrť v roku 1938. Dožil sa iba 43 rokov a pochovaný bol pôvodne v Trenčianskych Tepliciach, pričom jeho pozostatky boli prevezené na Národný cintorín v Martine. V roku 1970 vzniká dokument Vladimíra Kubenka Vyznávač snov, ktorý obsahuje svedectvá o výtvarníkovom živote. Hudbu vytvoril významný skladateľ Ilja Zelenka a dej rozprávajú Karol Machata a Dionýz Hirko.
V Turčianskych Tepliciach je sprístupnená aj stála expozícia tohto významného umelca. Po Galandovi je pomenované Gymnázium Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach. Cenu jeho diel ako Žobraví speváci (1933) či Pred zrkadlom (1937) odborníci vyčíslujú do výšin nad 140 tisíc eur. Jeho diela sú sprístupnené na stránke Slovenskej národnej galérie, ktorú založil povereník pre školstvo a osvetu Laco Novomeský, ktorému Galanda ilustroval básnické zbierky. Tým sa akoby symbolicky uzatvára kruh súvislostí slovenskej moderny.
Matica slovenská, aj v rámci aktivít Kulturologicko-filozofického odboru a Výtvarného odboru, si vysoko ctí osobnosti slovenskej výtvarnej kultúry, čoho dôkazom je aj prihlásenie sa k programu národnej neomoderny, ktorý podporilo predsedníctvo Matice slovenskej.
Vyšlo aj v Národnom kalendári a DAV DVA.