V Košiciach sa v dňoch 26. a 27. júna 2024 uskutočnilo dvojdňové podujatie venované pamiatke Jána Straku, významného šíriteľa slovenskej literatúry a organizátora katolíckeho ľudu na východnom Slovensku. Pri príležitosti 90. výročia jeho úmrtia vzdali hold tejto osobnosti Miestny odbor Matice slovenskej Košice-Sever spoločne s Miestnym odbor Matice slovenskej Košice-Staré Mesto a Domom Matice slovenskej v Košiciach.
Slávnostným podujatím, ktoré sa konalo v Kongresovej sále Inštitútu vzdelávania veterinárnych lekárov nás sprevádzal mladý matičiar Jakub Sýkora.
Hlavným bodom programu bola prednáška riaditeľky Domu Matice slovenskej v Košiciach Martiny Matečkovej, ktorá prítomným priblížila najvýraznejšie momenty zo života Jána Straku. Účastníci sa mali možnosť oboznámiť s jeho prácou a odkazom v oblasti šírenia slovenskej literatúry a budovania národného povedomia na východnom Slovensku.
O kultúrne spestrenie programu sa postarala Ženská spevácka skupina Severanky pri Mestskej časti Košice-Sever. Druhým účinkujúcim bola Ženská spevácka skupina Studnička z Čakanoviec, ktorej sa v minulom roku podarilo nahrať ich prvé cédečko.
Dôstojné podujatie bolo ukončené matičnou hymnou. Následne boli hostia pozvaní k drobnému občerstveniu. Diskutovalo sa a nešetrilo spevom. Obe spevácke skupiny vedia navodiť vynikajúcu atmosféru pretkanú srdečnosťou a radosťou.
V druhý deň sa matičiari stretli pri buste Jána Straku. S krátkym príhovorom vystúpila riaditeľka Domu Matice slovenskej Martina Matečková a Severanky zaspievali pesničky zo svojho repertoáru. K buste Jána Straka bol na znak úcty zavesený nový veniec.
Zavŕšením spomienky na Jána Straku bola sv. omša v Kostole sv. Ondreja na Podhradovej.
Dvojdňové podujatie bolo príležitosťou pripomenúť si Jána Straku a jeho prínos pre slovenské národné hnutie na východnom Slovensku. Zároveň prispelo k šíreniu povedomia o jeho živote a diele medzi širokou verejnosťou.
Krátko zo života Jána Straku:
Ján Straka nemal žiadne vyššie vzdelanie, nebol politik, kňaz či učiteľ. Pochádzal z jednoduchého ale o nič menej úctyhodného rodu. Bol synom mlynára a vyučil sa za mlynára i tesára. Venoval sa samoštúdiu krásnej i odbornej literatúry. No aj z takejto pozície dokázal výrazne zasiahnuť do slovenského diania.
V Košiciach sa zoznamuje s dominikánmi, v ich knižnici nachádza katolícke noviny a učí sa ich čítať. Zoznamuje sa s ich redaktorom Martinom Kollárom. Čoskoro začína prispievať vlastnými článkami. Propaguje v nich pútnické miesto v Levoči. V tej dobe mala slovenská kázeň pred obrovskou masou ľudí, ktorá sa na púťach zhromaždila mimoriadny význam.
Straka pri svojich cestách predával a propagoval slovenské knihy a časopisy, predovšetkým katolícku slovenskú literatúru a knihy vydané Spolkom sv. Vojtecha. Značne rozšíril počet členov tohto spolku.
Bojoval proti zavedeniu maďarských kázní do kostolov v košickej diecézy. Zbieral podpisy za slovenské cirkevné spevy a slovenskú bohoslužbu. Podarilo sa mu vyzbierať vyše 5000 podpisov. Biskup Žigmund Bubics ho označil za „nebezpečného extrémistu“. Bubics v roku 1901 vydal pastiersky list, v ktorom vyzval kňazov, aby sa zapojili do šírenia myšlienky jednotného maďarského národa medzi nemaďarským ľudom.
Obdobie v rokoch 1909-1919 strávil Straka v Prešove ako zamestnanec filiálky Tatrabanky, ktorú pomáhal zakladať.
Po roku 1918 sa stáva členom nových zastupiteľských orgánov, funkcionárom slovenských národných i náboženských spolkov. Je aj súčasťou košického miestneho odboru Matice slovenskej.
Do Košíc sa Ján Straka vrátil kvôli tomu, že mu vyrabovali byt v roku 1919. Ako nepriateľa revolúcie ho zatkli. Bol obvinený zo spolupráce s česko-slovenskými úradmi a pripísali mu aj zodpovednosť za odpor slovenského ľudu proti príchodu boľševickej armády. Vo väzení bol v Prešove, Košiciach a Miškolci. Následne ho odtransportovali do Hatvane. Ján Straka bol z väzenia prepustený výmenou za prepustenie košického sociálneho demokrata.
Straka zomiera 9. januára 1934. Na jeho košickom dome bola kedysi pamätná tabuľa. Dôstojná rodinná hrobka bola postavená na košickom cintoríne. V 1938 horthyovci rozbili pamätnú tabuľu a v roku 1948 socialistická mestská správa zničila jeho hrobku na cintoríne. V roku 1993 bola Strakovi odhalená busta. Tá bola v roku 2004 ukradnutá a tak to ostalo až do roku 2016. Rok 2016 bol prelomový. Vďaka iniciatíve predsedu Miestneho odboru v Košiciach-Staré Mesto Michala Matečku bola replika busty Jána Straku opätovne uložená na svoj podstavec a Ján Straka sa opäť vrátil do Košíc.
Tragický osud postihol synov Jána Straku. Anton Alojz bol zatknutý gestapom a zahynul v koncetračnom tábore, Ján Dominik narukoval do armády a pred koncom 1. sv. vojny padol na talianskom fronte.
Mgr. Martina Matečková, Dom Matice slovenskej Košice
Foto: Ľudmila Triščová, Róbert Petruška
