Matičné hnutie zaznamenalo ďalšiu citeľnú stratu. S hlbokým žiaľom oznamujeme všetkým matičiarom a známym, že nás vo veku 63 rokov navždy opustila statočná žena, dlhoročná matičná funkcionárka, významná členka výboru, predsedníctva MS a iných matičných orgánov, Ing. Zlatica Halková. Posledná rozlúčka s našou drahou zosnulou bude 21. júna 2024 o 12.00 hod. v Dome smútku v Rožňave.
Vlastenectvo v chápaní Matice slovenskej je predovšetkým činorodosť, obetavosť, dobrovoľníctvo, činy a skutky, do ktorých vyúsťuje pocit hrdosti či láska k vlasti a národu, teda vlastenectvo a kultúrnosť v tom najširšom chápaní. A Zlatka Halková túto myšlienku napĺňala do slova a do písmena. Láska k rodnej dedovizni jej skutočne bola pohnútkou pre jej nadšenú celoživotnú aktivitu.
Zlatka sa narodila 29. decembra 1961 v Liptovskom Mikuláši. Vyrastala so svojím bratom Jaroslavom a rodičmi – otcom Michalom a mamou Máriou, rodenou Michalíkovou. Jej rodná obec Važec jej bola stále tou najdrahšou. Strávila tam svoje detstvo a prvý stupeň základnej školy. V základom štúdiu pokračovala v Rožňave, kde sa s celou rodinou aj presťahovali. Maturitou úspešne ukončila Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave a na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave získala inžiniersky titul.
Svoje športové nadanie prejavila už počas štúdií, keď sa venovala stolnému tenisu a neskôr cyklistike. Získala mnohé významné ocenenia ako majsterka Československej republiky a niekoľkonásobná majsterka Slovenska. Deväť rokov pôsobila v reprezentácii Československa. V roku 1980 sa stala majsterkou ČSSR v šprinte na dráhe. V roku 1982 získala prvé miesto na Majstrovstvách ČSSR na dráhe v šprinte v kategórii dorasteniek a žien, prvé miesto v Slovenskom pohári na ceste v kategórii dorasteniek a žien, a prvé miesto na Majstrovstvách SSR v cestnej cyklistike v kategórii dorasteniek a žien. Rok 1983 bol pre ňu veľmi úspešný, keď získala prvé miesto na Majstrovstvách SSR na dráhe v pretekoch na 1 km s pevným štartom v kategórii žien, prvé miesto v šprinte na Majstrovstvách SSR na dráhe, prvé miesto v stíhacej jazde na 3 km na Majstrovstvách SSR, prvé miesto v Československom pohári na dráhe v šprinte a prvé miesto v pevnom 1 km na dráhe. V tom istom roku získala aj majstrovskú výkonnostnú triedu. V roku 1985 pokračovala vo svojich úspechoch, keď získala prvé miesto na Majstrovstvách ČSSR v šprinte a v italskej jazde v kategórii žien. V roku 1986 sa stala členkou desaťčlenného družstva ČSSR na Medzinárodnej cyklistickej jazde mieru, ktorá prebiehala po trase Kyjev – Praha – Montreal – New York. V roku 1988 ukončila úspešnú cyklistickú dráhu a stala sa trénerkou funkcionárkou cyklistického oddielu TJ Elán ODPaM v Rožňave.
Po štúdiách sa zamestnala na Geologickom prieskume, š. p., v IMI s.r.o a Rožňavskej pekárni a cukrárni, s.r.o. Už tu si získala mnohých skvelých priateľov. Jej posledné dlhoročné pracovné zaradenie ako riaditeľky Domu Matice slovenskej v Rožňave jej prinieslo veľa skvelých priateľov, príjemných kolegov a množstvo spoločných stretnutí v rôznych obciach okresu Rožňava, ako aj Košického kraja a iných kútov Slovenska. V roku 1990 sa stala členkou Matice slovenskej. Pôsobila vo Výbore Matice slovenskej, v Predsedníctve Matice slovenskej, bola predsedníčkou Krajskej rady Košického kraja a Oblastnej rady okresu Rožňava a Revúca a členkou Olympijského výboru okresu Rožňava. Zakladala rôzne spevácke a recitačné súťaže ako sú Dobšinská nota a Kellnerova Poloma v Gemerskej Polome a mnohé iné. Počas svojho života získala aj niekoľko významných ocenení. V roku 2011 bola ocenená striebornou medailou MS pri príležitosti svojho 50. životného jubilea. V roku 2021 jej bola udelená bronzová medaila MS za dlhoročnú matičnú činnosť.
Zlatka Halková bola aj držiteľkou obdivuhodných slovenských rekordov. Disponovala najväčšou zbierkou atypických pier, ktorá zahŕňala 238 kusov. Tiež vlastnila najväčšiu zbierku reklamných pier, ktorá pozostávala až z 29 600 kusov. Ďalej držala rekord za najväčšiu zbierku malých lyžičiek, ktorá obsahovala 712 kusov, čo je ustanovujúci rekord (UR). Medzi jej zbierkami nájdeme aj najväčšiu zbierku československých lyžičiek, ktorá obsahuje 119 kusov (UR). Okrem toho vlastnila najväčšiu zbierku zahraničných lyžičiek s počtom 485 kusov (UR).
Možno len vyjadriť obdiv jej osobnej statočnosti, vzdať úctu a vďaku za všetko, čím obohatila svoju obec, kraj, Slovensko, ktoré bolo jej trápením, šťastím, chlebom i soľou. Česť jej pamiatke.
Informačné ústredie Matice slovenskej