9. decembra 2023 sa v Martinskom podniku Café pasáž konala veľkolepá oslava 80. narodenín tlačiarne Neografia. Podujatie moderoval tajomník MS Peter Schvantner, ktorý privítal predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera, ktorý je zároveň predsedom Dozornej rady Neografie, generálneho riaditeľa Neografie Michala Tkáča, zástupcu generálneho riaditeľa Neografie Štefana Topľanského, predsedu Predstavenstva Neografie Mareka Hanusku a všetkých pracovníkov tak Matice, ako aj Neografie. Podujatia sa zúčastnilo cez 200 ľudí a hlavným cieľom podujatia bolo aj väčšie zblíženie Neografie a Matice. Po príhovoroch nasledovala moderovaná diskusia s Viliamom Komorom, ktorý priblížil dejiny kníhtlače v Martine, ako aj samotnej Neografie.
Vznik Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine samozrejme nie je náhodný. Martin sa stal centrom národnej kultúry Slovákov vďaka prijatiu Memoranda národa slovenského v roku 1861 a neskôr založením MS v roku 1863. KÚS vznikol v roku 1869 teda v roku, kedy vznikol spolok slovenských žien Živena, ale aj združenie ochotníkov Slovenský spevokol. Založením KÚS-u ako účastinárskej spoločnosti v Turčianskom Svätom Martine sa naplnil dávny sen Ľudovíta Štúra vytvoriť „národnú kníhtlačiareň“. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 3. marca 1869 pod predsedníctvom Pavla Mudroňa. Na túto tradíciu nadväzovala aj samotná Neografia. Zakladateľ Neografie J. C. Hronský už počas cesty s matičnou delegáciou po USA v rokoch 1935 až 1936 navštívil slovenských krajanov a zozbieral poznatky o moderných typografických technológiách. Práve táto cesta Hronského motivovala k založeniu vlastnej tlačiarne MS. Vlastníctvo tlačiarne malo prispieť k ekonomickej nezávislosti MS. Na valnom zhromaždení MS 5. apríla boli schválené stanovy, podľa ktorých sa Neografia na svojom zakladajúcom valnom zhromaždení 21. apríla 1943 oddelila od MS ako samostatná právnická osoba a oficiálne sa premenila zo spolkovej tlačiarne na účastinársky spolok so sídlom v Turčianskom Svätom Martine. Ako zakladatelia figurovali: Matica slovenská, Jozef Cíger Hronský, Ján Marták, Stanislav Mečiar, František Hrušovský, Alexander Lilge a Jozef Hlavaj. Neografia sa rýchlo presadzovala medzi konkurenciou a stala sa jedným z najvýznamnejších grafických podnikov na Slovensku. Získala mnohých odborníkov z Česka a Juhoslávie, ktorí zabezpečovali aj výučbu slovenských polygrafov. Celý rozhovor nižšie.
Na záver sa prihovoril predseda MS Narián Gešper: „Toto posedenie je malým krokom Matice slovenskej k zamestnancom spoločnosti a je veľmi dobré nadviazať na tradície stretávania sa pracovníkov, ako aj bývalých pracovníkov tejto starobylej fabriky… fabrika má významné postavenie nielen v Martine, ale aj na celom Slovensku. Verím, že tu bude v 21., ale aj v 22. storočí. Nech nám naša akciovka žije tisíc rokov…“
Všetci zamestnanci dostali publikáciu o dejinách Neografie, ktorú zostavil Pavol Madura a je k dispozícii zdarma online na Google books: https://books.google.sk/books?id=jFLnEAAAQBAJ
Krátka videoreportáž je k dispozícii aj na stránke TikTok: https://www.tiktok.com/@lucasperny_/video/7310954923808574753
Celý rozhovor Petra Schvantnera s Viliamom Komorom
P. Sch: Pán Dr. Komora, načrtnite nám prosím vznik a prvé roky pôsobenia Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku a teda tradície kníhtlače v Martine?
V. K.: Vznik Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine samozrejme nie je náhodný. Ako vieme, Martin sa stal centrom národnej kultúry Slovákov vďaka prijatiu Memoranda národa slovenského v roku 1861 a neskôr založením MS v roku 1863. KÚS vznikol v roku 1869 teda v roku, kedy vznikol spolok slovenských žien Živena ale aj združenie ochotníkov Slovenský spevokol. Založením KÚS-u ako účastinárskej spoločnosti v Turčianskom Svätom Martine sa naplnil dávny sen Ľudovíta Štúra vytvoriť „národnú kníhtlačiareň“. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 3. marca 1869 pod predsedníctvom Pavla Mudroňa.
P. Sch: Aký bol rozbeh KÚS-u?
V.K.: V júni 1871 Slovenská národná strana presídlila z Budína do Turčianskeho Svätého Martina i redakciu svojho ústredného orgánu Pešťbudínske vedomosti, ktoré v duchu štúrovskej tradície premenovali na Národnie noviny (ich prvé číslo vytlačili v martinskom KÚS-e už 30. marca 1870). Začala sa tak nová etapa slovenských kultúrnopolitických dejín, nazývaná aj ako martinská éra. Redakcie časopisov a spolkových centrál vyvíjali čulú vydavateľskú činnosť a tá si priam bytostne vyžadovala silný tlačiarenský podnik v Martine. V prvej päťročnici svojho pôsobenia, v rokoch 1870 až 1875, KÚS vydal a vytlačil 220 jednotiek – predovšetkým beletriu, najmä prózu a divadelné hry, ďalej odbornú, populárno-náučnú a najviac ziskovú náboženskú literatúru, učebnice, kalendáre, noviny a časopisy, vrátane Letopisu Matice slovenskej a výročných správ slovenských patronátnych gymnázií. Aj po ich násilnom zrušení v dôsledku maďarizačnej politiky uhorskej vlády Ján Francisci až do odchodu na dôchodok roku 1898 viedol podnik v duchu národných záujmov. V roku 1886 inicioval KÚS založenie Kníhkupecko-nakladateľského účastinárskeho spolku v Turčianskom Svätom Martine; neskôr sa oba spolky zlúčili.
Najväčší záujem prejavovala slovenská čitateľská spoločnosť o náboženské spevníky a modlitebné knižky. Veľkej popularite sa tešili tradičné kalendáre, najmä Slovenský obrázkový kalendár. KÚS ďalej tlačil knihy, noviny a časopisy (napr. Slovenské pohľady, Živenu), správy a iné tlače.
P. Sch: Ako to bolo s KÚSom po 1. svetovej vojne?
V. K.: Popri vlastnom podnikaní KÚS v roku 1925 otvoril v Martine akoby svoju dcérsku spoločnosť nazvanú Nová tlačiareň so špičkovými tlačiarenskými technológiami. Výnosné boli najmä zákazky Štátneho nakladateľstva na tlačenie učebníc a Matice slovenskej na odbornú literatúru a beletriu. V rámci matičných objednávok dominovali knižné edície Čítanie študujúcej mládeže, Knižnica Slovenských pohľadov, Dobré slovo a Prekladová knižnica Matice slovenskej. Zo slovenských autorov sa najviac tlačili divadelné hry Palárika, Tajovského, Stodolu, prózy Šoltésovej, Vansovej, Timravy a Kukučína, detské knižky Podjavorinskej, z inonárodných spisovateľov vedecko-fantastické diela francúzskeho románopisca J. Verna.
P. Sch: Zásadnou postavou ďalšieho vývoja v polygrafickom priemysly v Martine, ale treba povedať, že aj na Slovensku sa stal Jozef Cíger Hronský, ktorý mal s kníhtlačou veľkolepé plány...
V. K.: V roku 1940 sa stal správcom MS Jozef Cíger Hronský. Hronský už počas cesty s matičnou delegáciou po USA v rokoch 1935 až 1936 navštívil slovenských krajanov a zozbieral poznatky o moderných typografických technológiách. Práve táto cesta Hronského motivovala k založeniu vlastnej tlačiarne MS. Vlastníctvo tlačiarne malo prispieť k ekonomickej nezávislosti MS. Už v roku 1937 schválila MS návrh, že by v budúcnosti mala postaviť vlastnú tlačiareň. Hronský sa preto rozhodol taktizovať a výstavbu objektov, ktoré mali poslúžiť na účely tlačiarne, označil za provizórne sklady pre matičné publikácie. Tak sa začala výstavba matičnej tlačiarne skôr, ako bola vôbec schválená. Zhodou okolností sa matičiari dozvedeli o finančných problémoch Novej tlačiarne a rozhodli sa ju kúpiť. Stalo sa tak v roku 1940, kedy ju odkúpili za 220 000 Ks, čo bola výhodná kúpa.
P. Sch: Tak sa pomaly začal približovať vznik dnešnej oslávenkyne Neografie…
V. K.: Kníhtlačiareň pokračovala v činnosti vo svojich pôvodných priestoroch a až v lete 1940 sa presunula do skladových budov, ktoré na tento účel naplánoval a dal postaviť J. C. Hronský. Po presadení Hronského vízie MS do Novej kníhtlačiarne presunula tlačiarenské stroje od amerických Slovákov, ktoré dovtedy využíval KÚS. V roku 1942 založila grafický ústav pod názvom Neografia. Následne sa Neografia zlúčila s Novou kníhtlačiarňou. Názov podniku navrhli Jozef Cincík a Dušan Šulc: termín neografia označuje špecifický druh zinkografie, čím sa malo symbolizovať, že „šlo o výnimočnú polygrafickú techniku pre tlačiareň projektovanú tiež ako výnimočnú.“ Novému tlačiarenskému podniku sa ekonomicky darilo. Rozrastal sa a už nemohol ďalej pokračovať ako súčasť MS. Výbor MS na svojom zasadnutí 10. februára 1943 prerokoval oddelenie Neografie od MS. Členovia dozorného povereníctva Jozef Trnovec, Alexander Lilge, Belo Roll, Viliam Mišík, pokladník Jozef Kobella a správca J. C. Hronský sa zhodli, že najvhodnejším riešením bude premeniť Neografiu na účastinársku spoločnosť. Výbor sa uzniesol, že účastinárska istina Neografie bude v hodnote dva milióny slovenských korún. Vydá sa dvetisíc kusov účastín v hodnote tisíc Ks. Aby si MS zabezpečila vedúce postavenie v Neografii, 950 účastín sa určilo pre miestne odbory MS, 6 ks pre súkromných investorov, 94 ks dostal správca MS. Účastiny boli vedené na osobné meno a keďže MS bola ako právnická osoba, dostali jej účastiny dôveryhodní funkcionári MS. Bolo to však na reverz a umiestnené boli spolu s ostatnými účastinami v trezore MS. Výbor MS na zasadnutí 5. apríla 1943 schválil stanovy Neografie a rozhodol o prerozdelení funkcií vo vedení Neografie tak, aby si MS nad ňou zaistila kontrolu. Na valnom zhromaždení MS 5. apríla boli schválené stanovy, podľa ktorých sa Neografia na svojom zakladajúcom valnom zhromaždení 21. apríla 1943 oddelila od MS ako samostatná právnická osoba a oficiálne sa premenila zo spolkovej tlačiarne na účastinársky spolok so sídlom v Turčianskom Svätom Martine. Ako zakladatelia figurovali: Matica slovenská, Jozef Cíger Hronský, Ján Marták, Stanislav Mečiar, František Hrušovský, Alexander Lilge a Jozef Hlavaj. Žiadosti na tlač od MS mali podľa stanov prednostné právo na vyhotovenie a Neografia si nesmela k svojmu zisku za matičné tlače pripočítať viac ako päť percent z ich celkovej hodnoty.
P. Sch: Neografiu máme teda úspešne založenú. Ako sa jej darilo hneď po jej vzniku?
V.K.: Matici veľmi pomohla podpora od guvernéra Slovenskej národnej banky (SNB) Imricha Karvaša, viceguvernéra Jozefa Furdáka a riaditeľa odboru SNB Jozefa Trnovca. Vďaka nim sa Hronskému podarilo získať úvery na zakúpenie nových tlačiarenských strojov z Nemecka. Matica za získané peniaze kúpila stroj na vodotlač, čo umožnilo Neografii tlačiť bankovky a poštové známky, a to aj pre zahraničných odberateľov. Slovenské bankovky a známky vytlačené v Neografii v štyridsiatych rokoch graficky navrhovali výtvarníci z Neografie: Jozef Vlček, Jozef Cincík, Andrej Kováčik, Jozef Murgaš, Štefan M. Kraker. Neografii sa darilo napriek náročnej situácii poznačenej vojnovým konfliktom. J. C. Hronský začiatky Neografie zhodnotil slovami: „Čo znamená zariaďovať modernú tlačiareň vo vojnových časoch, netreba nikomu vysvetľovať, ale treba si uvedomiť, že na utváranie sa väčšieho grafického podniku museli byť isté predpoklady a museli to byť predpoklady zdravé, keď sa podnik v takom krátkom čase tak zapojil do vývinovej línie nášho tlačiarenského priemyslu, že mohol obstáť, ba môže sa preukázať aj istým prínosom do tejto priemyslovej oblasti.“ Neografia sa rýchlo presadzovala medzi konkurenciou a stala sa jedným z najvýznamnejších grafických podnikov na Slovensku. Získala mnohých odborníkov z Česka a Juhoslávie, ktorí zabezpečovali aj výučbu slovenských polygrafov. O úspech Neografie sa významnou mierou zaslúžil ilustrátor a typograf Jozef Cincík, ktorý vo firme tvoril úspešnú výtvarnú koncepciu. Založenie vlastnej tlačiarne sa ukázalo ako vynikajúci krok a významne prispelo k ekonomickému rozmachu Matice slovenskej v prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia.
P. Sch: Čo bolo s Neografiou po ukončení 2. svetovej vojny a vzniku novej politickej situácie?
V. K.: Po skončení druhej svetovej vojny sa krajina začala hospodársky revitalizovať a začalo sa so zoštátňovaním súkromného vlastníctva. V roku 1945 zároveň nastal prvý pokus o zoštátnenie Neografie, ktorému však MS odolala. Druhý pokusu o zoštátnenie prišiel v roku 1948. V Prahe prebiehal 22. februára Zjazd závodných rád, na ktorom zúčastnení odhlasovali znárodnenie podnikov nad 50 zamestnancov. Neografia v roku 1948 prešla pod nútenú národnú správu. Znárodnením prišla MS o majetok v hodnote viac ako 147 miliónov korún… V roku 1951 splynula s KÚS-om a od roka 1952 sa stala vedúcou zložkou národného podniku Severoslovenské tlačiarne. V roku 1958 sa tento holding zlúčil s dovtedajšími Pohronskými tlačiarňami so sídlom v Banskej Bystrici a dostal nový názov Tlačiarne SNP. Zahŕňali zhruba tucet odštepných závodov na strednom Slovensku. Až do roku 1953 pozostávala veľká časť výroby v Neografii z tlače kníh a časopisov pre Maticu slovenskú. V roku 1949 Neografia vstúpila do Hviezdoslavovej spoločnosti, ktorej založenie inicioval L. Novomeský s cieľom zabezpečiť masové vydávanie a odbyt vybraných diel slovenskej krásnej literatúry. Diela Hviezdoslavovej knižnice vydávala spočiatku MS; koncom roka 1952 prešli do Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry (od roku 1966 Tatran). Tlačila ich však poväčšine Neografia, v nákladoch 50 tis. ks, ba i väčších.
P. Sch: Ako sa darilo tlačiarni v nasledujúcich rokoch?
V. K.: Podstatný impulz na ďalší rozvoj prišiel roku 1956 v podobe spolupráce s podnikom zahraničného obchodu Artia Praha. Spolupráca s Artiou sa utešene rozbehla a Neografia zanedlho tlačila pre renomované európske vydavateľstvá. Devízové zdroje z exportu umožňovali Neografii masívne investovať. V roku 1966 sa začal stavať nový areál firmy na druhej strane Škultétyho ulice, na mieste, kde od roka 1872 stála budova KÚS-u. Takto sa symbolicky uzavrela storočnica polygrafickej produkcie v Martine – moderná a úspešná Neografia sa sťahovala do nového areálu na mieste, kde kedysi začínal svoju činnosť jej predchodca – KÚS. Ďalší silný rastový impulz priniesli osemdesiate roky, kedy sa začali tlač knihy na rotačkách. V roku 1988 tvoril export už takmer štyridsať percent z celkovej produkcie kníh v Neografii.
P. Sch: Po novembrových udalostiach a vzniku SR v roku 1993 sa podarilo navrátiť Neografiu jej „matke“ Matici slovenskej…
V. K.: V súlade so vtedajšou vládnou podporou „vytvorenia domácej kapitálotvornej vrstvy“, keď sa podniky predávali vopred vybraným privatizérom za zlomok ich skutočnej hodnoty, si aj desiati členovia vrcholového vedenia Neografie založili v máji 1993 „eseročku“ Neomart, s. r. o., ktorej cieľom bolo privatizovať Neografiu. Veci sa však napokon zvrtli inak. Alexander Lilge si na udalosti spomína takto: „V tom čase ma oslovil vtedajší predseda Matice slovenskej Jozef Markuš a informoval ma o snahe získať späť znárodnený majetok vybudovaný ešte J. C. Hronským. Keďže som mal skúsenosti s viacerými privatizačnými aktivitami zo Slovinska, napríklad s neblahým koncom veľkej tlačiarne Delo v Ľubľane, ktorej riaditeľa som osobne poznal, záujem MS mi prišiel vhod a pomohol som maximálnou mierou k tomu, aby sa celá Neografia dostala pod krídla MS. Väčšia časť vtedajšieho vedenia súhlasila s týmto riešením“. Uznesením vlády SR č. 693 z 28. 9. 1993 sa Neografia k 1. 1. 1994 zmenila na akciovú spoločnosť a FNM SR túto akciovú spoločnosť so základným imaním vyše 460 miliónov Sk odpredal Matici slovenskej 8. 2. 1994 za symbolickú jednu slovenskú korunu. Matica bola zaviazaná vydať zamestnanecké akcie v objeme aspoň desať percent základného imania a v období desiatich rokov od kúpy nepreviesť takto získaný majetok na inú osobu. Treba však dodať a zdôrazniť, že aj dnes, osem desaťročí od svojho založenia a vyše 154 rokov od vzniku svojej staršej sestry KÚS-u, ktorej dedičstvo prevzala, patrí Neografia medzi veľkých hráčov v európskej polygrafii. Rozhodne robí dobré meno svojim zakladateľom i Matici slovenskej.