Dňa 28. decembra 2024 sa vo Vihorlatskom múzeu v Humennom uskutočnila významná konferencia s názvom „Odkaz Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho pre súčasnosť“. Podujatie bolo venované odkazu tejto významnej osobnosti rusínskej histórie a kultúry a jeho vplyvu na súčasnú identitu a povedomie Rusínov. Konferenciu obohatilo päť odborných prednášok od renomovaných lektorov, ktoré pokryli široké spektrum tém súvisiacich s rusínskou históriou, kultúrou a identitou.
Teológ Ján Šafin vo svojom príspevku analyzoval Význam diela Aristova pre Rusínov, ktoré zohráva významnú úlohu v pochopení historických procesov formujúcich rusínsku kultúru. Poukázal na to, ako jeho práca ovplyvnila sebapoznanie a hľadanie miesta Rusínov v strednej Európe.
Tajomník Svetovej rady Rusínov a predseda Rusínskej obrody na Slovensku Vladimír Protivňák predstavil život a dielo Irineja Chanáta, blízkeho spolupracovníka Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho. Chanát, narodený v roku 1857 v Jakubanoch, bol formovaný kňazským rodinným prostredím a službou vo výrazne rusínskych obciach. Prednáška zdôraznila jeho prínos k rozvoju rusínskeho povedomia v ťažkých spoločenských podmienkach.
Slavista, vydavateľ a publicista Miloš Zverina vo svojej prednáške pod názvom Karpatské slovanské vzory zdôraznil dôležitosť tradičných symbolov v kultúrnom a duchovnom dedičstve karpatských Slovanov, ku ktorým Rusíni neodmysliteľne patria. Tieto vzory nie sú len estetickými prvkami, ale nesú hlbokú symboliku, ktorá odráža mytológiu, tradície a hodnoty slovanských národov. Slovanské symboly zahŕňajú vzory tradičnej výšivky, predmety ľudovo-umeleckej výroby, výzdobu domov a predmety spojené so slovanskými bohmi. Chápanie symboliky týchto zázračných predmetov pomáha porozumieť slovanskej mytológii, zvyk.
Gréckokatolícky kňaz Ivan Barna vo svojom príspevku predstavil významnú inštitúciu v dejinách a súčasnosti rusínskej kultúry Spolok svätého Jána Krstiteľa (Obščestvo sv. Joana Krstiteľa). Tento spolok zohráva zásadnú úlohu v náboženskom, národnom a kultúrnom rozvoji Rusínov na Slovensku. Počas prednášky zdôraznil historický význam spolku, ktorý sa stal dôležitou platformou pre uchovávanie rusínskej kultúry v časoch, keď bola ich identita často marginalizovaná. Okrem toho poukázal na aktuálne výzvy, ktorým spolok čelí v dnešnej dobe globalizácie a urbanizácie, kde je zachovanie kultúrnej identity Rusínov náročnejšie než kedykoľvek predtým.
Osvetový pracovník Matice slovenskej Jaroslav Kerekanič sa vo svojom príspevku s názvom „Rusíni v tieni genocídy: Stratené dedičstvo“ zaoberal tragédiami, ktoré postihli Rusínov počas prvej svetovej vojny, najmä v súvislosti s koncentračným táborom Thalerhof. Jeho prednáška priblížila systematické represie a potláčanie rusínskej identity, ktoré zanechali hlboké rany v kolektívnej pamäti tohto národa.
Popri odborných príspevkoch konferenciu obohatil aj kultúrny program. Vystúpil folklórny súbor Chemlon, konkrétne Dievčenská spevácka skupina Bosoročky a Mužská spevácka skupina Hačure, ktoré pod vedením umeleckého vedúceho Miroslava Kerekaniča na harmonike predviedli nádherné vianočné koledy. Ich vystúpenie vnieslo do podujatia nielen sviatočnú atmosféru, ale aj hudobný nádych rusínskej kultúry.
Podujatie sa konalo s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, mesta Humenné, Rusínskeho záujmového združenia, Rady rusínskych regiónov Slovenska, Záujmového odboru Matice slovenskej slovensko-rusínskej vzájomnosti A. I. Dobrianskeho a Miestneho odboru Matice slovenskej v Humennom.
Konferencia „Odkaz Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho pre súčasnosť“ pripomenula význam tejto osobnosti a jeho odkazu pre dnešnú generáciu. Udalosť podčiarkla dôležitosť kultúrneho dedičstva Rusínov a potrebu jeho zachovania v kontexte výziev modernej doby.
Mgr. Laura Hancová