Posledná rozlúčka s vedúcou Prameňa


//Posledná rozlúčka s vedúcou Prameňa

V nedeľu 16. októbra popoludní sa v Dome smútku v Žarnovici uskutočnila posledná rozlúčka s Irmou Dankovou († 13.10.2022) vedúcou speváckej skupiny Prameň, ktorá pôsobí pod Miestnym odborom Matice slovenskej Žarnovica.

Na začiatok rozlúčky, v podaní členiek SSk Prameň, zaznela pieseň  „Spievajte dievčence“, ktorú považujú za svoju hymnu.

„V živote hľadala radosť a život jej dával silu ísť stále ďalej, až kým neprišla na koniec svojej cesty. Odchádza z miest, ktoré jej boli milé, odchádza od tých, ktorých mala rada, aby sa stala už len spomienkou…“ Týmito slovami začala smútočný príhovor zástupkyňa primátora mesta Ing. Alena Kazimírová, ktorá spomenula dôležité medzníky jej života.

Pani Irma Danková sa narodila 5. februára 1939 v obci Brehy pri Novej Bani. Tu prežila neľahké detstvo, školské roky, svoju mladosť spolu s rodičmi a so svojimi mladšími súrodencami sestrou Gabrielou, Vierou a bratom Ladislavom. V roku 1945 začala navštevovať základnú školu v Brehoch, neskôr v Novej Bani ukončila základnú 8-ročnú povinnú školskú dochádzku. Ako dobrá žiačka túžila ďalej študovať, ale od tohto zámeru musela upustiť, pretože sociálne podmienky rodičov jej to nedovolili. Otec bol chorý a matka sa musela starať o celú rodinu. Preto nastúpila na Odborné učilište drevárske v Žarnovici, kde sa vyučila v drevárskom odbore. Ešte počas „učňovania“  jej umrela matka a ona ako najstaršia sa musela starať o svojich troch súrodencov a chorého otca. Po absolvovaní učilišťa začala pracovať v národnom podniku Preglejka a tu pracovala celý svoj aktívny život. Bola rada, že mohla svojím zárobkom prispieť k lepšiemu žitiu v rodine. Prešla rôznymi pracovnými zaradeniami – ako robotníčka pracovala na rôznych prevádzkach, neskôr pracovala ako mzdová účtovníčka, referentka pre kádrovo-personálnu prácu, na úseku civilnej obrany, angažovala sa i v spoločenských organizáciách, zastávala rôzne funkcie i na okresnej úrovni, mala organizačné a riadiace schopnosti, vždy hľadala tie správne formy pri riešení problémov v závode i v živote. Svojím čestným a otvoreným konaním si získala dôveru a autoritu medzi svojimi kolegami, pracovníkmi závodu, bola náročná nielen voči podriadeným, ale hlavne voči sebe.  Doplnila si vzdelanie a v roku 1971 ukončila Strednú ekonomickú školu maturitnou skúškou. Neustále sa ďalej vzdelávala a v roku 1989 absolvovala postgraduálne štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Mala bohaté praktické skúsenosti a znalosti, v práci bola úspešná a postupne sa vypracovala do funkcie námestníčky riaditeľa podniku a z tejto pozície odišla v roku 1991 na invalidný dôchodok.

Vždy skôr myslela na iných, ako na seba. V živote prežila veľa dobrého aj zlého, ale bola vďačná za to, že neustále mala okolo seba svoju rodinu, že ju deti zahrnuli vnúčatami a tie potom pravnúčatami. A ona? Úloha starkej a babky sa jej nesmierne páčila…

V mladosti sa zoznámila s Jaroslavom Dankom z Lukavice, ich vzájomné sympatie prerástli v hlbšie city a v roku 1957 uzavreli manželstvo.  Najskôr bývali u manželových rodičov v Lukavici, neskôr sa presťahovali do rodinného domu v Žarnovici. Založili si rodinu – narodili sa im dvaja synovia – Jaroslav a Kamil. Popri svojich pracovných aktivitách sa s manželom o nich vzorne starali, bola starostlivou mamou, vedela sa o nich postarať v zdraví i v chorobe, vo všetkých obdobiach  života a dospievania,   pomáhala im pri rozbehu a uplatnení sa v živote.  Bola im veľkou oporou a možno povedať, že vychovávala najmä svojím osobným príkladom – pracovitosťou, statočným prístupom k životu, k plneniu si svojich povinností, ale nemenej i k radostnému užívaniu tých príjemných a nezabudnuteľných chvíľ, ktoré život prináša. S radosťou tak mohla spolu sledovať, ako deti dospeli, získali vzdelanie, v živote sa zaradili a začali si budovať ten svoj vlastný život. Veľkú radosť prežívala, keď si ich dvaja synovia založili rodiny a narodili sa im deti – jej milované vnúčatá – Ľubka, Kamilko, Jarko, Ivanko a Martuška. Tešila sa z ich prítomnosti, využila každú príležitosť na stretnutie sa s nimi, varila, piekla,  rozdávala sa plným priehrštím, vždy u nej našli pochopenie a otvorenú náruč. Veľkú radosť mala aj pri narodení svojich 7 pravnúčat. Stretnutia s nimi boli pre ňu povzbudením a patrili medzi tie najvzácnejšie chvíle v jej živote.

Život jej však priniesol aj tie smutné a bolestné chvíle. V roku 1994 jej zomrel manžel Jaroslav. Nestačila sa vyrovnať s jeho stratou a už jej život priniesol ďalšiu bolesť, keď v roku 2002 rodinu navždy opustil syn Jaroslav a v roku 2011 nevesta Ľubka. V týchto ťažkých chvíľach prežívala chvíle smútku – ale predovšetkým sa snažila byť oporou pre svojich najbližších, aby oni ľahšie prekonávali svoju bolesť. A možno práve to jej pomohlo nestratiť sa v jej vlastnom smútku. Dennodenne presviedčala samu seba o tom, že v každom období života existuje niečo, čo dáva človeku motiváciu ísť ďalej a popri tom si vážiť minulosť.

Jej život plynul v rôznych premenách – niekedy prinášal ťažkosti, nepohodu, pribúdali choroby a inokedy mala pocit spokojnosti a šťastia. Svoj každodenný život si prispôsobila svojmu zdraviu, vypĺňala si ho svojimi záľubami, ale hlavne nemala rada samotu. Bola spoločenská, rada sa stretávala s ľuďmi a tak aj ako dôchodkyňa sa naďalej angažovala v spoločenskom živote v Žarnovici. Bola poslankyňou mestského zastupiteľstva, istý čas pôsobila ako zástupkyňa primátora mesta, bola členkou a funkcionárkou viacerých spoločenských organizácií – Miestneho odboru Matice slovenskej (až do minulého roka bola aj členkou výboru MO), bola zakladajúcou členkou nielen miestnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku, ale aj okresnej organizácie, kde pôsobila v najvyšších funkciách a organizovala kultúrno-spoločenský život dôchodcov v obciach okresu. Bola členkou Červeného kríža, Slovenského zväzu žien, chodila do Klubu dôchodcov, ale snáď jej najväčšou zásluhou a záľubou bolo založenie a vedenie  speváckej skupiny Prameň. Spojila skupinu žien motivovaných láskou k ľudovej piesni a vďaka nej je Prameň už vyše 20 rokov neoddeliteľnou súčasťou žarnovického kultúrneho života, ale i kultúrneho života v rámci kraja a Slovenska. Neustále hľadala nové piesne, šila kroje, bola obetavou umeleckou i organizačnou vedúcou. Má nemalý podiel na vydaní CD tejto skupiny v roku 20015 pod názvomNeďaleko Hrona“.  Skupinu z vystúpení poznali na Národných matičných slávnostiach v Martine, Národného výstupu na Sitno, Ústrednej vatre zvrchovanosti v Kremnických Baniach,… Samozrejme nechýbali na žiadnom kultúrnom, či spoločenskom podujatí priamo v Žarnovici, na množstve prehliadok, festivalov,…  Ako vedúca viedla poctivo aj kroniku a v nej je evidovaných viac ako 600 vystúpení.

Za svoju záslužnú prácu pre spoločnosť dostala viaceré  významné ocenenia a vyznamenania na najvyššej úrovni  v rámci Slovenska i bývalého Česko-Slovenska. Bola držiteľkou vyznamenania Vzorný pracovník drevospracujúceho priemyslu, za svoj spoločenský život dostala viacero vyznamenaní, či už Matice slovenskej, Jednoty dôchodcov na Slovensku, mesta Žarnovica i ďalších. Boli to napríklad Srdce na dlani (udelené Seniorským informačným centrom), či Dotyky múz (udelené Pohronským osvetovým strediskom). V rámci Matice slovenskej, kde bola členkou od roku 2005, to bol Pamätný list predsedu MS, Medaila predsedu MS a v roku 2019 Zlatá Cena MS. Pod jej vedením získala SSk Prameň Výročnú cenu mesta Žarnovica, Bronzovú, Striebornú a v roku 2020 Zlatú Cenu MS.

Jej kroky zastavila smrť, jej smiech a vždy vľúdny pohľad sa unavili chorobou, ktorá jej zobrala životné sily. Syn stratil svoju milovanú matku, vnúčatá starkú, pravnúčatá dobrú babku, ostatná rodina blízku príbuznú, priatelia, členovia MO MS a SSk Prameň vzácneho človeka. No život sa smrťou blízkeho človeka nekončí, najmä keď ho s láskou nosíme vo svojom srdci a spomienkach.

Na záver sa s Irmuškou (tak ju tí najbližší oslovovali), v mene Miestneho odboru Matice slovenskej i SSk Prameň, rozlúčila predsedníčka MO Mgr. Anna Benčatová, ktorá o. i. prisľúbila, že Prameň nezanikne a bude v činnosti pokračovať ďalej.

Česť jej životu, česť jej svetlej pamiatke!

Ing. Jozef Piecka, tajomník MO MS Žarnovica

2022-10-17T13:29:47+00:0017 októbra 2022 |Banskobystrický kraj|
X