„Stůj noho posvátná místa jsou kamkoli kráčíš.“
– Ján Kollár, Předzpěv k básnické sbírce Slávy dcera
3. JÚL 2022, SOBOTIŠTE, VRBOVCE – Historické, kultúrne, bádateľské, osvetové, ochranárske a environmentálne občianske združenie Johanky Hrebendovej Bórikovej (v spolupráci s obcami a cirkevnými zbormi Sobotište a Vrbovce, Záhorským osvetovým centrom a Maticou slovenskou) zorganizovali podujatie na počesť troch významných, aj keď neprávom zabudnutých osobností nielen slovenských dejín – Daniel Jaroslav Bórik, Johanka Hrebendová-Bóriková a Samuel Jurkovič. Prvému z menovaných bola odhalená pamätná tabuľa na fare v obci Sobotište (na fare kde pôsobili bratia Bórikovci, Šulekovci aj samotný Samuel Jurkovič).
KTO POZNAL ISKRU ZÁPALU BOŽSKÉHO
Podujatie započalo Službami božími v evanjelickom chráme Sobotište. Pani farárka Lenka Sedláčková pri tejto príležitosti prezentovala kázeň k téme, či sa môže národ stratiť s premostením na úctu k vodcom národa. Na tento prejav kontinuálne nadviazala v príhovore pred odhalením pamätnej tabule: „Aké vzácne, že dnes môžeme odhaliť tabuľu človeku, ktorý nie v rukách mal, ale priam v srdci mal iskru… a zapaľoval ju s nadšením pre to, čo je zmyslom života človeka. Pre pána Boha, pre pravdu, dobro, spravodlivosť… Ako malá iskra môže horieť až do dnešných dní…“ Nasledoval biografický príhovor o Danielovi Jaroslavovi Bórikovi od Pavla Vandeliu a Broni Šimkovej z občianskeho združenia Johanky Hrebendovej Bórikovej (ktoré ešte predtým uviedla básňou Danka Šefčíková). Ľubica Krištofová pripravila pre návštevníkov bulletin s Bórikovým životopisom. Ďalej vystúpili horlivý nadšenec národných dejín a iniciátor projektu Pavol Pánik a námestný farár z Myjavy Ľubomír Batkana. Podujatia sa zúčastnili aj starosta obce Sobotište Dušan Horňák a starosta Vrboviec Dušan Eliáš. Nasledovalo samotné odhalenie pamätnej tabule. Za Maticu slovenskú položili veniec: tajomník Matice slovenskej Peter Schvantner, vedecký pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej Lukáš Perný a matičný dramatik Peter Vrlík z Divadelného odboru Matice slovenskej.
Životopis Daniela Jaroslava Bórika, ktorý uviedli nadšenci z obce Vrbovce:
Daniel J. Bórik nadobudol základné vzdelanie v Senici, potom študoval vo Vrbovciach, v Horných Salibách, v Bratislave a vo Viedni. Spolu s inými študentami sa zúčastnil aj pamätnej vychádzky na Devín 24. apríla 1836, kde prijal k svojmu krstnému menu Daniel aj meno slovanské – Jaroslav. Po štúdiách začal pracovať ako učiteľ v Pukanci, kde sa venoval deťom z katolíckych a evanielických rodín. Neskôr bol kaplánom vo Vrbovciach a vypomáhal svojmu otcovi. Po smrti otca Pavla Bórika nastupuje na jeho miesto ako evanjelický farár.
Obecné zhromaždenie z Vrboviec si zvolilo D. J. Bórika za vyslanca na verejné stoličné zhromaždenie, ktoré sa konalo v Nitre 10. Mája 1848. D. J. Bórik bol počas revolučných rokov 1848-49 zapojený do príprav Slovenského povstania priamo v obci Vrbovce, kde cvičil dobrovoľníkov. Spolu s J. M. Hurbanom a vojenskými veliteľmi plánoval dobrovoľnícke výpravy z Vrboviec a tiež (ako tajomník prvej Slovenskej národnej rady) a vojenský dôstojník sa podieľal v náboroch dobrovoľníkov a fungovaní dobrovoľníckeho tábora vo Vrbovciach. Zúčastnil sa priamo všetkých troch dobrovoľníckych výprav. Spolu s bratom Karolom Bórikom boli vynikajúci vojenskí velitelia. Bratia Bórikovci sa vyznamenali v bitke o Prešov, kde odolali presile košútovských honvédov a gardistov komisára Benického. Bórik získal veľa skúseností a v lete roku 1849 je aktívny v rodnom kraji, kde na námestí rečnil s J. M. Hurbanom (2. júla 1849 pri nábore nových dobrovoľníkov na tretiu dobrovoľnícku výpravu). Po revolúcii sa D. J. Bórik vzdáva funkcie miestneho farára vo Vrbovciach. Z Vrboviec išiel robiť na Myjavu okresného komisára. Po zrušení okresu Myjava prešiel pracovať do Trnavy ako úradník. Patril medzi zakladajúcich členov Matice Slovenskej a stal sa aj členom prvého matičného výboru. Určitý čas pôsobil ako železničný úradník v Slazburgu. Na dôchodok sa vrátil na Slovensko k synovi Vladimírovi, ktorý žil v obci Domaniža. Tu zakončil svoju životnú púť 22. júna 1899 a je pochovaný na miestnom cintoríne.
Keď Štúr navštívil Bórika, napísal mu túto báseň (pripomenul ju na sociálnej sieti Pavol Vandelia):
Kdo by tě obešel stráně
Žalostiny a se neuchýlil do bytu rodiny,
jejíž život plyne tam v tiché stráni, jak dech ranných vánků jak vrb lechké vání?
A rodina táto v jarném zkveltla synu hotovém ku kříži a hotovém k činu.
Bylo by do boje, jak tur bys tam skočil, kdybys, Jaroslave hordu vrahů zočil…
POCTA PRE PRVÚ SLOVENSKÚ VOJENSKÚ LEKÁRKU A ZAKLADATEĽA PRVÉHO STREDO-EURÓPSKEHO DRUŽSTVA
Podujatie pokračovalo do obce Vrbovce. Našu cestu lemovala nádherná krajina Kopaníc, malebné kopce a lesy. Nasledoval chutný obed, modlitba a prípitok, ktorý pre hostí poctivo pripravili organizátori. Po obede sa zhromaždenie presunulo do evanjelického kostola vo Vrbovciach, kde nasledoval kultúrny program. Ten uviedol pán farár Miroslav Hvožďara. Autor článku vo svojom príhovore (v evanjelickom kostole Vrbovce) hovoril o ideovom prínose štúrovskej generácie a vyzdvihol organizáciu osvetových kultúrnych podujatí v regiónoch pričom v závere zacitoval Jána Palárika: „…spoločenskosť je nevyhnutný prostriedok k vzdelávaniu národa.“ Súčasťou programu bolo aj čítanie z knihy o Johanke Hrebendovej Bórikovej (Anna Lacková-Zora: Z čírej lásky; predniesla Danka Šefčíková), hudobný vstup slečny Kuliškovej a rozsiahla prednáška o heraldických dejinách (v kontexte dejín slovenskej vlajky), ktorú viedol Pavol Pánik a ukončil ju slávnostným uvedením repliky prvej slovenskej vlajky, ktorú vyšila Monika Laceková. Podujatia sa zúčastnili aj Ľubica Krištofová a Miroslav Koprla zo Záhorského osvetového strediska; historik Peter Brezina; sociológ a nadšenec národných dejín Jozef Schwarz; Marián Babirat zo Štátneho archívu, Sylvia Hrdlovičová z Múzea Ľudovíta Štúra či Ján Hromek z Klubu priateľov vojenskej histórie. Po podujatí v chráme, nasledovalo krátke divadelné predstavenie Dramatické výstupy zo života bratov Bórikovcov, ktoré pripravili Peter Schvantner a Peter Vrlík.
Sprievod sa následne presunul k pamätnej obecnej izbe, kde bola uvedená drevená podobizeň Samuela Jurkoviča, národného buditeľa, spolutvorcu Nitrianskych žiadostí, spoluzakladateľa Slovenského národného divadla nitrianskeho a zakladateľa vôbec prvého stredo-európskeho družstva. Jurkovič drží v jednej ruke Stanovy Gazdovského spolku a v druhej sadenicu Lipy, stromu, ktorý Jurkovič rád vysádzal so svojimi družstevníkmi. Na dielo prispela značnou čiastkou aj COOP JEDNOTA. Pri príležitosti uvedenia diela sa účastníkom prihovoril autor tohto článku.
Samuel Jurkovič, osobnosť celosvetového významu, priekopník a zakladateľ slovenského a európskeho družstevníctva, bojovník za mravné a hospodárske povznesenie slovenského ľudu, národný buditeľ, vlastenec, spolutvorca Nitrianskych žiadostí slovenského národa, organizátor ochotníckeho divadelníctva (Slovenské národné divadlo nitrianske), pedagóg a osvetár. Jurkovič založil vôbec prvé úverové družstvo na európskom kontinente s cieľom svojpomocného boja s všadeprítomným úžerníctvom, organizoval ľudovo-výchovné spolky, nedeľné školy a ochotnícke divadlo. Bol kritik sociálnej nerovnosti, praktický komunitarista, ktorý zdôrazňoval ideu svojpomoci. Písal učebnice, bojoval za etablovanie slovenského jazyka, zakladal knižnice a čitateľské spolky, pomáhal štúrovcom a celému národnému a sociálnemu hnutiu v 19. storočí.
Pavol Vandelia pripomenul zaujímavé súvislosti s dvomi rokmi pôsobenia Samuela Jurkoviča vo Vrbovciach, ktoré boli spojené aj s ovocinárstvom a hospodárením. Nasledovalo krátke občerstvenie a presun sprievodu na miestny cintorín, kde boli položené vence pri hrobe prvej slovenskej vojenskej lekárky a národnej buditeľky Johanky Hrebendovej Bórikovej. Podujatie zakončila pani farárka s pánom farárom modlitbami a požehnaním. Ďalej text o Hrebendovej-Bórikovej od Blanky Kovarčíkovej:
Johanka Hrebendová Bóriková pochádzala z národne uvedomelej rodiny evanjelického kazateľa Pavla Bórika (pôsobil v Humpolci, Sobotišti, Prietrži, Senici, Vrbovciach). Rodina Bórikovcov mala z pohľadu uhorských úradov povesť nebezpečných panslávov. Vystupovali proti maďarizačnej politike Pešti, zasadzovali sa za uznanie slovenčiny a za rovnoprávne postavenie Slovákov i ďalších národnostných menšín v Uhorsku (dvaja bratia plnili v tomto hnutí významné poslanie ako zakladajúci členovia Matice slovenskej: Daniel Jaroslav, evanjelický farár, tajomník SNR, a Karol, notár a kapitán dobrovoľníkov). Jej manželom bol sa stal v roku 1830 Ján Hrebenda z Kostolného (bol bratrancom slepého ľudového kníhkupca a šíriteľa slovenských a českých kníh Mateja H.). Už od detstva sa zaujímala o liečiteľstvo, no pre ženu štúdium medicíny v tých časoch neprichádzalo do úvahy. Preto mohla byť nanajvýš ľudovou liečiteľkou angíny alebo zápalu krčných uzlín, naprávala „črepy“ (prudké sťahovanie hlavy chorého vo výške čela šatkou) – neraz ju označovali za „bahynku“ (zariekajúcu vedmu na moravsko-slovenskom pomedzí). Najväčšie znalosti získala od svojho manžela – lekára Jána Hrebendu, s ktorým ako vojenským lekárom putovala po rôznych posádkových miestach. Stala sa ošetrovateľkou ranených slovenských dobrovoľníkov počas ich bojov proti maďarským gardistom v okolí Myjavy už koncom septembra 1848. Sama zorganizovala prvé zdravotnícke kurzy na území Slovenska pred vyše 170 rokmi. Zachránila tiež zástavu a pečať prvej Slovenskej národnej rady. V Pešti Hrebenda svoju ženu uviedol do spoločnosti básnika Jána Kollára – pod jeho vplyvom sa podieľala na organizovaní kultúrneho života peštianskych Slovákov (vtedy tu ich žilo 10 tisíc). Tu sa rozišla s manželom a potom žila striedavo u sestry Anny (vydatej Kulíškovej) a u slobodného brata Pavla Bórika v Lubinej. Hoci sa po rozvode nikdy nevydala, je známy jej platonický vzťah s národovcom Bohuslavom Śulekom (žil v Záhrebe). Vo Vrbovciach vždy na obetavú felčiarku a bylinkárku čakal dav chorých a lazárov, ošetrovala im rany či hnisavé zápaly rôznymi mastičkami, kvapkami a čajovinami, bylinkami, ktoré zbierala po okolitých kopcoch v dlhom plášti. V máji 1848 zachránila brata Jaroslava po jeho zatknutí po vystúpení s Ľudovítom Šulekom na zhromaždení so Žiadosťami slovenského národa za Nitriansku stolicu (presvedčila vicišpána, že kvôli chorobe musí ísť do nemocničnej cely, odkiaľ ušiel). V roku 1848 dokonca osobne cvičila v horách zbor vrbovských dobrovoľníkov (okolo 500), ktorí boli už v septembri pripravení odísť do povstaleckého tábora, čím sa zapojila do príprav prvého slovenského povstania. Po potlačení Povstania pomáhala ako ránhojička, ošetrovateľka, zmierňovala muky v beznádejných prípadoch pri ich posledných chvíľach. Sama sa schovávala 2 mesiace pred maďarskými gardistami v horách, kde ukrývala hurbanovské bojové zástavy a pečať SNR. Zažila si tiež väzenie, odkiaľ vyšla s podlomeným zdravím. Zvyšné roky venovala organizovaniu kurzov prvej pomoci, horlila za vznik škôl pre ošetrovateľky. V roku 1869 spoluzakladá spolok Živena. Na dnešnom Slovensku však Janka Hrebendová-Bóriková patrí medzi zabudnuté hrdinky. Žiadny historik zatiaľ dôkladnejšie neskúmal jej spletité osudy. A tam, kde chýbajú historicky doložené fakty, nastupujú rôzne legendy a mýty.
KOLLÁROM SPOMÍNANÉ POSVÄTNÉ MIESTA SÚ AJ NA KOPANICIACH
Sobotište, Vrbovce, Myjava, Hlboké… práve v tomto malebnom kraji, ktorý pripomína rajskú záhradu, angažovali sa v 19. storočí štúrovci vo svojom prvom povstaní slovenského národa. Tu pôsobili Hurban, Štúr, Hodža, ale aj Samuel Jurkovič, bratia Šulekovci, bratia Bórikovci. Tu kdesi prebiehali boje, pri ktorých kropili krvou národní buditelia túto zem; tu vznikol kultúrno-politický program slovenského národa, tu vznikla prvá kooperatíva v strednej Európe, tu vznikla idea kodifikácie národného jazyka, tu vznikli prvé ochotnícke divadelné pokusy, prvé spolky, ľudovýchova, nedeľné školy, tu vznikla prvá Slovenská národná rada, tu sa písali básne, aj próza; tu vyšila prvú slovenskú vlajku Johanka Bóriková Hrebendová, tu prebiehal zápas o samotnú existenciu slovenského národa… Až tu človek pochopí Kollárove slová o posvätných miestach.
Spracoval PhDr. Lukáš Perný, PhD., aktívny účastník podujatia
***
DOSTUPNÉ ZÁZNAMY A VÝSTUPY Z PODUJATIA:
Záznam z divadelného predstavenia o bratoch Bórikovcoch, ktoré pripravil vedúci Divadelného odboru Matice slovenskej, Peter Vrlík v spolupráci s Petrom Švantnerom:
https://www.youtube.com/watch?app=desktop&v=pZPAXLCDiy4
Príhovor Lukáša Perného o odkaze štúrovcov v evanjelickom chráme Vrbovce:
Na sociálnej sieti je tiež zverejnené video s príhovormi, výstupmi a aj samotným odhalením pamätnej tabule:
https://www.facebook.com/ozjhb/posts/pfbid0fVT1cAM4qqnK7kwu2pTfKrEifDXeSCWM7QrftbeAmTijEvd5bPN6nsoRSLcpQnSBl?__cft__[0]=AZWT6ApPBEpq2080aqnr1hAWqM15RQ8k1y69uWtR6JLGym1VrD_ph4M9kHONWXGv3Lpr4MGaRkLvUDeFh9K_cPaCS_VzZHaHV3ApxzW8gxarUlawQVvKDhmbqE79SBETvPdxK1LD9cBes3eYmiN4jz7iwGHnBrhH2AuOUslQsDBaszEJIah6qpw2FCZfExfuytwaP8zx527v_K517iyMxk6s&__tn__=%2CO%2CP-R
K dispozícii sú tiež dva fotoalbumy z podujatie, ktoré sprostredkovala Ľubica Krištofová zo Záhorského osvetové centra:
https://www.facebook.com/ozjhb/posts/pfbid02gYpmGqcF9v8xfvYomg51Gyp8sVd9SN8kVYRQdJfywdbiXE6EarNDcJsNhcTZCUNZl?__cft__[0]=AZVgpkSSNHvOn7Nl8P6ctOsv5XS7FeG7f8_Vm_3kyiL5PRbAqnG3oo6xyk2Lh8clgyJuY-U0mLVsKU_PvdxtuzjpnnyIoqtPRV7NJukGPExr92kPrCIFzW561GdHFZcja9aMfe3JN2o5ixJOKaCVdu-r2JhbWiIEl4UkbBzvelWHMg&__tn__=%2CO%2CP-R
