Slovenské umenie má celoeurópsky a slovanský rozmer


//Slovenské umenie má celoeurópsky a slovanský rozmer

Príhovor predsedu Matice slovenskej JUDr. Mariána Gešpera, PhD. venovaný otvoreniu a uvedeniu výstavy Dejiny, hodnoty a krása Slovenska v Štrasburgu i v Bruseli

Matica slovenská oslávila v minulom roku svoje 160. výročie vzniku. Tento významný dejinný okamih a kontext súvisí s poly-historickým odkazom, ktorý pre náš národ a civilizačný vývin v Európe i slovanskom svete znamenajú vierozvestcovia sv. Cyril a Metod. Nemali iba christianizačný náboženský význam, ale doniesli aj vzdelanostné,  právne i zakladateľské hodnoty, na ktorých neskôr rozvíjali svoj celoeurópsky osud všetky slovanské národy od čias ranného stredoveku. Do Štrasburgu prichádza slovenské výtvarné umenie vedomé si takejto dynamickej a vzácnej mravnej sily, ktorú sa patrí pripomenúť a sebavedome zdôrazňovať.

Aj v novších dejinách Európy sa cyrilo-metodské významy objavili znova, a to dokonca vo francúzskej kultúre i dejinách, ako protifašistický symbol východorímskeho /pre nás cyrilo-metodského/ dvojkríža bojovníkov za demokraciu a proti genocídnej ideológii nemeckého nacizmu v dobách 2. svetovej vojny.

Sme naozaj radi, že vďaka tejto výstave a naším umelcom sa môžeme pochváliť osobnosťami a humánnou mravnosťou našich slovenských dejín – osobnosťami ako Ľudovít Štúr, ktorý nám daroval moderný spisovný jazyk, osobnosťou ako Milan Rastislav Štefánik, ktorý akoby garantoval našu spätosť s francúzskou kultúrou, a ktorý napomohol vzkriesiť naše národné hodnoty a štátnosť. Ten tretí, ktorý by mal aj dnes jasne hovoriť o kvalitách našej ľudskosti a demokracie, to je nesporne Alexander Dubček. Ani Európsky parlament, ani európski lídri by isto nemali zabudnúť, že to bol, že to je Slovák, ktorý je obdivovaný a žije v našom národnom a štátnom vedomí a povedomí.

Rozhodne ma teší, že môžem aj v ďalekom zahraničí uviesť a oceniť mená tých slovenských umelcov, ktorí nám pozoruhodne a mimoriadne jasne zobrazili i oslávili tento náš dejinný rozmer. Ide o takých autorov ako Stanislav Harangozó, Marián Polonský, Martin Palla, Ján Kulich, Milan Medúz, Orest Dubay, Ľudovít Fulla, Vincent a Ferdinand Hložníkovci, Elena Lazinovská, Mária Medvecká, Július Nemčík, Milan Gašpar, Albín Brunovský, Eva Trizuljaková, Marta Chabadová atď. Mnohí z nich sa stali ocenenými ako národní, a mnohí z nich sa stali skutočnými národnými umelcami v dejinách slovenskej kultúry. Osobne ma teší, že v týchto tradíciách sa v období 160. výročia vzniku Matice slovenskej vynorili a začali umelecky aktívne pôsobiť generačne mladší výtvarníci, ktorí sa objavili aj vďaka priestoru s možnostiam, ktoré im poskytla naša Matica slovenská v Bratislave. Pripomeňme mená ako Martina Kvašňovská, Marína Erceg, Peter Repka a viacerí ďalší, ktorých autorský a umelecký vývin badateľne pociťujeme v súčasnom výtvarnom dianí na Slovensku a v kontakte so zahraničím.

 

2024-04-02T14:03:04+00:002 apríla 2024 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X