Pripomíname si sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles pri Paríži vytýčila nové hranice medzi Maďarskom, Československom, Rakúskom, Rumunskom a Juhosláviou v rámci kolektívneho versaillského mierového systému v Európe. Pre Slovákov to bol jeden z najväčších míľnikov v národných dejinách, lebo sa historicky prvýkrát rigorózne stanovila slovensko-maďarská hranica v procese formovania územnej integrity Československej republiky a moderného Slovenska. Slovenský národ prešiel za sto rokov zložitú cestu, ktorá viedla až k vzniku súčasnej Slovenskej republiky v roku 1993.
Aj napriek mnohým krivdám voči našim predkom v časoch národnostných konfliktov 18., 19. a na začiatku 20. storočia nie je možné zaprieť, že stredoveké mnohonárodnostné Uhorské kráľovstvo bolo domovom Slovákov, ktorí tu žili a tvorili hodnoty. O to bolestnejšia bola pre Slovákov skúsenosť, ako sa uhorská, respektíve maďarská šovinistická politika menila na nepriateľskú voči nemaďarským národom a etnikám v šovinistickej chimére vytvárania jednotného politického národa v Uhorsku. Maďarská forma nacionalizmu vyústila do pomaďarčovania nemaďarských národov Uhorska, medzi nimi aj Slovákov, perzekúcií voči takzvaným panslávom, neslávne známych Apponyiho školských zákonov či tragických udalostí v Černovej. Pri príležitosti storočnice Trianonu zverejnila ustanovizeň aj krátky historický dokument.
Po zlých skúsenostiach s národným útlakom a maďarizáciou sa nikto nemôže čudovať našim predkom, že iniciovali vystúpenie z tisícročného uhorského štátneho zväzku s Maďarmi. Uhorsko stratilo svoje princípy, na ktorých sa budovala jeho štátnosť až do 18. storočia, keď sa spustil proces maďarizácie. Projekt „veľkého Uhorska“ pod dominanciou Maďarov v strednej Európe zlyhal pre neschopnosť politických elít Uhorska riešiť národnostnú a sociálnu otázku, ako aj otázku demokratizácie spoločnosti. Koleso dejín sa pohlo a v rokoch 1918 až 1920 sa cesty slovenského a maďarského národa rozišli. Práve Trianonom získali Maďari svoj vlastný národný štát, ktorý im mnohonárodnostné Uhorsko pre svoju multietnickú povahu nemohlo dať. Po Trianone pripadla Maďarsku tretina územia Uhorska, ostatné jeho časti pripadli národom, ktoré na nich žili. Je historickým faktom, že Najvyššia rada spojencov nedokázala stanoviť novú štátnu hranicu medzi Maďarskom a Československom na etnickom princípe, lebo Slováci a Maďari žili v jej okolí premiešaní. Preto sa rozhodla pre reciprocitu – slovenská menšina v Maďarsku a maďarská menšina v Československu mala byť počtom približne rovnaká, hoci zo slovenskej menšiny u našich južných susedov zostalo dnes už len torzo.
Napriek tomu sú Slovensko a Maďarsko rovnocennými partnermi. Spolupracujeme na najvyššej štátnej a medzinárodnej úrovni, spoločne sme členmi Vyšehradskej štvorky, NATO, Európskej únie, Schengenského priestoru i ďalších organizácií. Menšiny dostali základné ľudské a občianske práva v súlade s európskymi štandardmi. Žijeme v demokracii, no slovenská trauma z 19. storočia a maďarská trauma z 20. storočia ako keby neustále viseli nad našimi vzájomnými vzťahmi. Sté výročie Trianonskej zmluvy je časom, keď tieto traumy na oboch stranách môžu opäť vyplávať na povrch. Akákoľvek revízia starých pomerov a hraníc však už prirodzene nie je možná. Dva najväčšie vojenské konflikty ľudstva sú pre všetky národy dostatočným mementom, aby zachovali mier.
Sté výročie Trianonu môžeme vnímať aj inak. Nech je príležitosťou na väčšie pochopenie medzi súčasnými generáciami Slovákov a Maďarov. Nech jedna strana druhej nekladie prekážky a nech sa usilujú vychádzať si v ústrety v mene pokojného spolunažívania. Aby sa Slováci v oblastiach s maďarskou národnostnou väčšinou na juhu Slovenska necítili ako občania druhej kategórie, a aby sa aj maďarská menšina na Slovensku cítila prijatá. Aby Slováci citlivejšie chápali, že naši južní susedia dodnes vnímajú rozdelenie tisícok rodín do rôznych štátov ako veľkú ranu. Slovensko už dokázalo, že je moderným štátom na mape Európy. Je čas, aby sme sa všetci poučili z vlastných dejín a nepoužívali ich ako nástroj na jatrenie starých rán vo svojich národoch ani na politické ciele v priestore strednej Európy. Paradoxne, práve Trianon môže byť príležitosťou na vzájomné pochopenie.
Predsedníctvo MS
4. júna 2020
