Symbolická trojspomienka matičiarov na významné osobnosti Gemera-Malohontu


//Symbolická trojspomienka matičiarov na významné osobnosti Gemera-Malohontu

Medzi  základné prejavy každej civilizovanej spoločnosti  patrí ochrana duchovných a materiálnych hodnôt, ktoré vytvorili predchádzajúce generácie. Pozitívny vzťah k nim je prejavom vyspelosti národa i jednotlivcov.

Takýto pozitívny vzťah ku slovenským kultúrnym hodnotám majú aj matičiari v Rimavskej Sobote. Miestny odbor Matice slovenskej v Rimavskej Sobote iniciuje viackrát ročne v Aleji dejateľov  dôstojné spomienkové oslavy venované  osobnostiam, ktoré pôsobili v regióne Gemer-Malohont.

Ešte v decembri  2024 sa uskutočnila pietna spomienka k 150.výročiu narodenia národného umelca Janka Jesenského, ktorého študentské, životné peripetie a neskôr aj pracovné povinnosti boli spojené priamo s našim mestom.  Najprv ako študent vtedajšieho zjednoteného protestantského gymnázia a po prvej svetovej vojne  od apríla 1919 až do decembra 1922 vo funkcii prvého župana novej ČSR v Rimavskej Sobote. Matičiari, sympatizanti, ale hlavne žiaci 9-teho ročníka spolu s triednou učiteľkou Základnej školy Janka Jesenského v Jesenskom si spoločne uctili pamiatku kyticou kvetou položenou k buste štátnika, legionára, právnika a spisovateľa v Aleji dejateľov. Následne v priestoroch hotela Zlatý býk sa pokračovalo v družnej debate a neformálnej besede. Matičiari venovali žiakom  propagačné materiály o projekte Historické osobnosti Gemera-Malohontu ako aj zaujímavé materiály o Jankovi Jesenskom.

Podujatie pokračovalo v priestoroch Okresného súdu v Rimavskej Sobote, kde je inštalovaný monumentálny „prototyp“ sochy Janka Jesenského v nadživotnej veľkosti. Za účasti primátora mesta a predstaviteľov spoločenských a kultúrnych inštitúcií po literárno-hudobnom vstupe boli prítomnými k jeho soche položené kytice kvetov.

Posledný januárový deň tohto roku, 31.1.2025, patril druhej a tretej spomienkovej oslave v Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote. Prvá bola venovaná Júliusovi Bolfíkovia druhá Pavlovi Jozefimu.

Pri buste Júliusa Bolfíka si matičiari uctili túto významnú osobnosť Gemera-Malohontu hymnickou piesňou „Slovensko moje…“ a úvodnou myšlienkou Vladimíra Mináča: „Naše národné dejiny sú v prvom rade dejinami písaného slova.“ Rok 2025 je  110.výročím narodenia Júliusa Bolfíka, ktorý bol nielen  zakladateľom a predsedom  Gemerskej vlastivednej spoločnosti, ale za celé štvrťstoročie od roku 1966 aj rozhodujúcim organizátorom a realizátorom jej činnosti. Predovšetkým jeho zásluhou sa GVS stala jedinečným kultúrno-spoločenským činiteľom aj v celoslovenských reláciách.  Od roku 1970 v časopise  Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera-Malohontu, ako jeho zakladateľ, redaktor a šéfredaktor vo vyše 200 článkoch publikoval profily osobností. Venoval  sa histórii, geografii, vlastivede, historickým pamiatkam. Viedol edíciu Gemerské vlastivedné pohľady. Zaslúžil sa o vydanie ôsmych dielov zborníka Vlastivedné štúdie Gemera, štyroch zväzkov Národopisných štúdií Gemera a štyroch zväzkov Literárnych postáv Gemera. Pričinil sa o odhalenie pamätníkov, sôch a tabúľ, zriadenie pamätných izieb kultúrnych dejateľov Gemera-Malohontu, aj osobností a udalostí odboja. Karol Anger – predseda Slovenského zväzu protifašistického odboja Júliusa Bolfíka vo svojom príhovore priblížil osobnosť Júliusa Bolfíka ako aktívneho účastníka protifašistického odboja v našom regióne. Priblížil ho ako dôstojníka, partizána, veliteľa roty operujúcej v okolí Revúcej. Ďalej uviedol, že po vojne pôsobil v školských službách v Šafárikove (dnešnej Tornali) a v Rimavskej Sobote ako školský inšpektor i vedúci odboru školstva.

Podujatie ďalej pokračovalo protivojnovou básňou „Krvavá modlitba“ od mladého partizána Milana Marečka (Generácia 1944). Po jej odznení bola matičiarmi busta Júliusa Bolfíka pietne dekorovaná. Prítomní účastníci tohto podujatia sa presunuli k buste ďalšej významnej osobnosti v Aleji dejateľov, k buste Pavla Jozefiho, ktorého 250. výročie narodenia si tento rok pripomíname. Pavol  Jozefi, evanjelický kňaz (od roku 1828 superintendent evanjelického potického dištriktu) od roku 1820 pôsobil v Tisovci. Tu dal postaviť nový – svojho času – najväčší kostol v Uhorsku. Na vysokú úroveň doviedol cirkevnú školu, zaviedol 6-ročnú školskú dochádzku, vybudoval knižnicu a podporoval vydávanie slovenských kníh. V júni 1842 ako vedúci deputácie so SLOVENSKÝM PRESTOLNÝM PROSBOPISOM predstúpil pred kráľa Ferdinanda V. a v novembri aj pred palatína v Pešti. Boli v ňom predložené národné požiadavky s prosbou o ich záštitu. V rokoch 1843 – 1844 pôsobil ako aktívny obhajca Ľudovíta Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Ako člen Tatrína odporúčal vydávať ľudu prístupnú a zrozumiteľnú literatúru.

Myšlienkou: „národ, ktorý o seba dbá, nezahynie, podobne ako jedinec v ňom…“ a po spoločnom zaspievaní matičnej hymnickej piesne „Kto za pravdu horí“ sa organizátori poďakovali prítomným za účasť a vyslovili prianie na ďalšie spoločné aktivity. Touto cestou sa organizátori chcú poďakovať za sponzorské kvetinové dary Kvetinárstvu Bášti v Rimavskej Sobote a Technickým službám mesta Rimavská Sobota, ktoré dbajú o úpravu priestorov pri bustách v Aleji dejateľov. Poďakovanie patrí aj majiteľke hotela Tatra, kde sa účastníci podujatia následne presunuli na malé spoločenské posedenie v závere spomienkového stretnutia.

Jaroslava Lajgútová/MO MS Rimavská Sobota

 

 

2025-02-06T13:37:29+00:006 februára 2025 |Banskobystrický kraj|
X