„My národ slovenský,“ ako to znie hrdo a nádejne a verne pre tých, čo našu SR chceli a privítali. Od tých čias uplynulo 30 rokov, 30 náročných rokov, kým sme dospeli k tejto rozhádanej nezodpovednosti s hazardovaním našej zvrchovanosti. Pod egidou terajšej vlády a prezidentky.
Pamäť má váhu, bez nej sme ako smeť unášaná na všetky strany bez koreňov a bez svojej podstaty.
Na mnohých miestach Slovenska horeli vatry, zapaľovali sme ich v nádeji na pokračovanie naďalej. Napriek všetkému, čo sa tu deje.
Vatra zvrchovanosti v Levoči 15.7.2022
V Levoči matičiari a vlastenci zapálili vatru 15. júla na Strompeši pri dvojkríži za spevu štátnej hymny a pozdravov, veršov od Teodora Križku.
“Raz sa vás isto opýtajú deti
a ak nie ony – vnuci našich vnúčat,
či aj vy zrážali ste päty,
ochotní večne za hrsť drobných mlčať.“
Povolá si vás nebo z rodnej prsti –
po milosť – a nie aby sa vás zrieklo,
nikto z vás si ten strach neodpustí,
to bude vaše prekliatie a peklo.“
Vatru organizovala miestna Matica slovenská, jej predseda Miroslav Brincko , Okresná rada SNS s účinnou pomocou poslancov MZ – Róberta Novotného,Ľuba Murína, Anny Kravecovej. Z hostí tu boli zastúpení Ján Krišanda, podpredseda SNS, Patrik a Angelika Františkovci. Anna Petreková predniesla text Deklarácie zvrchovanosti , prijatej 17.júla 1992 v Bratislave. Miestny odbor sa rozrástol na 90 členov a dali sa počuť v spevoch našich ľudoviek a národných piesní. Spevácka skupina pri Dennom centre seniorov patrí do levočskej MS a za sprievodu harmonikára Janíka Ferenčáka zaspievali ľudové a národné piesne. Povzbudzovali, povznášali, rozveselili všetky srdcia. K tomu prispelo aj občerstvenie a samozrejme guláš /s podporou poslancov MZ SNS/.
Vatra na Strompeši, starostlivo strážená v tomto suchu a pred uhasnutím nádejí na našu zvrchovanosť, tu pod hradbou Tatier na obzore v lúčoch zapadajúceho slnka bola jasným dôkazom našej vernosti a odhodlanosti uchrániť si ideu štátnosti a národnej slobody.
Vatra zvrchovanosti v Štrbe 16.7.2022
Sobotná vatra zvrchovanosti 16.7. sa rozhorela aj v našej podtatranskej obci, v Štrbe, na Streľnici. Vatra so symbolmi – štátnou a matičnou vlajkou po oboch stranách pútala pozornosť už zďaleka. Štrbskí urbári si dávajú záležať na jej majestátnosti. Michal Pavela v uvítacom príhovore vyznal svoj vzťah k obci, k jej kráse aj drsnosti časov. Jeho slová zazneli aj v speve Štrbaniek hlásiacich sa k dedičstvu svojich rodákov. Pri vatre sa striedali v príhovoroch známi hostia: poslanec EP Miroslav Radačovský, ktorý sa zaviazal nájsť pravdu o Milanovi Lúčanskom. Pietne miesto pod jedľou a prítomnosť syna umučeného nedáva zabudnúť… Prihovoril sa aj poslanec MZ v Poprade Marián Barilla, starosta obce Michal Sýkora, Rastislav Zacher. Pôsobivý bol aj príhovor Milana Stromka, matičiara z Liptovského Mikuláša. Predstavila sa aj kandidátka na post primátora v Poprade Angela Františková. Napokon predstavitelia zapálili vatru za spevu hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Patrik Františka pozval všetkých na pohostenie do zariadenia hotela, ktorý spravuje. Tam pokračovali rozhovory smerujúce k jednej naliehavej téme – zjednoteniu národných síl, kým nastanú nové voľby. Tlmočili to zastúpení členovia a stúpenci SNS. Vatru na Štrbe si uctil aj predseda DV MS Martin Fejko. Účasť všetkých je dôkazom, že nám záleží na ďalšom smerovaní našej vlasti.
Vatra zvrchovanosti v Černovej 17.7.2022
Združenie slovenskej inteligencie a Hlinkova spoločnosť pod vedením Ing. Branislava Čecha a Ing. Miloša Sečkára usporiadali slávnostnú akadémiu v Černovej, kde si 27. októbra pripomenieme 115. výročie martýria Černovčanov, ktorí sa postavili proti maďarizácii na obranu rodnej reči. V sále kultúrneho domu sa zišli významní hostia – zakladateľ slovenskej štátnosti Vladimír Mečiar, ktorý podrobne vysvetlil závažné rozhodnutie kráčať svojou vlastnou národnou cestou. Pričom k rozdeleniu s Čechmi došlo pokojne, bez krvavých konfliktov, ako to poznáme v iných krajinách na Balkáne na Ukrajine. Martin Lacko v prednáške poukázal na významné historické míľniky smerovania Slovenska k naplneniu svojej svojbytnosti a štátnosti. Historik stojí pevne na zásadách pravdy a objektívnosti pri hodnotení minulosti a súčasnosti. Jeho vystúpenie je preto hodnoverné a presvedčivé. Pán doktor Jozef Rydlo citoval básne z tvorby exilových básnikov. Rovnako tlmočil vieru a nádej žiť v slobodnej SR. Tomuto vyznaniu požehnal kňaz, ojedinelý vo svojich postojoch, Ján Košiar. Program prednášok sprevádzal emocionálnym spevom spevák Ivan Ožvát. Rodný môj kraj, Nepoznám inú krajšiu zem, novokoncipovanú ponášku slovenskej hymny „Nad Tatrou sa neblýska…“ Na záver predsedajúci pozval účastníkov, aby sme sa poklonili na pietnom mieste pri pomníku martýria. Vence a kytice položili obetiam Vladimír Mečiar, Jozef Prokeš, matičiari z Popradu a mladý pár. Zapálili sme sviece so spomienkou a vďakou obetiam masakry. Cesta z cintorína viedla do Čutkovskej doliny k pripravenej vatre, ktorú zapálil Jozef Prokeš, veď pred 30 rokmi on predniesol text Deklarácie o zvrchovanosti SR. Vzácnosť aktu zdôraznili zvuky trombitov v podaní miestnych umelcov v slovenských odevoch. Nuž takéto boli vatry u nás v našom podtatranskom kraji pod velebnými štítmi – hradbami Tatier. Dúfajúc, že nás ochránia pred neprajníkmi a pred neprajnosťou časov. Iba naším pričinením sa môžeme zachrániť.
Duma podtatranská:
V Ružomberku bolo v parku mnoho mladých rodín. Animátori ich zabávali do rozsypania kostí…
Vláda a prezidentka, médiá, nepovažovali za potrebné dať úctu 30. výročiu vyhlásenia zvrchovanosti SR, ktorú na nešťastie nás všetkých majú reprezentovať. Animozita strán a hnutí je taká prítomná, že až bolí. Tak aj počet strán a straničiek, aj keď národne orientovaných, stráca na svojej sile a význame bez potrebného zjednotenia. Keď sa chceme zachovať, všetky tie sebestrany treba zjednotiť v záujme štátnom a národnom, pretože terajší politici našu Zvrchovanosť pochovávajú.
Ľudmila Hrehorčáková