Vyvrcholením fašiangových slávnosti v našom meste Bardejov bol ľudový sprievod na čele s bardejovským „kačurom“, ktorý zabúchal na dvere radnice a od bardejovského richtára si vypýtal povolenie na zábavu s názvom Vivodzeňe Kačura.
Na rozdiel od kačurových tancov z Horehronia a Detvy to bol párový tanec v otvorenom držaní, pričom páry, radené za sebou, obtancovali sálu, prípadne odtancovali až mimo budovy na námestie. Tanec sa pevne viazal na hudobnú melódiu, ktorá sa inokedy nehrala. Konal sa hodinu, dve pred polnocou tak, aby si takmer všetci účastníci zatancovali pred pôstom. Tanečníkov vyberala rada starejších a tanec realizoval tzv. kačur – šikovný, dobrý tanečník a vtipný mládenec, od ktorého sa očakávalo, že bude žartovať a udržiavať dobrú náladu, v prípade ženáčskeho kačura to bol mladoženáč, ktorý aj dával pozor, aby všetci tancovali len tento tanec, dodržiavali poradie a aby sa nemenili páry.
V tom mu pomáhali aj starejší – štyria, ktorí sedeli pri stole v strede miestnosti a na stole mali zažatú sviečku. Jej zhasnutie bolo signálom ukončenia tanca aj fašiangov.
Kačur bol oblečený v kroji a podľa najstarších správ mal na tvári kožušinovú masku s otvormi na oči, nos a ústa. Maska vraj bola prišitá k starému klobúku. Klobúk bol obkrútený slameným povrieslom a za ním bolo zastoknuté kačacie krídlo. Cez plecia mal kačur šerpu v národných farbách.
Túto jedinečnú tradíciu si v Bardejove uchovávame aj vďaka našim folklórnym kolektívom, ktorí tiež chodia v kroji a spievajú slovenské ľudové piesne. Tento rok, 9. februára 2024, sa na Radničnom námestí v Bardejove predstavili Matičné kolektívy z Lascova, a to Dedinská folklórna skupina Lascovjani, pod vedením Františka Horváta a Matičný bardejovskí heligonkári, pod záštitou Domu Matice slovenskej v Bardejove.
Veríme, že tradíciu zachováme aj ďalším generáciám, aby odkaz našich predkov bol stále živý.
Mgr. Gabriela Kaščáková
