Viliam Figuš-Bystrý – 150. výročie narodenia


/, Banskobystrický kraj/Viliam Figuš-Bystrý – 150. výročie narodenia

Matica slovenská si pripomenula významného hudobného skladateľa

Matica slovenská si pripomenula 150. výročie narodenia Viliama Figuša-Bystrého, významného slovenského hudobného skladateľa, hudobného pedagóga, dirigenta, zbormajstra či klaviristu, autora prvej slovenskej opery Detvan. Narodil sa pred 150. rokmi v Banskej Bystrici 28. februára 1875, do večnosti odišiel v rodnom meste 11. mája 1937. Pietna spomienka sa uskutočnila pri rodnom dome hudobného skladateľa za účasti matičiarov z celého Slovenska, zástupcov mesta Banská Bystrica, Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici (ŠVK BB), predstaviteľov ďalších kultúrnych a spoločenských organizácii, pedagógov, žiakov a študentov. Na spomienke bol prítomný aj akademický sochár Mikuláš Palko, autor pamätnej tabule na jeho rodnom dome. Programom sprevádzal Mgr. Marek Hanuska, prvý podpredseda MS, zároveň tajomník Hudobného odboru (HuO) MS. Hudobný program zabezpečil Spevácky zbor Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici pod vedením dirigenta Mgr. art. Petra Bibzu, ArtD. V úvode spomienky zaspievali hymnu MS „Kto za pravdu horí“, taktiež zaspievali „Nebudem, nebudem v tej Bystrici bývať“, čo je úprava slovenskej ľudovej piesne od Viliama Figuša-Bystrého, čím si uctili jubilujúceho majstra.

Hlavný referát predniesol odborný pracovník Literárneho a hudobného múzea ŠVK BB Mgr. Imrich Šimig, predstavil život, prácu, činnosť, tvorbu osláveného hudobného skladateľa. Nasledoval slávnostný príhovor prof. PaedDr. Milana Pazúrika, CSc., významného slovenského hudobného vedca v oblasti zborového spevu, hudobného pedagóga, dirigenta, umeleckého vedúceho, bývalého predsedu predstavenstva Speváckeho zboru slovenských učiteľov, zakladateľa viacerých hudobných festivalov, ktorých bol či je odborným garantom či umeleckým riaditeľom. Prof. M. Pazúrik je predsedom HuO MS a spoločne s M. Hanuskom zorganizovali túto spomienkovú slávnosť, ktorú pripravil a zabezpečil Hudobný odbor MS. Podujatie sa konalo v rámci tohtoročných hlavných aktivít MS.

Matičiari a kultúrna verejnosť oslávili jubileum tejto významnej osobnosti slovenského národa, hudby a slovenskej kultúry, osobnosti, ktorá je nezabudnuteľne zapísaná do slovenských dejín. Práve tam má stále miesto majster Viliam Figuš-Bystrý.

Po skončení programu pred jeho rodným domom, sa matičiari a predstavitelia mesta premiestnili na banskobystrický evanjelický cintorín, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie cintorínu na Slovensku, čo sa týka počtu osobností tam ležiacich. Spočívajú tu aj telesné ostatky Viliama Figuša-Bystrého, popri ďalších velikánoch slovenskej kultúry. K jeho náhrobnému kameňu položili matičný veniec, uctili si ho poklonou a ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD., tajomník MS pre problematiku národnostných menšín a zahraničné krajanské organizácie, doplnil nejaké údaje o jeho deťoch, rodine a prítomní diskutovali o jeho mieste v slovenskej kultúre a celkovo v spoločnosti až doposiaľ.

Viliam Figuš-Bystrý vyštudoval banskobystrické gymnázium v roku 1889, v roku 1893 ukončil Učiteľský ústav v Banskej Štiavnici, v Budapešti v roku 1914 absolvoval skúšku na Hudobnej akadémii. Ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach v Uhorsku, od roku 1893 v Pilíši, v súčasnosti v Maďarsku, v Ostrej Lúke v rokoch 1893 – 1895, vo Zvolenskej Slatine v rokoch 1895 – 1902, v rokoch 1903 – 1906 v Padine, v súčasnosti v Srbsku, aby sa v roku 1907 vrátil do rodného mesta. Práve v Banskej Bystrici sa stal profesorom hudby v roku 1921 v Učiteľskom ústave a vo Zvolene v Hudobnej škole.

Verejne vystupoval na koncertoch už počas štúdií v Banskej Štiavnici, dirigoval študentský spevácky zbor a hral na organe. Po maturite sa zaoberal salónnou hudobnou tvorbou, taktiež upravoval ľudové piesne pre spev a klavír, ako aj kurucké piesne a balady so sprievodom klavíra. Bol zberateľom slovenských ľudových piesní, ktoré upravoval a vydával. Oživil hudobné umenie v Banskej Bystrici, taktiež činnosť spevokolu Evanjelického spolku. Aktívny bol ako dirigent, korepetítor, komponista, organizátor hudobných podujatí, upravoval diela skladateľov z viacerých hudobných období. Spracoval operu Detvan, ktorej premiéra bola v Bratislave v Slovenskom národnom divadle v roku 1928, je to vôbec prvá slovenská opera. Rozvíjal zámer k vzniku slovenskej národnej hudby. Okrem zborovej a komornej tvorby sa venoval skladateľsky lyrickej piesni, zhudobňoval texty slovenských básnikov. V Spolku slovenských umelcov bol v roku 1919 zakladajúcim členom a od roku 1925 jeho predsedom.

Viliam Figuš-Bystrý je autorom množstva hudobných diel – piesní pre spev a klavír, piesní pre spev a organ, upravil ľudové piesne pre spev a klavír, je autorom zborových skladieb, ďalších diel pre zbor a klavír či orchester, pre sóla, zbor a orchester, pre husle a klavír, pre klavír, suity pre veľký orchester, či skladieb pre organ.

O živote a diele Viliama Figuša-Bystrého je uverejnených viacero hesiel v slovníkoch či encyklopédiách, vyšlo o ňom niekoľko monografií, ďalších publikácií, čo len zvýrazňuje jeho veľké a dôležité miesto v hudbe, v hudobnom umení, celkovo v kultúre v našom národe a na Slovensku.

Matica slovenská si na tomto podujatí pripomenula významné výročie jednej z najvýznamnejších osobností slovenského národa, predstaviteľa hudobnej oblasti slovenskej kultúry, ktorým akiste bol, je a ostane Viliam Figuš-Bystrý. Naša najstaršia celonárodná ustanovizeň zahŕňa všetky oblasti činnosti a práce nášho národa, nevynímajúc oblasť hudobnú. Veď matičný Hudobný odbor si vlani pripomenul významné 30. výročie svojho založenia. Pôsobili a doposiaľ v ňom pôsobia významné osobnosti hudobného života, skladatelia, dirigenti, interpreti, pedagógovia v oblasti hudby, ale aj organizátori podujatí a programov pre širokú verejnosť a to nielen doma, ale aj v zahraničí.

Viliam Komora, Foto: Radko Kminiak a autor

 

 

X