V tomto roku si pripomíname 30. výročie úmrtia slávneho košického rodáka Vojtecha Löfflera. Pri tejto príležitosti zorganizoval v máji Miestny odbor Matice slovenskej Košice-Sever návštevu Múzea Vojtecha Löfflera v Košiciach. V múzeu si môžu návštevníci pozrieť stálu expozíciu prác tohto významného sochára a jeho bohatú umeleckú zbierku diel košických výtvarníkov. Súčasťou expozície je aj Pamätná izba Vojtecha Löfflera. Vystavené sú napríklad umelcove okuliare, písací stôl, pôvodné sú lampa, koberec, nábytok i záclony. Pri tejto izbe sa nachádza aj priestor, v ktorom je uložená zbierka predstavujúca viac ako 2000 kníh z oblastí výtvarného umenia, kultúry, histórie, náboženstva a geografie. Roky vydania siahajú do začiatku 18. stor. Umelec sa z domu na Kmeťovej ulici presťahoval na Alžbetinu, do budúceho múzea v roku 1988. Po jeho smrti v roku 1990 dom obývala jeho manželka ešte deväť rokov. Múzeum bolo otvorené 17. decembra 1993. Löffler si prial, aby jeho diela ostali v dome pokope a aby v ňom bolo zriadené múzeum, preto sa rozhodol celý svoj majetok – viac ako 2000 exponátov – venovať mestu. Svoju numizmatickú zbierku venoval Východoslovenskému múzeu.
Zaujímavosťou je, že Vojtech Löffler sa vyučil za dentistu, ale výtvarné umenie nezískal na žiadnej škole, ale nadobudol ho súkromným štúdiom v zahraničí. Precestoval mnohé krajiny, kde pracoval v sochárskych ateliéroch a zbieral skúsenosti. V 30-tych rokoch absolvoval štúdijné pobyty v Budapešti, Viedni a Paríži, v ktorom sa niekoľkokrát osobne stretol aj s Pablom Piccasom, španielskym maliarom a sochárom. V roku 1937 sa uskutočnila vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach jeho prvá výstava. V rokoch 1945-1947 bol v sovietskom zajatí, kde v sedemčlennej sochárskej skupine pracoval v zajateckom tábore. Po návrate domov sa spolupodieľal na zhotovení Pamätníka neznámeho protifašistického bojovníka na Námestí osloboditeľov v Košiciach. Neskôr sa zhostil autorstva „Pamätníka protifašistických bojovníkov“ zavraždených pri tuneli v Ťahanovciach počas vyčíňania nyilašiovcov. V rokoch 1956-1965 bol na štúdijných cestách v Grécku, Sovietskom zväze, Taliansku, Egypte, Libanone, Sýrii a Nemecku. Rok žil v Spojených štátoch amerických a Kanade. Vždy sa ale rád vracal domov do svojich rodných Košíc. Aj napriek tomu, že sa hlásil k maďarskej národnosti, jeho tvorba je označovaná ako „košická“.
Vojtech Löffler pomáhal a podporoval aj mladých začínajúcich umelcov, vždy bol ochotný im poradiť a pomôcť v ich štúdiu. Podporoval ich aj finančne. Jeho rodný dom na Kmeťovej ulici, bol vždy plný umelcov najrôznejšieho druhu, či už to boli spisovatelia, básnici, maliari, hudobníci i lekári. Stretávali sa a debatovali o politike, umení a literatúre. Usporadúval aj večery čítania.
Medzi jeho najznámejšie diela patria: Súsošie víťazstva na Dargove, pomník v tvare puknutého srdca predstavujúci tragickú smrť generála Sázavského a pomník – plastika „Ruky ženistu“, ktoré sa obe nachádzajú na Dukle, Pamätník bojovníkov Slovenskej republiky rád v Turni nad Bodvou, Bronzový reliéf portrétu a erbu Františka II. Rákocziho na severnej stene Dómu sv. Alžbety v Košiciach, bronzový reliéf Madony – kaplnka Šedých sestier, Corpus Krista v rímsko-katolíckom kostole v Krásnej nad Hornádom, fontána v kúpeľoch v Štósi. V roku 1970 v Košiciach vytvoril spolu s architektom J. Gašparikom pamätnú tabuľu básnikovi Antonovi Prídavkovi, ktorý v tomto roku dostal Zlatú cenu Matice slovenskej in memoriam. Zapájal sa aj do reštaurovania kultúrnych pamiatok. Vytvoril niekoľko tisíc umeleckých diel. Vojtech Löffler je príkladom húževnatého umelca, ktorý sa vypracoval na majstra vo svojom obore a to aj napriek tomu, že umenie neštudoval na školách, ale ako samouk. Bol to všestranný umelec a pamiatka naňho ostáva naďalej živá.
Po prísnych opatreniach súvisiacich s pandémiou Covid 19, ktoré zahrňovali aj zákaz zhromažďovania, sa pomaly ale isto spoločenský život dostáva do zabehnutého režimu. Ešte síce s viacerými obmedzeniami, ale v tomto prípade je opatrnosť na mieste. Preto spoločné stretnutie matičiarov bolo vzpruhou po mnohých dňoch strávených poväčšine v domácnostiach. Po prehliadke múzea nasledovalo ešte milé posedenie pri kávičke v neďalekej kaviarničke, keďže uvoľňovanie opatrení so sebou prinieslo aj otváranie podnikov tohto typu, samozrejme za prísnych hygienických podmienok.
Michal Matečka
a Anna Naštová
