ROK SLOVENSKÝCH ŽIEN V NÁRODNOM HNUTÍ
Slovenské ženy boli súčasťou nášho spoločenského života a národného bytia ako starostlivé matky, verné manželky, spoľahlivé vychovávateľky vždy početného potomstva a spanilé devy, pričom hrali ponajviac známu rolu žienky domácej ako bývalo od vekov v našich rodoch a rodinách zvykom i mravom. Ale nielen táto tradičná úloha ženského pokolenia v podobe strážkyň aj ochrankýň rodu a pripútanosti k domu, ku krbu či k peci alebo drobizgu, daná Slovenkám od dávnych praslovanských pohanských a slovenských kresťanských časov, dostáva úplne nový rozmer a kvalitu v ére národného obrodenia v prvej polovici 19. storočia, keď sa sformoval novodobý moderný slovenský národ. Odvážne ženy a rúče dievčence, všetko Slovenky súce na slovo, sa v tejto prevratnej osvietenskej dobe aj s ňou spojených emancipačných procesoch čoraz uvedomelejšie, sebavedomejšie a otvorenejšie po boku svojich mužov národovcov a mládencov slovenských angažujú v národnokultúrnom a umeleckom živote. Už sa neuspokojujú len s pasívnymi úlohami ako inšpirátorky našich veľkých klasicistických či romantických lyrických autorov, osobitne štúrovcov, no čoraz častejšie sa samé stávajú aktívnymi subjektmi spoločensko-kultúrneho diania. V tejto súvislosti sa ako prvé lastovičky zjavujú Anička Jurkovičová, prvá slovenská herečka, v mladosti priateľka Janka Francisciho, neskôr manželka Jozefa Miloslava Hurbana, alebo očarujúco intelektuálna Adela Ostrolúcka, femmefatale Ľudovíta Štúra, ktorých jubilejné 200. výročie narodenia si pripomíname v roku 2024.
Stále sebavedomejšie ženy, panie, dámy a dievčence odchované v štúrovských evanjelických a národne uvedomelých katolíckych rodinách a komunitách dospeli aj v konzervatívnejšom slovenskom prostredí v širšom emancipačnom a feministickom kontexte k vyššej forme organizovanosti založením spolku slovenských žien Živena, ktorý vznikol po boku Matice slovenskej roku 1869 v Turčianskom Sv. Martine ako súvekom národnokultúrnom centre Slovenska. Matica a Živena ergo matičiarky alias živeniarky vedno spolu kráčajú (na rok tak bude tomu presne 155 liet) spoločnou cestou na národa roli dedičnej. Práve so spolkom Živena a živeniarkami sú spojené osudy viacerých významných žien, pochádzajúcich z popredných národnobuditeľských rodín, ako boli Anna Halašová-Mudroňová, Drahotína Kardossová-Križková, Etela Bohúňová, Helena Turcerová-Devečková alebo Jela Krčméry-Vrteľová, ktorých okrúhle výročia si roku 2024 pripomenieme. Všetky sa výrazne angažovali v slovenskej kultúre, vede a umení a v humanisticko-modernistickom procese emancipovania našich žien.
Z nehynúcej úcty, nesmiernej vďaky a stálej spomienky na pamiatku národno-uvedomelých Sloveniek vyhlásil Výbor Matice slovenskej letopočet 2024 za Rok slovenských žien v národnom hnutí.
PhDr. Pavol Madura, vedecký tajomník Matice slovenskej
Logá k roku slovenských žien v národnom hnutí nájdete tu:
