Za tú našu slovenčinu!


//Za tú našu slovenčinu!

Aj toho roku si na Devíne pripomenieme odkaz troch našich najslávnejších jazykovedcov: Konštantína – sv. Cyrila, Bernoláka a Štúra. Títo traja majú totiž okrem celibátu – ani jeden z nich sa neoženil – ešte jedno spoločné: všetci traja sa dlhšie či kratšie zdržiavali na Devíne.

Konštantína, sv. Cyrila, ktorý zostavil staroslovenské písmo v podobe hlaholiky, aj s bratom sv. Metodom prijal tam v roku 863 Rastislav. Múdry panovník, ktorý aby skoncoval s nemeckým vplyvom, obrátil sa na pápeža a následne na byzantského cisára s prosbou o učiteľov v slovenskom jazyku. Byzantský vladár Michal III. mu poslal  Konštantína a Metoda s písmenami pre slovenčinu: „Prijmi dar väčší a hodnotnejší nad všetko zlato a striebro a kamenie drahé a pominuteľné bohatstvo.“ Áno, naša spisovná reč slovenčina je naozaj dar väčší a hodnotnejší nad všetko svetské bohatstvo!

Aj keď ju používal Juraj Turzo už v roku 1608, prvým kodifikátorom jej spisovnej podoby bol Anton Bernolák, ústredná postava Slovenského učeného tovarišstva, založeného v roku 1792, teda o tridsaťtri rokov skôr, ako vznikla Maďarská akadémia vied! O výlete štúrovcov na Devín 24. apríla 1836, niekoľko rokov pred ďalšou kodifikáciou slovenčiny, dobre vieme. Na Devíne prijali slovanské mená podľa Hollého poém: Štúr sa stal Velislavom, Hurban Miloslavom, August Škultéty Horislavom. Všetci tiež skladali prísahu vernosti národu. Zaspievali hymnickú pieseň Hej, Slováci! a Štúr zaviazal svojich nasledovníkov – teda aj nás – horliť, pracovať, bojovať, žiť i umrieť za národ. A za slovenčinu. Za tú našu slovenčinu bojovali neskôr aj Hlinka a Rázus. Za slovenčinu ako štátny jazyk hladovali matičiari pred dvadsiatimi siedmimi rokmi.

A my sme dnes voči nej takí ľahostajní! Jej anglikanizáciu si všimol aj Jozef Banáš: „Krčma sa nám máli, radšej máme pub.“ Na cit voči slovenčine dávno zabudli aj vo verejnoprávnej dvojbodke a v iných médiách. Ale čo je najtragickejšie, slovenčina je ľahostajná našim politikom. Ľahkomyseľne obmedzujú jej priestor, dovoľujú jej nahradzovanie jazykom menšín na železnici, na súdoch. Ak je niekde Slovákov menej ako osemdesiatjeden percent (!), slovenčina má smolu. Aj keď za ňu mreli naši predkovia, aj keď je cennejšia ako zlato a drahé kamene…

 

Marián TKÁČ,
predseda Matice slovenskej

  1. februára 2017.
2017-02-19T18:06:30+00:0019 februára 2017 |Očami Matice|
X