Nedeľný deň 11.9.2022 v Zemplínskej Teplici sa niesol nielen v slávnostnom duchu 16. ročníka folklórnych slávnosti „V Keresture na pastirňi hraju,“ ale aj v znamení odkazu roľníckeho povstania z r. 1831, ktorého prvé iskra sa zažala práve v tejto obci. Podujatie sa uskutočnilo v Kultúrnom dome a spoluorganizátorom folklórnych slávnosti popri obci boli Miestny odbor Matice slovenskej (MS) Zemplínska Teplica a Dom MS v Košiciach.
Pri pamätníku Východoslovenského roľníckeho povstania, ktorý je pred areálom základnej školy, starostka obce Jozefína Uhaľová v úvode osvetlila okolnosti vzniku tohto pamätníka. Autorom je akademický sochár František Patočka a bol odhalený v r. 1956. Následne predseda Matice slovenskej Marián Gešper v krátkosti priblížil povstalecké udalosti r. 1831. Pamiatku na povstanie pri príležitosti 191. výročia si prítomní uctili položením venca k pamätníku.
V ďalšej časti si verejnosť mohla v priestorovo rozsiahlom Dome kultúry pozrieť bohatý kultúrno-umelecký program. Podujatie moderovala Dominika Popaďáková, ktorá v úvodnom vstupe privítala vzácnych hostí: predsedu MS Mariána Gešpera, riaditeľku DMS v Košiciach Martinu Matečkovú, člena Výboru Matice slovenskej Michala Matečku, sekretara Mestskej zajednici Ruskoho Kerestura Michajla Pašu, predsedu výkonnoho vyboru Nacionalnej rady Rusinov v Srbsku Žeľka Kovača. Následne vyzvala na príhovor starostu obce Jozefínu Uhaľovú, ktorá zdôraznila, že dnešný deň je sviatkom folklóru i tradícií a „je dôležité vedieť odkiaľ pochádzame, ako žili naši slovenskí predkovia, aby sme dokázali nájsť svoje miesto v živote. Píšeme si rodokmeň, hľadáme svoje korene a medzi jeden z pilierov patria aj tradície a práve ľudová pieseň, podstatné je, aby sa láska k tradícii zakorenila aj v našom srdci.“ Cenu obce, ktorú udelilo obecné zastupiteľstvo odovzdala pani Terézii Kubániovej, ktorá v obci prispela k zachovávaniu tradícii, je spoluautorkou monografie Zemplínska Teplica, vydala 2 knihy Poviedky z Kerestúra, Krátky slovník nárečia slovenského zemplínskoteplického, aj jeho rozšírené vydanie a bola dlhoročnou vedúcou folklórnej skupiny Tepličan.
V prvom vstupe programu sa nám predstavili detičky z materskej školy pod vedením riaditeľky Vlasty Fiľovej, Terézia Timová so synom, ktorý sa spevu a folklóru venujú odmalička, spevák Ján Sendrovič, Marek Čirip so synom Marekom, ktorí pochádzajú z rodiny, kde sa folklórne tradície predávajú z generáciu na generáciu, Jolana Kočišová, poslankyňa a predsedníčka kultúrnej komisie obce a spevácka skupina Miestnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska. Účinkujúcich sprevádzal na akordeóne Ján Filip z Malých Ozoroviec.
Po pestrých vystúpeniach domácich Tepličanov sa prítomným prihovoril predseda MS Marián Gešper. Pripomenul aké dramatické udalosti predchádzali vypuknutiu roľníckeho povstania 25. 7. 1831. Slovenský ľud žil v mimoriadne zlých sociálnych podmienkach a bol systematicky medzi rokmi 1750 až 1830 ožobračovaný o vlastnú pôdu, ktorú predovšetkým pri komasáciách odoberali stolice i uhorské úrady. Šľachtické privlastňovanie pasienkov a spoločných lesov sa na úkor roľníckeho ľudu dialo dlhšie historické obdobie. Jadro povstania tvorili richtári obcí, ktorých cieľom bolo oslobodiť sa od uhorského šľachtického jarma, obsadiť úrady, rozdeliť si pôdu a slobodne rozhodovať o vlastnom osude. Myšlienka slobodného života je aktuálna aj s presahom do dnešnej ťažkej doby. Povstanie nebolo cholerovým, ľud sa nebúril z nevedomosti, ale pod ťarchou neznesiteľnej sociálnej aj politickej situácie. Posledné výskumy preukázali, že sa richtári z rozličných zemplínskych a spišských obcí stretávali dlhšie obdobie a pripravovali vzburu. Predseda MS zdôraznil: Bez Východoslovenského roľníckeho povstania by sa uhorské feudálne jarmo tak rýchlo nezrútilo. Uhorský snem začal každým rokom ustupovať z vykorisťovacích pravidiel. Roľník si mohol postupne odkúpiť pôdu a vývoj smeroval k úplnému oslobodeniu od poddanstva. Keby sa nenašli odvážlivci, ktorí sa postavili za svoje práva, dá sa povedať, že feudalizmus by tu bol ešte dlho. Skloňme sa pamiatke našich predkov, ktorí zomreli pred 191 rokmi v boji za svoje sociálne práva.
Následne si prítomní prezreli dramatickú scénu v podaní členov Divadelného odboru MS a mladých matičiarov venovanú roľníckej vzbure našich predkov z roku 1831. Scenár predstavenia je z autorskej dielne predsedu MS a predstavil sa na mnohých miestach Slovenska. Svoju premiéru mala už v roku 2006 na 175. výročie tejto udalosti počas slávnosti vo Vranove nad Topľou. Od vtedy sme ju mohli vidieť v Haniske pri Prešove, Košiciach, Komáranoch, Jastrabí nad Topľou a inde.
Ďalšia časť programu patrila zahraničným hosťom a to folklórnej skupine Dom kulturi Ruski Krstur z Ruského Kerestúra v srbskej Vojvodine. Medzi oboma „Kerestúrmi“ vládnu srdečné a priateľské vzťahy a vzájomná spolupráca. Vystúpenia ženskej i speváckej časti z Ruského Kerestúra boli nádherným spestrením celého programu. Ako posledný účinkujúci vystúpila folklórna skupina Topľan z Giraltoviec. Táto skupina už viac ako 44 rokov prezentuje tance a spevy z rôznych oblastí východného Slovenska.
Príjemné popoludnie sa blížilo ku koncu. Ani vytrvalý dážď nám nepokazil dobrú náladu. Všetci prítomní si nesú domov spomienky z krásneho kultúrneho programu.
Text a foto: Mgr. Martina Matečková, Dom Matice slovenskej v Košiciach
