Matica slovenská s hlbokou ľútosťou oznamuje, že včera, 19. apríla 2021, zomrel v Bratislave vo veku 81 rokov významný slovenský literárny vedec, kultúrny historik, publicista, redaktor, organizátor literárneho života a jej dlhoročný pracovník PhDr. Tomáš Winkler, PhD. Narodil sa v 3. januára 1940 v horehronskej obci Lopej, vyrastal vo Varíne pri Žiline, kde študoval na pedagogickom gymnáziu, slovenčinu a dejepis absolvoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave.
Od roku 1961 pôsobil v Matici slovenskej v Martine sprvu v Literárnom archíve a ako vedúci Knižnice, od roku 1968 zástupca šéfredaktora populárneho časopisu Matičné čítanie. Odmietol okupáciu Československa v auguste 1968, organizoval protestné akcie, angažoval sa v redakcii ilegálnych Národných novín a vo vysielaní tajnej rozhlasovej stanice Kriváň. Postoje nezmenil ani po nástupe normalizácie, za čo ho roku 1970 spoločne s Ivanom Kadlečíkom, Pavlom Hrúzom, Jaroslavom Rezníkom st. a inými z politických dôvodov prepustili z Matice slovenskej. Po odchode z nej bol nezamestnaný, potom pracoval v robotníckych povolaniach, mal zakázané publikovať, po čiastočnom uvoľnení pomerov od roku 1979 sa zamestnal v zdravotníckej redakcii Vydavateľstva Osveta v Martine.
Do Matice slovenskej sa mohol vrátiť až po novembri 1989, pôsobil ako jej vedecký tajomník, zástupca šéfredaktora Slovenských pohľadov a riaditeľ Pamätníka národnej kultúry až do svojho odchodu na dôchodok. Tomáš Winkler sa vo vedeckom výskume orientoval na matičné dejiny (Matica slovenská v rokoch 1919 – 1945 a 1945 – 1954, obe 1971; Vrastanie do času, 1992; Matica slovenská: dejiny a prítomnosť, 2003) a biografie osobností národnej kultúry (Perom a mečom: biografia J. M. Hurbana, 1982; Život zvoniaci činom: Jozef Miloslav Hurban, 1987; Dušan Makovický: tragické hľadanie života, 1991; Jozef Škultéty: svedok čias minulých, 2003). V oblasti literatúry faktu sa prezentoval knihami o udalostiach a postavách zo slovenských dejín (Kto proti osudu 1 – 2, 1976 – 1978, vyšlo iba pod menom Petra Štrelingera; Cesty na popravisko, 1988; Čas pred nesmrteľnosťou, 1998). Zostavil viacero zborníkov, bol editor prameňov a vydavateľ diel Jozefa Cígera Hronského, autorsky sa podieľal na tvorbe Slovníka slovenských spisovateľov 20. storočia (2001). Prenasledovanie odporcov komunistického režimu počas normalizácie priblížil v autobiograficky štylizovanom románe …dlho budeme mŕtvi (2008).
Patril medzi najplodnejších slovenských kultúrnych a literárnych publicistov, prispieval predovšetkým do matičných periodík (Matičné čítanie, Slovenské pohľady, Slovenské národné noviny, Slovensko). V osobnosti zvečneného Tomáša Winklera stráca Matica slovenská, slovenská kultúra, literatúra a publicistika jedného zo svojich najvýznamnejších i najvýraznejších predstaviteľov.
Česť jeho pamiatke!
Pavol Parenička
Slovenský literárny ústav MS
Posledná rozlúčka s Tomášom Winklerom
Kto proti osudu?
Tretí január 1940 Podbrezová… Na začiatku svetovej vojny prišlo na tento pozemský svet chlapčiatko menom Tomáš Winkler. Blízki si ho rýchlo odniesli na rímskokatolícku faru do blízkeho Lopeja, ako sa patrí na kresťanskú rodinku slovenského štátu, aby ho zapísali do cirkevnej matriky v najbližšom mieste farského úradu. A tak sa osudovo uvádza ako Winklerovo rodisko Lopej, aj v tých najprestížnejších slovenských printových a internetových encyklopédiách a spisovateľských slovníkoch, a nie Podbrezová, ako je holou pravdou.
Dvadsiaty prvý august 1968 Martin… Len niekoľko hodín po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy to v Matici slovenskej doslova vrie vierou a stáva sa poslednou nádejou. Znova je Matica, tak ako už neraz v slovenských dejinách, na pulze dňa a v strede svedomia národa a v role osvedčenej bojovníčky za demokraciu, slobodu a humanizmus. Takýmto obrodným duchom sa vyznačujú aj jej intelektuálski pracovníci, redaktori, spisovatelia i publicisti, aj vedúci Knižnice Matice slovenskej a zástupca šéfredaktora jedného z najpopulárnejších súvekých slovenských časopisov Matičné čítanie, dvadsaťosemročný Tomáš Winkler. Redakcia sa nikdy nepodrobila komunistickému normalizátorskému tlaku, do ostatných síl bránila demokratické výdobytky obrodného procesu a nikdy sa nezmierila s násilnou okupáciou vlasti. Ale postupne „v osamelých sa havranov zmenil kŕdeľ sokolov“, resp. redaktorov Matičného čítania a podľahli presile zlovôle diktatúry komunistickej normalizácie a jej tajnej polície. Aj na Tomáša Winklera čakala sprvu krutá realita nezamestnanosti, existenčné tápanie, neskôr brigádnické miesto ošetrovateľa v povestnej psychiatrickej liečebni Sučany, potom mohlo prísť aj robotnícke povolanie, ale iba na najodľahlejších priehradných stavbách Slovenska na Liptovskej Mare a Čiernom Váhu, až napokon so slabnutím režimu podradné miesto redaktora zdravotníckej literatúry v martinskom Vydavateľstve Osveta. Desať rokov naoktrojovaného manželstva s anatómiou, fyziológiou, psychológiou, somatológiou. Rodí sa však novodobý lekár umierajúceho komunistického času Tomáš Winkler, ktorý sa snaží literárne hľadať odpovede na základné otázky nášho spoločenského bytia: Kto sa postaví proti osudu?, Prečo sa dostali na popravisko?, Aké býva tragické hľadanie domova?, Čo je posledným časom nesmrteľných?; Kto sú svedkovia časov minulých?, a hlavne: … ako dlho budem(e) mŕtvy(i)?
Šestnásty november 1989 Bratislava… Už sa to prevalí, dnes nad Dunajom, zajtra nad Vltavou a pozajtra v Turci. „Hor´ sa bratia, vstávajte“, znie predvianočná koleda akosi skôr už v novembrovom šate. „Nie, nie sme ešte na druhom svete, veď mi neminulo ani päťdesiat liet“, dumá Tomáš Winkler. Konečne po Novembri 1989 sa na vyše dve desaťročia môže vrátiť do milovanej Matice slovenskej, kde v ponovembrovom období prešiel snáď všetky vedúce pracovné posty a vytvoril rozmerné dielo, ktoré patrí k tým trvalejším hodnotám súčasnej slovenskej literatúry a kultúrnej histórie. Winklerove práce síce sú tematicky zamerané na matičné reálie, no žánrovo mimoriadne rôznorodé a čitateľsky príťažlivé. Zahrňujú a zhrňujú rozličné aspekty matičnej problematiky, od inventárnych súpisov fondov archívu Matice slovenskej, cez jej sprievodcov, redakčné a editorské aktivity, až po monografie o významných matičných dejateľoch a vedecké i popularizačné syntézy vrastania Matice do času. A čo sa týka ďalších žánrov, nuž popri spomenutých monografiách, syntézach, lexikografických, reprezentatívnych a apologetických prácach, súboroch dokumentov života a diela, knihách literatúry faktu, no nemožno zabúdať ani na Winklerove stovky štúdií a tisícky odborných i populárno-náučných článkov z oblasti dejín a osobností slovenskej kultúry a literatúry, aktuálnu publicistiku, redaktorské pôsobenie v Slovenských pohľadoch a Slovenských národných novinách. To všetko poukazuje na činorodý život zvoniaci činom.
Druhý december 2014 Martin… V Turčianskej knižnici v Martine sa uvádza do života reedícia knižky biografických miniatúr Kto proti osudu. Kedysi za temných dôb komunistickej normalizácie sa z autorskej dvojice mohol uviesť iba Peter Štrelinger, ten druhý – Tomáš Winkler – mal navždy ostať utajený pred verejnosťou. Ale nestalo sa tak a pomaly sedemdesiatpäťročný spisovateľ naplnený energiou múdrosti matičných archívov, knižníc a redakcií, ktorým kedysi šéfoval, s Maticou vrastenou v srdci, určite nepovedal posledné slovo(á). Veď Tomáš Winkler, to je značka najvyššej matičnej kultúrnej a literárnej kvality, aj trištvrte storočie potom, ako sa začal jeho púť životom v Podbrezovej.
Dvadsiaty tretí apríl 2021 Martin… V Dome smútku na Národnom cintoríne sa o pätnástej hodine navždy rozlúčime s osemdesiatjedenročným Tomášom Winklerom. Už nikdy jeho ruka nezoberie pero a neudrie po klávesnici počítača, už nikdy nezaznie ani jeho hlas, a predsa tu zostávajú spisovateľove knihy a myšlienky, vedcove monografie a štúdie, publicistove články, apológie, polemiky a recenzie, napospol vážne slová adresované Slovákom súcim na slovo. Sú určené nielen súčasníkom, ale aj nasledujúcim generáciám, aby za pravdu zápasili s nepriazňami osudu, lebo kto sa proti nemu postaví, ostane tu jeho odkaz natrvalo.
Tak odpočívaj v pokoji, náš matičný Tomáš!
Pavol Parenička