Fascinujúce putovanie úsvitom slovenských dejín

thumbnail

Veľkolepé podujatie bratislavských matičiarov

Dom Matice slovenskej v Bratislave a občianske združenie Rastic uskutočnili výnimočnú púť, ktorá sa môže stať svojim duchovným rozmerom základom pre ďalšie pútnické a  turistické podujatia. Bolo nielen putovanie s pietou po miestach uzavretej i neuzavretej práce archeológov – Alexandra Ruttkaya  v Ducovom a Nitrianskej Blatnici a Karol Pietu, ktorý aj pútnikov osobne sprevádzal na najväčšom slovanskom nálezisku v Bojnej. Bojná dokumentuje, že už pred vznikom Veľkej Moravy sa naši predkovia hlásili ku kresťanstvu.
V Kostolci nad obcou Ducové pri Piešťanoch sa v prekrásnom slnečnom dni sa niekoľko desiatok pútnikov oboznámilo s vykopávkami sídla veľkomoravského veľmoža. Tú  archeológovia pod vedením A. Ruttkaya objavili a  sprístupnili v rokoch 1968 – 1975. Počasie umožnilo kochať sa výhľadom na Považie, na Inovec a priam sa preniesť do atmosféry hradiska z ktorého kedysi kontrolovali jeho obyvatelia, naši predkovia rozsiahle územie. Z pohľadu na krajinu rozprestierajúcu sa pod Kostolcom, pod niekdajším mocenským a správnym strediskom v 9. a 10. storočí aj laikovi zrejmé, že je to jeden z najvýznamnejších pamätníkov slovanskej kultúry, teda našich dejín.

Nitrianska Blatnica
Skvelý organizátorský počin však zaviedol pútnikov cez Považský Inovec do Nitrianskej Blatnice k rotunde sv. Juraja známej pod nežnou zdrobneninou ako Jurko. Archeologický výskum rotundy a priľahlého cintorína sa udial pod vedením A. Ruttkaya, začalo sa v roku 1974, Potvrdila sa príbuznosť s rotundou v Ducovom na druhej strane pohoria Považského Inovca ako aj to, že pôvodné murivo je z 9. storočia. Obec Nitrianska Blatnica sa zaslúžila o záchranu tohto pamätného miesta, ktoré oddávna boli aj miestom masových pútí veriacich, kedysi aj za priamej účasti Andreja Hlinku. Po roku 1989 sa zistilo, že kostol sv. Juraja nie je zapísaný v nijakom katastri a tak sa naň nemohli vzťahovať požiadavky na finančnú podporu napr. štátu, fondu na záchranu pamiatok. Obec sa rozhodla prevziať toto dedičstvo ale aj nemalé bremeno a vzniklo občianske združenie Jurko Nitrianska Blatnica, okolo 50 zanietených, obetavých ľudí sa zaslúžilo o znovu oživenie, o reštaurátorský výskum a obnovu Rotundy a pútnického miesta. Tak ako v Ducovom aj tu sa konajú každoročné púte, je to dnes opäť tradícia.

V Bojnej s Pietom

Vrcholom púte po miestach z úsvitu našich dejín bol výstup na náleziská v chotári v Bojnej – na najstaršie slovanské osídlenie tohto priestoru z konca 7. a začiatku 8,. storočia, kde pútnikov čakal archeológ Karol Pieta. Keďže príslušníci OZ Rastic pomáhajú každé leto mali sme možnosť zažiť putovanie nielen s pietou ale aj so skvelým Karolom Pietom po stále aktívnom nálezisku, veľmi rozsiahlom, dnes označovanom ako Bojná I., Bojná II,. a Bojná III.  Sú to totiž  tri hradiská chránené ešte aj po tisíc rokoch zachovalými nezvyčajne vysokými valmi. Osobne sme sa mohli presvedčiť že dr. Pieta je zanietený rozprávač, v Bojnej, ktorá bola známa dávno sa intenzívne pracuje už desať rokov a ešte roky sa pracovať zrejme bude. Výnimočným zážitkom bola aj návšteva dobre usporiadaného múzea v samotnej obci Bojná. Pred budovou  je socha kráľa Rastica z dreva, pravda oveľa pôsobivejšia, menej folklórna a väčšmi vznešená drevená plastika kráľa Rastislava je v obci Rastislavice, kde sa dostali pútnici až večer.

Vyvrcholenie v Nitre
Samotné unikátne múzeum v Bojnej má veľmi dobre usporiadanú expozíciu. Je to doslova senzácia. Dominujú vzácne kovové nálezy, o. i. kópie zlatých plakiet. Nápisy na nich dokumentujú civilizačnú vyspelosť a kresťanstvo na našom území, našich predkov ešte pred príchodom sv. Cyrila a Metoda, t, j, ešte pred obdobím Veľkej Moravy. Putovanie vyvrcholilo v diecéznom múzeum v starobylej Nitre, v Bazilike sv. Emeráma,  kde je relikviár o. i. sv. Cyrila, dar pápeža Pavla VI. z roku 1969 na 1100 výročie smrti sv. Cyrila -. Konštantína. Pútnici boli aj v novej Pamätnej miestnosti kardinála Jána Chryzostoma Korca a mali mimoriadnu príležitosť byť v krypte baziliky. Matiční pútnici sa vrátili plní nezabudnuteľných zážitkov s vedomím, že z takéhoto putovania treba azda vytvoriť matičnú tradíciu.

Dušan D. Kerný,
foto autor

článok neprešiel jazykovou úpravou

Matičiarom dr. Pieta vysvetľuje nález slovanského osídlenia
Po náročnom výstupe na nálezisko Bojná foto s dr. Pietom