Matica slovenská a gréckokatolíci


/, Prešovský kraj/Matica slovenská a gréckokatolíci

Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, Matica slovenská a Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove zorganizovali 27. novembra 2018 v Prešove v areáli Teologickej fakulty vedecké kolokvium na tému Matica slovenská a gréckokatolíci. Podujatie moderoval a prítomných privítal Mons. prof. ThDr. Peter Šturák, PhD., dekan fakulty.

S úvodným príhovorom vystúpil Mons. Dr. h. c. ThDr. Ján Babjak SJ, PhD., arcibiskup metropolita, a JUDr. Marián Gešper, predseda Matice slovenskej. Arcibiskup vyzdvihol prínos gréckokatolíkov do slovenskej kultúry a do národnoemancipačného pohybu slovenského národa. Predseda Matice slovenskej tiež ocenil význam gréckokatolíkov v národnom pohybe. menovite vyzdvihol Mons. Františka Fugu, gréckokatolíckeho preláta, predsedu Zahraničnej Matice slovenskej, uvedomelého Slováka, pochádzajúceho so zemplínskeho Vinného.

V pracovnej časti vedeckého kolokvia vystúpil na začiatku PhDr. et Mgr. Peter Mulík, PhD., na tému Slovenská otázka v gréckokatolíckej cirkvi. Okrem iného povedal, že vzťahy medzi východnými a západnými vplyvmi na východe Slovenska boli interpretované rôzne, zdá sa však, že kultúrnou prevahou a vyššou prestížou sa predsa len viac presadila slovenčina, hoci aj slovenské nárečia prevzali viaceré rusinizmy. Ak by sa akceptovali výskumy etnografa Jána Húseka museli by sme pripustiť, že nekodifikovaná východná slovenčina v priebehu 18. a 19. storočia za stavu, keď Slováci nemali ani vlastný štát, ani vlastnú literatúru, postupne ale trvalo expandovala smerom na sever a východ na úkor rusínskych nárečí. Erózia rusínskych nárečí spisovnou slovenčinou, spojená s výraznou zmenou spôsobu života sa zavŕšila najmä po druhej svetovej vojne. Slovenský jazykovedec Samuel Cambel v súvislosti s charakteristikou slovensko-rusínskej etnickej hranice tvrdil, že „ruská národnosť,“ pod ktorou rozumel rusínske nárečia, ustupovala slovenskej národnosti najmä tam, kde Rusíni tvorili malé etnické enklávy v slovenských regiónoch alebo boli menšinou v slovenských obciach.

Doc. PhDr. Jaroslav Coranič, PhD. vo svojom referáte Národnostné vzťahy Gréckokatolíckej cirkvi v 1. Československej republike názorne ukázal rozdiely medzi etnicitou a konfesiou u gréckokatolíkov. Na grafoch bolo evidentné, ako sa slovenské národné povedomie postupne prejavovalo pri sčítaní obyvateľov a nakoniec u gréckokatolíkov na Slovensku jednoznačne prevážilo.

ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD., vo svojom referáte Národnostný a konfesionálny aspekt pôsobenia Matice slovenskej definoval základné normy Matice slovenskej ako najstaršej národnej ustanovizne Slovákov, ktoré sa týkajú vzťahu k iným národnostiam a konfesiám. Zdôraznil pozitívny postoj MS k slovanským národnostným menšinám (nedávno bol založený odbor slovensko-rusínskej vzájomnosti) a nekonfesionálny charakter MS, kde sa však od počiatkov Matice zachovávala parita obsadenia matičných orgánov katolíkmi a evanjelikmi, podľa modelu Moyses-Kuzmány.

Mons. prof. ThDr. Peter Šturák, PhD., sa sústredil na Duchovný rozmer osobnosti Alexandra Pavloviča, literáta a národného buditeľa. Narodil sa 19. 9. 1819 v Šarišskom Čiernom, okr. Bardejov, v rodine farára. Študoval na gymnáziu v Bardejove. V roku 1843 odišiel na štúdia teológie do Trnavy. Tam študoval popri teológii poľskú, nemeckú a ruskú literatúru, ako aj maďarskú, slovenskú a českú literatúru. Veľmi dobre ovládal poľský, nemecký, latinský a maďarský jazyk. V tomto období Pavlovičovho života sa posilnili jeho sympatie k slovanstvu. Hlboko naňho pôsobila tvorba Adama Mickiewicza, a preto prvé básne píše po poľsky. Veľmi dobre si rozumel so slovenskými študentmi. Osobitne sa veľmi zblížil s Jánom Palárikom a Jozefom Viktorinom, spolupracoval s M. Hattalom a v Prešove s Jonášom Záborským. Vysoko si vážil Ľudovíta Štúra, nadchýnal sa jeho ideami, čo neskôr dalo popud k tomu, že začal myslieť pronárodne.

Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc., skúmal A. I. Dobrjanského v súvislosti so slovenským národno-emancipačným procesom a Maticou slovenskou, ktorý spolupracoval so štúrovcami. Oženil s Eleonórou Milviusovou. „Je to opravdivá Slovenka,“ písali Slovenské národné noviny, „keby sme mali aspoň sto takých matiek na Slovensku, lepšie by sme sa mali.“ Narodilo sa im desať detí, päť synov a päť dcér. Deti vychovávali v slovanskom duchu – všetky plynulo hovorili po slovensky aj po rusky. Zabezpečil prístup Rusínov do verejného politického života, nebola mu ľahostajná ani ich výchova a vzdelávanie. Spolu s ostatnými slovanskými národnými buditeľmi sa snažil o dosiahnutie národnej, kultúrnej a občianskej slobody pre všetky národy žijúce v Uhorsku, o zrovnoprávnenie ich práv s Maďarmi. Jeho reč ako poslanca uhorského snemu bola v roku 1861 zverejnená v tlači. Dotkol sa v nej politicko-sociálnych požiadaviek, aj požiadaviek súvisiacich so školským vzdelávaním, aby bolo umožnené Slovákom a Rusínom zakladať vysoké školy s vyučovacím jazykom slovenským a rusínskym. Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Roku 1864 odišiel do Viedne, kde pôsobil ako dvorný radca pri uhorskom dvore. Cisár mu udelil šľachtický titul von Sačurov. A tak sa v literárnych prameňoch stretávame aj s menom Adolf Ivanovič Dobrjanský – Sačurov. Doc. PhDr. Ladislav Bartko zmapoval Matičné hnutie v Prešove a účasť gréckokatolíkov na jeho rozvoji.
Doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc., sa zamýšľal nad témou Slovenský východ v diele prof. Imricha Sedláka. V literárnohistorickom bádaní I. Sedlák venoval osobitnú pozornosť najmä výskumu národno-politických, kultúrno-spoločenských a literárnych integračných procesov východného Slovenska ako prirodzenej súčasti slovenského národného celku. Napísal a vydal niekoľko publikácií z oblasti literárnej a kultúrnej histórie. Od polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia sa Imrich Sedlák zameriaval na organizovanie matičného hnutia na východnom Slovensku, pričom jeho ohniskom sa stal Prešov a epicentrom Katedra slovenčiny na prešovskej filozofickej fakulte. Po dôkladných prípravách sa práve v Prešove uskutočnila v máji 1968 veľká manifestácia za úplné obnovenie činností MS, na ktorej sa zúčastnilo jej päťtisíc priaznivcov. Práve toto zhromaždenie dalo podnet na aktivizáciu matičného života v celej oblasti východného Slovenska a na vznik mnohých miestnych odborov, medzi nimi bol jeden z prvých založený v Prešove, pričom angažovaného I. Sedláka zvolili za jeho predsedu, okresných i oblastných výborov. Na Valnom zhromaždení MS 10. augusta 1968 v Martine sa Imrich Sedlák stal matičným podpredsedom a následne v Prešove zriadil sekretariát MS, ktorý koordinoval činnosť miestnych odborov vo východoslovenskej oblasti. Na začiatku okupácie vojskami Varšavskej zmluvy pôsobil v matičnom ústredí v Martine, kde redigoval Národné noviny a zabezpečoval celý chod MS, ktorý naďalej pracoval na demokratických a reformných princípoch. Za túto činnosť ho po nástupe normalizácie začali v decembri 1970 trestne stíhať za údajné „hanobenie republiky a jej predstaviteľov“, za čo mu v zinscenovanom politickom procese 2. júla 1971 Okresný súd v Martine vymeral šesťmesačný podmienečný trest a vysokú finančnú pokutu.


Doc. ThDr. Michal Hospodár, PhD., uvažoval o nadčasových témach Súčasný zápas o dušu a tvár Európy, čo aktualizoval v cyrilo-metodská tradícia ako koreň identity Slovákov.

 

Peter Mulík

X