Odhalenie pamätnej tabule Jozefovi Hrdinovi na 80. výročie jeho smrti


/, Košický kraj/Odhalenie pamätnej tabule Jozefovi Hrdinovi na 80. výročie jeho smrti

Slovenské dejiny odhaľujú stále nové a zabudnuté tajomstvá, resp. hrdinov. Za pomoci vedeckého tajomníka MS Pavla Mičianika na svetlo dejín znovu vystúpil ďalší zabudnutý hrdina, a to príslušník finančnej stráže Jozef Hrdina, ktorý padol pri obrane Slanca (v súčasnosti okres Košice-okolie) dňa 19. 12. 1938. Práve jemu 16. 12. 2018 odhalili v tejto obci pamätnú tabuľu.

Keď západné mocnosti umožnili svojou politikou Hitlerovi najprv anšlus Rakúska, nevyzeralo to pre našu republiku priaznivo. Obavy sa potvrdili najprv po Mníchovskej zrade, kde Česko-slovenská republika stratila sudetské pohraničie v prospech Nemeckej ríše. Neskôr po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 neukojené mocenské ambície Maďarského kráľovstva zhltli tretinu nášho územia, konkrétne južného s Košicami. Poľsku sa podarilo uchmatnúť severnú Oravu a Spiš a Nemecká ríša odtrhla Petržalku s Devínom. Maďarom to však nestačilo. Už od októbra 1938 organizovali maďarské polovojenské jednotky nájazdy na obce a mestá na Slovensku a od novembra už v blízkosti novej pohraničnej čiary posunutej na sever. Jednou z pohraničných obcí bol aj Slanec.

Dňa 19. decembra 1938 po vopred premyslenej akcii maďarských provokatérov bola vyvolaná demonštrácia v Slanci s cieľom pripojiť aj túto obec k Maďarskému kráľovstvu. Proti pripraveným 300 vojakom stálo iba 19 česko-slovenských četníkov a príslušníkov finančnej stráže. Tí na hrade Slanec spozorovali tri ťažké guľomety, ktoré strieľali na obec. V tejto beznádejnej situácii sa četníci i financi vrátili do kasární po svoje manželky a s nimi utekali pred maďarskou presilou. Maďarská guľometná jednotka, ktorá sa už predtým skryla priamo v obci, postavila guľomet na križovatke, ktorý mal strieľať na utekajúcich občanov Slanca a odrezať ich od ústupovej cesty. Dozorca finančnej stráže Jozef Hrdina vidiac nebezpečenstvo vybehol z postavenia a vytrhol maďarskej obsluhe guľomet, čim jej znemožnil strieľať, no obsluha guľometu ho na mieste zastrelila. Následne však jeho kolega práporčík Ján Ochodnický vystrelil na týchto dvoch maďarských vojakov, pričom jedného zabil. Odvážnym činom dozorcu finančnej stráže Jozefa Hrdinu sa však podarilo ostatným príslušníkom četníctva a finančnej stráže s rodinami bezpečne ustúpiť do Nového Mesta pod Slancom.

Maďarské vojsko dočasne obsadilo Slanec, no celá akcia bola zbytočná. Krátko nato museli zo Slanca ustúpiť a ten bol aj počas vojny súčasťou Slovenska.

Takmer presne na deň, teda na osemdesiat rokov po tomto čine, sa Matica slovenská a obec Slanec rozhodli odhaliť Jozefovi Hrdinovi pamätnú tabuľu. Na podujatí sa zúčastnili aj predstavitelia Finančnej správny SR plk. Ing. Štefan Illéš z Colného úradu v Michalovciach a pplk. Ing. Vladimír Kolcun z Colného úradu v Košiciach. Ozbrojené sily SR zastupoval plk. Róbert Funtaľ.

Prvá časť programu sa začala svätou omšou za padlých obrancov slovenskej vlasti v rímsko-katolíckom kostole v Slanci. Následne sa hostia so sprievodom presunuli do kultúrneho domu, kde na úvod druhej časti zaznela hymna Slovenskej republiky v podaní dychového Orchestra „Východňarov“. Príhovor predniesol predseda Matice slovenskej Marián Gešper, ktorý vyzdvihol hrdinský čin naozajstného hrdinu Jozefa Hrdinu. S odbornou prednáškou týkajúcou sa udalostí z roku 1938 vystúpil Pavel Mičianik, vedecký tajomník Matice slovenskej, ktorý zhodnotil celkovú politiku horthyovského Maďarska v rokoch 1918 – 1938/39.

Mladá Matica a Divadelný odbor MS prispel dramatickou scénkou s názvom „Hrdinovia Malej vojny“, venovanou udalostiam agresie hortyovského Maďarska voči Slovensku a Podkarpatskej Rusi v priebehu roku 1938 – 1939. Následne sa odhalila pamätná tabuľa, ktorú zabezpečili matičiari, a to na priečelí obecného Infocentra – obecného múzea. Vďaka patrí Jozefovi Belovi, starostovi obce Slanec, ktorý poskytol súčinnosť s organizáciou akcie.

Jozef Hrdina (nar. 11. 4. 1913), rodák z Orešian, po absolvovaní povinnej dvojročnej prezenčnej službe sa rozhodol zostať v armáde, neskôr sa stal dozorcom finančnej stráže. Bol ženatý, no deti nemal. Tragédia je o to väčšia, že bol iba jedináčik a jeho otec zomrel v 1. svetovej vojne. Jozef Hrdina, ktorý bol povýšený do hodnosti rešpicienta finančnej stráže in memoriam, bol neskôr prevezený do Orešian príbuznými, kde je aj pochovaný. Obeť Jozefa Hrdinu je o to väčšia, že zachránil svojich kolegov a ich rodinných príslušníkov bez toho, aby sám niekoho zabil. Mal iba 25 rokov. Česť pamiatke obrancu slovenskej vlasti!

Peter Schvantner

Foto: Marko Gajdoš

 

X