Reč predsedu Matice v Černovej dňa 28. 10. 2017


//Reč predsedu Matice v Černovej dňa 28. 10. 2017

Pred 110 rokmi sa tu strieľalo a tiekla krv za našu slobodu a nezávislosť.
To, že sme my, Slováci, už „za vodou“ – na rozdiel od iných, napríklad Kataláncov – je aj zásluha muža, ktorý to „zavinil“, bol odsúdený za agitáciu za práva vlastného národa. Andrej Hlinka.
Nám vtedy pomohli otvárať dvere a oči Európe cudzinci: Björnson, Scotus Viator a ďalší. Vďaka ním utrpenie a smrť nevinných Slovákov bola predstupňom k samostatnosti, aj keď to ešte roky trvalo.
Dnes sme tu preto, aby sme vzdali hold Černovčanom a Hlinkovi.
Keby dnes Hlinka žil, čo by nám povedal?
Možno by nás povzbudil na spôsob Hurbana či Štúra: najprv musíme byť dobrými Slovákmi a až potom Európanmi. Najprv sa musíme starať a postarať o Slovákov, aby mohli žiť a pracovať doma, aby sa neopakovala história s desaťtisícami a stotisícami vandrujúcich Slovákov po svete.
Alebo je naším údelom okysličovať krv susedov, Európy i veľkej Ameriky? Toto je naše poslanie aj v treťom tisícročí? Na to myslel sv. Ján Pavol II. či evanjelizátor David Wilkerson z Ameriky, keď prorokovali veľkú úlohu Slovákov v tomto tisícročí?
No nie je našou úlohou aj zastať sa iných?
Práve dnes a práve tu – Kataláncov? Nemali by byť Slováci prvými, čo by mali pozdraviť slobodné Katalánsko? A pripomenúť, že dejiny sa neustále opakujú najmä z tej zlej strany. Veď na ceste k našej samostatnosti v rokoch 1938/1939 pražská vláda mocensky hrdúsila slovenskú autonómiu ťažko získanú 6. októbra 1938.
A tak mi dovoľte vyhlásiť: Želáme Kataláncom, aby svoj cieľ dosiahli! Prosíme slobodný svet, aby podporil slobodu národa na Pyrenejskom ostrove! Žiadame Madrid, aby netasil zbrane, ale rokoval a bol veľkorysý!
Verím, že rovnako a práve z tohto miesta by dnes hovoril Andrej Hlinka! Nebál by sa toho, čoho sa báť netreba: delenia Slovenska.
Katalánci nie sú totiž národnostná menšina, nemajú svoj štát mimo svojich hraníc. Sú starým národom, ktorý túži po samostatnosti rovnako, ako sme my túžili až do 1. januára 1993, keď sme svoj cieľ dosiahli.
A preto ešte jedna výzva: Neprenasledujme mužov, ktorí vtedy stáli pri kolíske našej slobody. Odpusťme im, ak im odpustiť treba, lebo tá vec, ktorú dnes máme, totiž vlastný štát, stojí za odpustenie.
Skladáme hold černovským obetiam, vážime si svoju slobodu, ktorú vystlali aj ich obete, doprajme však slobodu aj iným!

Marián Tkáč,
predseda MS

2017-10-29T16:35:38+00:0029 októbra 2017 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X