Zapojme Maticu slovenskú so slovenskou poéziou do programu UNESCO


//Zapojme Maticu slovenskú so slovenskou poéziou do programu UNESCO

Na 30. zasadnutí Generálnej konferencie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO v októbri a novembri 1999 v Paríži vyhlásili 21. marec za SVETOVÝ DEŇ POÉZIE.

Pri príležitosti 20. výročia tohto sviatku Miestny odbor Matice slovenskej Poproč v spolupráci s Obecnou knižnicou reflektovali na výzvu Domu MS a MO MS v Spišskej Novej Vsi, aby sa v tento deň v dedinách, mestách i školách SLOVENSKA recitovala poézia slovenských autorov. Matičiari zo Spiša vyzvali celé Slovensko, „nech v tento deň recitujú deti, mládež, matičiari, herci, dôchodcovia… slovenskú poéziu“.

Do projektu sme sa zapojili i my v Poproči, a tak 21. marca sme si urobili v spoločenskej miestnosti KD malú „literárnu kaviareň“, aby sme pri kávičke J strávili dopoludnie s recitátormi z radov dospelých a detí zo ZŠ s MŠ Poproč. Na prvýkrát nás nebolo veľa, ale cítili sme sa veľmi dobre, ba až povznesene pri počúvaní krásnych básní, či už našich velikánov, alebo mladých začínajúcich autorov. Vypočuli sme si víťazov školského kola Hviezdoslavovho Kubína: Miška Spišáka, Martinka Sopka, Zuzku Grácovú i Vilka Komoru, ktorí prednášali texty od Alice Náhlikovej, Daniela Heviera, Jozefa Urbana a Gabriely Futovej. Pani Katka Pečiová predniesla nádhernú báseň „Orol“ od nášho najvýznamnejšieho a môžeme povedať, že i najväčšieho básnika, dramatika a prekladateľa, jedného z hlavných formovateľov slovenského realizmu, Pavla Országa Hviezdoslava. Báseň od Milana Rúfusa, predstaviteľa slovenskej modernej poézie, ktorého básne sú jednoduché a zrozumiteľné, plné pokory, skromnosti a lásky k životu, si pripravila pani Katka Hiľovská. „Mor ho! hoj mor ho! detvo môjho rodu“, zaznelo z úst p. Kataríny Katušákovej, ktorá touto národne a vlastenecky orientovanou básňou od Sama Chalupku ukončila „štvrtkovú chvíľku poézie“ s našimi občanmi. Prítomní z radov dospelých si zaspomínali i na školské časy, na svoju účasť v recitačných pretekoch, na časy, keď sa priebežne počas roka nacvičovali divadelné predstavenia, i na učiteľov, ktorí ich k tomu viedli.

Oleg Brada, vedúci Obecnej knižnice, spomenul i autorov, ktorí žijú v Poproči, resp. sa tu narodili. Veľmi úspešná je naša rodáčka Monika Jankovčinová, ktorá svoje prvé básne pre deti napísala už v roku 1998 pod názvom Ľadulienka – snežné dievčatko, o desať rokov neskôr vydala ďalšiu básnickú zbierku pre najmenších Slnička a Tulipko a v roku 2010 dokonca napísala román pre deti David Breston a vzkriesenie Sajmonského sveta. Svoje dlhodobé zbieranie básničiek s rôznou tematikou sa podarilo vydať aj aktívnej učiteľke ZŠ Mgr. Milici Juhásovej. Dve básnické zbierky Duša nepokojná I a II boli vydané v rokoch 2006 – 2009 rodákovi z našej obce žijúcemu v Amerike – Jozefovi Jaklovskému. Venoval ich „všetkým, ktorí sa narodili v Poproči a ktorí s láskou spomínajú na detstvo“ a ktoré ilustroval náš slávny rodák Slavomír Benko.

Takto v príjemnej nálade sme sa napoludnie rozchádzali domov s myšlienkou, že takéto kultúrne vyžitie by sme radi privítali v našich uponáhľaných životoch i častejšie. Mali by sme sa vracať ku klenotom slovenskej poézie i prózy a čítaním slovenských autorov viacej „kŕmiť“ našu dušu, pretože „nielen chlebom je človek živý…“

Katarína Katušáková (KK)

2019-03-27T16:24:26+00:0027 marca 2019 |Košický kraj|
X