Matica slovenská si v roku 2022 pripomína aj sté výročie narodenia slovenského novinára – barda slovenskej reportáže a publicistiky, dramatika, prozaika, politika, bývalého disidenta a bojovníka za slovenskú národnú zvrchovanosť, Romana Kaliského. Spomienkové kolokvium v priestoroch Matice slovenskej v Bratislave inicioval správca Matice slovenskej a šéfredaktor Slovenských národných novín Maroš Smolec, ktorého otec Ján Smolec priamo spolupracoval s Romanom Kaliským. Podujatia sa zúčastnila aj dcéra Romana Kaliského Gabriela Kaliská, dramaturgička a bývalá poslankyňa NR SR, ktorá prevzala z rúk predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera mimoriadnu cenu Matice slovenskej in memoriam v mene svojho otca. Podujatia sa ďalej zúčastnili také osobnosti ako kulturológ Vincent Šabík, politológovia Eduard Chmelár a Roman Michelko, architektka Marta Kropiláková, bývalý diplomat a veľvyslanec Marián Servátka, sociológ a nadšenec histórie Jozef Schwarz, básnik, recenzent a prekladateľ Jozef Čertík, politik SNS Maroš Borza, prozaik a cestovateľ Pavol Fabian, spisovatelia Dušan Mikolaj, Pavol Dinka a iní.
Podujatie uviedol Maroš Smolec. Po ňom nasledoval predseda Matice slovenskej Marián Gešper, ktorý vo svojom príhovore zaspomínal na svoje osobné stretnutie s Romanom Kaliským. Predseda MS ďalej poznamenal: „Kaliského generácia bola silná. Zanechala pre nás slovenskú štátnosť postavenú na demokratických a humanistických princípoch. Našou úlohou je zachovať a zveľaďovať dielo našich predkov počnúc štúrovcami a ich nasledovníkmi až po posledné ohnivko národnej reťaze. Je to osudné alebo náhodné, že Kaliský sa narodil v tom istom roku ako Mináč a to sto rokov po narodení mnohých významných a popredných predstaviteľov štúrovskej generácie, ktorých dvestoročnice si v tomto roku Matica slovenská pripomína?“
Hlavným rečníkom podujatia bol profesor Jozef Leikert, autor rozsiahlej knihy o Kaliskom Cesta búrnym storočím, ktorú vytvoril spolu s Máriou Mackovou. Kniha má neuveriteľných 616 strán. O pôsobení Kaliského v Matici slovenskej referoval matičný historik Radoslav Žgrada a ukážky z Kaliského tvorby vybral a prečítal Lukáš Perný, ktorý zároveň pripravil malú výstavu o Kaliského živote a diele. Pôsobivý prejav mal Eduard Chmelár, ktorý zdôraznil, že Roman Kaliský je jedným z otcov zakladateľov Slovenskej republiky, excelentný žurnalista a taktiež bojovník za slovenskú suverenitu. Chmelár zdôraznil, že Kaliský bol v žurnalistike významný ako Sokrates vo filozofii. Na Kaliského spomínal aj Roman Michelko, ktorý poukázal na potrebu vydávania Kaliského tvorby, predovšetkým reportáží. Kulturológ Vincent Šabík zdôraznil Kaliského význam pre žáner reportáže. Poukázal na súčasnú cenzúru a širší kontext Slovenska ako krajiny, kde sa zrážajú rôzne záujmy.
„Roman Kaliský sa zaslúžil o štát, o Slovenskú republiku, zaslúžil sa o národ, slovenský národ, zaslúžil sa o Maticu slovenskú, a to slovom, ktoré bolo činom. Patrí medzi najvýraznejšie postavy slovenskej publicistiky druhej polovice XX. storočia, je najvýraznejším slovenským disidentom rôznych režimov a výrazným občianskym aktivistom. Ako matičiar sa zaslúžil o zvolanie najmasovejších matičných zhromaždení v Bratislave v roku 1992 – zhromaždení, ktoré zásadne zmenili smerovanie politiky na Slovensku. Prvý formuloval verejne pred matičnými masami výzvu k Česku: Rozíďme sa v pokoji, dosť bolo, dajme zbohom federácii! Odznelo to na matičnom zhromaždení v marci 1992,“ priblížil správca Matice slovenskej Maroš Smolec. Smolec zároveň zdôraznil, že „Kaliský sa nebál dôsledku svojich slov, lebo k nim dospel chápaním zmyslu slovenských dejín.“
Roman Kaliský sa narodil 23. septembra v Slovenskej Ľupči. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Liptovskom Mikuláši, neskôr na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Štúdium však prerušil a zapojil sa do Slovenského národného povstania, kde bojoval v partizánskej skupine Jánošík. Po skončení druhej svetovej vojny sa stal redaktorom denníka Práca. Od r. 1946 do r. 1948 bol šéfredaktorom denníka Ľud a súčasne poslancom Slovenskej národnej rady i Národného zhromaždenia. Pre svoj postoj k augustovým udalostiam v roku 1968 musel ako jeden z prvých slovenských publicistov novinárčinu opustiť. V období nasledujúcej normalizácie bol politický diskriminovaný, sledovaný Štátnou bezpečnosťou a nesmel publikovať. Po Nežnej revolúcii sa stal riaditeľom Slovenskej televízie, odtiaľ prešiel za redaktora do Slovenských národných novín. Bol spoluautorom návrhu Deklarácie Slovenskej národnej rady o štátnej suverenite Slovenskej republiky.
A na záver niekoľko Kaliského citátov:
Východisko z našej terajšej spoločenskej krízy sa dá nájsť len v demokratickom dialógu za najširšej plurality názorov. Takýto dialóg však môže prebiehať len v podmienkach úplnej rovnoprávnosti všetkých partnerov v slobodnej spoločnosti. No sloboda jednotlivca sa musí, prirodzene, končiť tam, kde sa dotkla slobody, práva a bezpečnosti iných… vzájomná občianska úcta a tolerancia, a tým aj života schopná socialistická spoločnosť. (list Gustávovi Husákovi)
Dejiny sa nikomu ospravedlniť neprídu, ani sa nebudú ponáhľať, vracať či opakovať.
Zákon o zachovaní energie neplatí len vo fyzike, ale aj v dejinách národov. Veď naše dejiny – dejiny žiadostí, ponôs, memoránd, deklarácií, dohôd, ale aj povstaní – sú nepretržitou reťazou politických prehier a porážok. Zachovali sme sa tu, medzi Dunajom a Tatrami, napriek protivenstvám histórie ako živý dôkaz toho, že porážky neznamenali a neznamenajú zánik.
Memorandum národa slovenského by nám sotva čo malo povedať, keby Slovenskom dnes napriek všetkým mravným, ekonomickým a sociálnym patáliám nehýbala základná otázka národného bytia, sformulovaná už nielen do programu, ale priam do hesla: Za tú našu suverenitu! Dejinný pokrok tu teda očividne je…
Keď počujem, že politika je umením možného, vždy sa vo mne niečo ozve. Lebo ak je naozaj umením, potom sa musí v kritických chvíľach pokúšať aj o nemožné, zdanlivo nemožné. Nemôže sa uberať len cestou praktických možných krokov: dnes tak a zajtra možno inak, podľa toho, do čoho nás bude „reálna situácia“ tlačiť. Politika musí ísť za víziou veľkého cieľa.
IÚ MS