Matica slovenská si každoročne pripomína celý rad významných osobností kultúrneho, politického, národného a spoločenského života, ktoré sa nejakým spôsobom pričinili o pozitívny rozvoj našej spoločnosti. Jedným z nich bol aj právnik, advokát, publicista, spisovateľ, politik, odbojár, verejný činiteľ, kultúrny pracovník a v neposlednom rade v rokoch 1968 – 1973 1. podpredseda MS a od roku 1975 člen Výboru MS Daniel Okáli.
V pondelok 13. marca Matica slovenská, Inštitút ASA a Klub Nového slova spoločne zorganizovali spomienkové podujatie pri príležitosti 120. výročia narodenia Daniela Okáliho. Počas neho si prítomní vypočuli odborné referáty od vedeckého pracovníka Slovenského literárneho ústavu Dr. Lukáša Perného, ktorý v širších súvislostiach ozrejmil život a dielo Daniela Okáliho. Ďalší referát predniesol významný spisovateľ, kulturológ a člen Vedeckej rady MS prof. Jozef Leikert, ktorý podrobne osvetlil Okáliho literárne dielo aj v kontexte jeho prínosu pre časopis DAV, ktorý ma budúci rok storočnicu. Podujatie moderoval prof. Martin Muranský.
Osobné spomienky na Daniela Okáliho podal priamo jeho syn Ivan Okáli, ktorý je zároveň aj známy slovenský ekonóm. Prítomná bola aj rodinná známa Jana Schillerová-Horváthová, dcéra spisovateľa Ivana Horvátha.
Daniel Okáli bol významný politický a kultúrny dejateľ 20. storočia. Narodil sa 9. marca 1903 v Liptovskom Mikuláši. Detstvo mal zložité, keďže mu krátko po jeho narodení umreli obaja rodičia a musel vyrastať v sirotinci. Vyrastal v sirotinci v Modre, kde ako kňaz pôsobil Samuel Zoch a zhodou okolností v ňom vyrastal aj Ján Smrek. Absolvoval právnické štúdia, neskôr sa stal advokátom a usadil sa v Skalici. Patril k zakladateľom skupiny DAV. Bol blízkym spolupracovníkom Laca Novomeského, Vladimíra Clementisa a Gustáva Husáka. Počas II. svetovej vojny bol režimom väznený a neskôr sa zúčastnil druhého československého odboja. Po vojne sa usadil s rodinou v Bratislave kde zastával rôzne stranícke a štátnické funkcie. Ako člen Československej presídľovacej komisie sa pričinil o akciu v rámci výmeny slovenského a maďarského obyvateľstva známu ako „Mať volá“ (pamätná tabuľa na túto akciu na nachádza na budove Matice slovenskej v Bratislave). Taktiež vďaka nemu máme na juhu, resp. juhozápade Slovenska mestá a obce pomenované po národných dejateľoch ako napr. Štúrovo, Hurbanovo, Tešedíkovo, Sládkovičovo, Nálepkovo a pod. Žiaľ, aj počas tohto režimu bol väznený, keďže v 50.-tych rokoch bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu. Odsedel si 9 rokov a v roku 1960 bol prepustený, neskôr bol režimom rehabilitovaný. V neposlednom rade v rokoch 1968 – 1973 zastával funkciu 1. podpredsedu Matice slovenskej, pričom podľa slov jeho syna, Daniel Okáliho na toto matičné obdobie spomínal len v dobrom a bral to ako svoju srdcovú záležitosť. Zaujímal sa najmä o osudy ľudí, ktorí boli z Maďarska presťahovaní na Slovensko. Okrem toho bol aj plodný spisovateľ pričom tvoril poéziu (tak sociálne angažovanú, ako aj ľúbostnú), ako aj literárnu a kultúrnu kritiku v modernistickom duchu, ktorá vyšla tak časopisecky ako aj v ucelenom diele.
Matica slovenská aj takýmto spôsobom sa snaží priblížiť rôzne významne osobnosti našich dejín. V tomto roku nás čaká viacero takýchto podobných podujatí a preto veríme, že budú podobne úspešné ako bola spomienka na 120. výročie narodenia Daniela Okáliho.
Text a foto: Peter Schvantner
