200. výročie narodenia Adely Ostrolúckej


//200. výročie narodenia Adely Ostrolúckej

Zemianske Podhradie, obec neveľká rozlohou, či počtom obyvateľov, ale veľká svojim významom pre slovenské dejiny. V nedeľu  17.3.2024 sa priestor pred evanjelickým kostolom zaplnil nielen domácimi obyvateľmi, ale aj pozvanými hosťami, matičiarmi, návštevníkmi z Bošáce a blízkeho okolia. Prišli všetci, ktorí sa chceli zúčastniť spomienky nielen na Adelu Ostrolúcku, ale aj vernisáže výstavy Odkaz štúrovskej generácie. Prítomných a hostí privítala a predstavila Jana Drottnerová, evanjelická farárka cirkevného zboru Zemianske Podhradie. Pozvanie prijal podpredseda TSK a poslanec NR SR  Michal Bartek, nechýbal starosta obce Miroslav Zámećník, starosta obce Bošáca Jozef Mihala, predsedníčka KR  Matice slovenskej TSK, predsedníčka MO MS Bošáca Žofia Hrančová a Kristína Jurzová z Trenčianskeho osvetového strediska v Trenčíne. Po službách Božích čakalo zúčastnených príjemné a milé prekvapenie, vystúpenie detí MŠ Zemianske Podhradie. Ich aktivita sa prejavuje účinkovaním na mnohých kultúrnych a spoločenských podujatiach v obci. Moderátorka Janka Poláková poďakovala riaditeľke MŠ Daniele Madilovej a učiteľkám za program, ktorým potešili všetkých prítomných. Ku blížiacemu sa Dňu učiteľov im v mene všetkých poďakovala za trpezlivú prácu s deťmi a popriala ešte veľa úspechov a radosti aj v ďalšom období. Výsledok ich tvorivej činnosti bol portrét Adely Ostrolúckej v životnej veľkosti v objekte škôlky, dielo pani učiteliek.  Jeden múdry človek povedal „Deti sú živé kvety našej planéty“. Súhlasíme. S príhovorom vystúpil podpredseda TSK Michal Bartek a starosta obce Z. Podhradie Miroslav Zámečník. V príhovoroch obidvaja zdôraznili dôležitú vec : pripomínať, propagovať a aktualizovať hlavne mladej generácii životné osudy a tvorivé aktivity štúrovskej družiny a ich vedúcich činiteľov priebežne, nielen v roku Odkazu štúrovskej generácie. Pre nás je najvýznamnejšou generáciou v slovenských dejinách. Poďakovali všetkým organizátorom  a jednotlivcom, ktorí prispeli k uskutočneniu prebiehajúceho nedeľného podujatia. Nasledovalo kladenie vencov k hrobke rodu Ostrolúckych a Samuela Štúra. Tu odzneli krátke príhovory podpredsedu TSK  a starostu obce. Moderátorka ich doplnila slovami: „ Na tomto mieste treba poďakovať,  že štúrovské tradície v obci Zemianske Podhradie sú trvalé. Predovšetkým predstaviteľom obce a cirkevných kruhov, dobrej spolupráci s miestnymi kultúrnymi pracovníkmi, školami, materskou školou, obetavými pedagógmi a ich šikovnými deťmi. Jednou zo štúrovských tradícií je aj táto dnešná pietna spomienka pri hroboch a pamätných tabuliach Ľudovíta Štúra, tvorcu slovenského národa a celej generácie a Adely Ostrolúckej, jeho osudovej priateľky a lásky.“ Položenie vencov k pamätným tabuliam na priečelí kaštieľa Ostrolúckych doplnili recitáciou žiaci zo spojenej školy Bošáca Adriana Macejková básňou Srdce a Lenka Kopuncová básňou Studnička. Príjemnou, napriek chladnému vetru, bola prechádzka parkom kaštieľa, na ktorú nás vyprevadil básňou „Jána Uličianskeho Mačka je umelecké dielo“ Adam Kuželík, úspešný recitátor Hviezdoslavovho Kubína. Pred zborovou miestnosťou, kde sa prítomní po prechádzke zhromaždili, opäť mala slovo poézia. Mia Tinková, taktiež účastníčka Hviezdoslavovho Kubína predniesla báseň „Letná pošta od Valentína Šefčíka “. Výstavu Odkaz štúrovskej generácie otvorila a jej zámer v príhovore uviedla Kristína Jurzová TNOS. Návštevníci mali možnosť navštíviť Pamätný dom J. Ľ. Holubyho a Ľ. V. Riznera a vypočuť si informácie na slovo vzatého odborníka Daniela Bradáča. Pred zborovou miestnosťou zaznela krásna pieseň Po doline tichý vetrík veje v podaní Kristínky Potfajovej.  Trochu odbočíme.

Kultúrna verejnosť iste zaregistrovala, že rok 2024 vyhlásila Matica slovenská ako Rok slovenských žien v národnom hnutí. Pri tejto príležitosti MS usporiada vedeckú konferenciu 13. a 14. júna v Martine. Je mnoho iných žien, ktoré boli nielen previazané s osudmi slovenských národných buditeľov, ale zaslúžili sa aj o povznesenie slovenského národa. Na plagáte sú tri ženy Amália Francisciová, Anna Jurkovičová-Hurbanová a Adela Ostrolúcka. Sme v Zemianskom Podhradí. Dnešná prezentácia teda môže patriť jedine Adele Ostrolúckej. Slová Janky Polákovej na úvod. V spojitosti so životnými osudmi Ľudovíta Štúra nemožno obísť Zemianske Podhradie. Štúrovi bolo blízke, nielen z dôvodu, že tu od roku 1845 pôsobil ako kaplán na evanjelickej škole jeho mladší brat Samuel. Ľudovít ho tu často navštevoval, najmä cestou do rodičovského domu v Uhrovci. Na prechádzkach obdivoval aj zemiansky kaštieľ, no jeho obdiv prerástol do zvedavosti, keď sa dozvedel, že v kaštieli je bohatá knižnica. Samko čoskoro vybavil Ľudovítovi návštevu v kaštieli. Lenže, keď vstúpili do knižnice, Ľudovít nevedel či má viac obdivovať bohatú knižnicu, alebo krásnu neter majiteľa kaštieľa Gustáva Ostrolúckeho, Adelu. O ich vzájomnom vzťahu  však nie je dostatok dôkazov, zachovalo sa len niekoľko listov, ktoré písal Štúr Adelinej matke a v nich úctivé pozdravy pre slečnu Adelu. Podľa zmienok z iných prameňov Štúr získal Adelu pre slovenské národné záujmy, učil ju slovenčinu,  posielal jej typy na slovanskú literatúru a informoval ju o národnom hnutí. Z jeho listov vysvitá, že sa stretával so všetkými Ostrolúckovcami. V roku 1853 Adela zomiera vo Viedni na týfus. Ľudovít jej venoval jedinú báseň „ Uvädnul si prenáhlo, kvet ty pekný kvet Hrona, v duši tej svet opúšťala v láske, viere k svojim stála, zbožná Antigona“. Po smrti Adely poslal Štúr Hurbanovi list, súčasťou je azda najznámejší Štúrov výrok  „My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú“. Štúrovi bola Adela rovnocennou partnerkou, imponovala mu svojou rozhľadenosťou (formou domácich učiteľov dostala vynikajúce vzdelanie). Okrem rodnej nemčiny hovorila po maďarsky, francúzsky, anglicky (do tohto jazyka prekladala prejavy zo snemu), vďaka Štúrovi aj slovenčinu a iné slovanské jazyky. Absolvovala aj hudobnú výučbu. Jej učiteľom bol Franz Erkel (autor maďarskej hymny). Mala aj veľkú zbierku podpisov významných ľudí. Štúrova charakteristika Adely „Bola viac duch ako telo“, je najvyšší stupeň hodnotenia, akým Štúr klasifikoval hodnotu človeka. Štúr si svoje súkromie prísne chránil. Aj z toho dôvodu máme o tomto vzťahu tak málo informácii. Vieme však, že jeho dôverník a priateľ Hurban naplnenie tohto vzťahu považoval za uskutočniteľné. Adela a celá rodina Ostrolúckych bola považovaná za príklad novej šľachty s mimoriadne pozitívnym vzťahom k Slovákom. Pohybovali sa najmä v obciach Ostrá Lúka a Zemianske Podhradie a v mestách Viedeň a Prešporok. V roku 1850 ich kroky zablúdili aj do Trnavy, keďže Adelin otec bol prísediaci apelačného súdu. V SNK v Marine opatrujú tri listy samotného Štúra, v jednom z nich spomína aj svoju návštevu v Trnave. Na počesť priateľky Slovákov a Ľudovíta Štúra pravidelne organizujú v Ostrej Lúke podujatie Kultúrna jar Adely Ostrolúckej. Roku 2023 sme si pripomenuli 170. výročie úmrtia tejto mimoriadne vzdelanej ženy, legendárnej priateľky nášho národného buditeľa Ľudovíta Štúra. Organizátori (jedným z hlavných je MO MS v Trenčíne) LS Jozefa Braneckého „ Studňa sa tajne s dažďom zhovára ,“ v 31. ročníku venovali tému „Mlčanie kameňa“  Adele Ostrolúckej. Pripomínam, že popredný slovenský literát Drahoslav Machala, rodák zo Zemianskeho Podhradia, venoval dielo  „Šľachtické rody“, Štúrovej láske Adele Ostrolúckej. Zemianske Podhradie bolo miesto, kde sa Štúr s Adelou zoznámil.

V úvode môjho príspevku som spomenula, že Rok 2024 je vyhlásený za Rok slovenských žien v národnom hnutí. V tomto ročníku už spomenutej celoslovenskej literárnej súťaži Jozefa Braneckého je tematická oblasť „Ženy za zrkadlom“. Organizátori tak dávajú príležitosť autorom prozaicky, alebo poeticky vyjadriť  svoje vnímanie výnimočných žien, či už v našej  minulosti, alebo súčasnosti.

Janka Poláková

 

 

2024-04-09T12:10:25+00:009 apríla 2024 |Trenčiansky kraj|
X