http://www.ta3.com/embed/20170223-ba9fdf18-51b3-406a-8f5b-07565c077637.html
[TA3, 19:50; Téma dňa; 23/02/2017; Peter Bielik; Zaradenie: z domova]
Peter Bielik, moderátor: „V štúdiu televízie TA3 je s nami predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, dobrý večer.“
Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej (hosť v štúdiu): „Dobrý večer.“
Peter Bielik: “ A v satelitnom spojení sme s riaditeľom Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislavom Mičevom. Dobrý večer aj vám.“
Stanislav Mičev, riaditeľ Múzea SNP (satelitné spojenie): „Dobrý večer prajem.“
Peter Bielik: “ Som veľmi rád páni, že sa mi podarilo zorganizovať takto krátkodobo našu dnešnú diskusiu, pravdepodobne tu zaznejú rôzne názory na to, čo sa udialo a na to, čo Matica slovenská vydala ako krátke dielo pri príležitosti už teda 14. marca alebo tých súvislostí, ktoré sú v tomto diele opísané. No ale aby aj naši diváci vedeli pán predseda a pán riaditeľ, o čom sa vlastne chceme rozprávať, poďme sa pozrieť najprv na úryvok z tohto filmu, keďže už na webe nie je možné si ho pozrieť. Nech sa páči.“
(začiatok úryvku z filmu Bez 14. marca)
„Pri hodnotení rokov 1939 – 1944 sa opierame len o jednu pravdu, aj keď nespochybniteľnú, o smutný osud našich desaťtisícov židovských spoluobčanov. Patrí a však postaviť na obe nohy. Začnime teda vykreslením alternatívy k Slovenskému štátu, ktorý snem vyhlásil 14. marca 1939. Takže Slováci sa na jar 1939 vzopreli Hitlerovi a 14. marec nebol. Beneš už sedel v teplučkom v Londýne, Tiso by ostal bánovským farárom, Husák by zrejme ušiel do Moskvy. A národ, naši starí otcovia a staré mamy, by zostali napospas číhajúcim susedom. Severné Slovensko, Žilinský a Prešovský kraj, by pripadlo poľskému plukovníkovi Beckovi, juh, teda Bratislavský kraj, časť Trnavského, Nitriansky, Banskobystrický a Košický kraj by uchvátil admirál bez mora Horthy a protektorát Čechy a Morava by siahal po Trenčín a Trnavu. To nie je hypotéza.“
(koniec úryvku z filmu Bez 14. marca)
Peter Bielik: “ To bol úryvok z filmu z produkcie Matice slovenskej, pripomínam našim divákom, že nejde o naše dielo, o dielo televízie TA3 a s názormi, ktoré sú v ňom prezentované, sa nemusíme stotožňovať. Pán riaditeľ, ten úryvok sa končil konštatovaním, že nie je to hypotéza. No čo je to iné, ak sa v tých posledných slovách, alebo posledných vetách hovorí o veciach, ktoré sa jednoducho nestali, ktoré nakoniec neboli skutočnosťou, nie sú to hypotézy?“
Marian Tkáč: „Ale áno, ale ten kontext, hypotézou nie je to, čo by nasledovalo, to znamená to rozdelenie Slovenska by bolo reálne, to rozdelenie Slovenska nie je hypotéza, to by asi nastalo, hypotetická je otázka taká, čo by bolo keby bolo inak, tak s tým súhlasím. No a práve preto som počudovaný napriek tomu, že sme video stiahli a stiahli sme ho len preto, že budilo vášne, na sociálnych sieťach sa išli ľudia pozabíjať a to nebolo naším cieľom, aj Matici sa tam nadávalo, aj mne osobne, naším cieľom bolo porozumenie, zníženie napätia, ale ukázalo sa, že zrejme bude treba využiť kamenné televízie, som rád, že vaša medzi ne patrí, ale aj najmä verejnoprávnu, najmä verejnoprávnu televíziu, aby otvorila priestor pre takúto debatu, kde odznejú argumenty za a proti. Viete, Židovská náboženská obec protestuje. Prečo? Veď my sa hanbíme za to, čo sa so Židmi stalo, my sme dali vyhlásenie, výbor Matice slovenskej 28. januára, hovorí o tom, že to je katastrofa keď nevinní ľudia hynú v takomto množstve, ale hynuli aj iní, Slovania, kresťania, komunisti a iní, naozaj tak to bolo a my si uvedomujeme, že naši matiční predstavitelia boli aj na jednej, aj na druhej strane, Alexander Hirner bol v povstaní a iní ďalší, Barč Ivan, Ján Marták, ale boli aj na druhej strane, ktorí neboli ani len v Hlinkovej strane, napríklad Cíger Hronský a ocitol sa vo väzení a bol označený za vojnového zločinca.“
Peter Bielik: „Dobre, len tie paralely sú tam možno niektoré pritiahnuté trošku za vlasy a možno práve ony tieto paralely vzbudili tieto negatívne reakcie. Koniec koncov nikto nemôže predpokladať čo všetko sa odohrá na sociálnych sieťach, vieme aká je tam tá diskusia, možno ste s tým mohli rátať, ale to bude predmetom našej ďalšej diskusie. K tej verejnoprávnej televízii sa mi ťažko vyjadruje, ale napríklad som videl tam keď odvysielali Povstaleckú históriu ktorá takisto nebola úplne historicky korektná. Ďakujem veľmi pekne. Poďme dať príležitosť a samozrejme rovnaký priestor aj pánovi riaditeľovi Mičevovi. Keď sa na druhej strane pozrieme pán riaditeľ na to, čo sa udialo a na toto dielo Matice slovenskej, ja keď si spomínam na svoje mladé roky a literatúru, ktorú som čítal, napríklad od Ludvíka Součka, on mnoho svojich kapitol končil tým, že teda nemuselo to tak byť, ale mohlo byť. Nie je to teda v poriadku, keď niekto vysloví proste takúto hypotézu ako svoj názor, možno ako príspevok do diskusie?“
Stanislav Mičev: „Ja by som povedal, že keby história je nie dobrá história, pretože nehovorí o tom, čo sa stalo, ale o tom, čo by sa mohlo stať a nikto nevie čo by sa mohlo stať. Ja by som chcel vidieť, autor toho príspevku keď hovorí o možnosti rozdelenia Slovenska medzi Maďarsko a Poľsko, kde takúto indíciu zobral, pretože neexistuje na to ani jeden relevantný dokument v žiadnom archíve, ani v nemeckom, ani v slovenskom, ani v žiadnom inom, taký dokument jednoducho neexistuje, tieto úvahy sú čisto hypotetické, tak načo sa máme zaoberať nejakými hypotézami, ktoré nemali reálny základ? Historická veda sa zaoberá tým, čo sa dá zanalyzovať z dokumentov a ešte raz opakujem, žiadny takýto dokument neexistuje. Neviem si predstaviť, že by nacistické Nemecko, ktoré plánovalo vojnu proti Poľsku, dalo polovicu územia, severnú časť Poľsku a potom by ho napadlo, veď to je holý nezmysel, tie strategické plány boli úplne iné. Maďarsko nebol taký spoľahlivý partner pre Nemecko, pretože v období pred Mníchovom robilo svoju vlastnú politiku, ktorá sa jednoducho Hitlerovi nepáčila. Čiže všetky tieto úvahy sú nezmyselné a scestné, takto to byť nemohlo. Jediná alternatíva, ktorá tu pripadala do úvahy okrem vytvorenia Slovenského štátu, bola možná okupácia zo strany nacistického Nemecka celého územia Československa, to je všetko.“
Peter Bielik: “ Ďakujem pekne. Len som sa pýtal teda, že či to nemôže byť jednoducho príspevok do diskusie, aby výsledkom tej diskusie boli reálne fakty, to, čo historici koniec koncov majú ľuďom prinášať, ak sa teda pozrieme možno na to dielo ako na trochu provokujúce a také, ktoré chce teda povedať, alebo vyvolať diskusiu. Ani tak by ste to nebrali?“
Stanislav Mičev: “ Viete, bral by som to, keby to publikovala súkromná osoba. Ale Matica slovenská, Múzeum SNP, Historický ústav akadémie vied, Vojenský historický ústav, alebo Ústav pamäti národa si to jednoducho dovoliť nemôže, pretože má pred spoločnosťou nejakú zodpovednosť. Ja by som napríklad za Múzeum SNP takúto, ak to hovoríme alternatívna história, to nie je alternatívna história, to sú dohady, môže to kľudne niekto zverejniť ako súkromná osoba, ale nie ako inštitúcia, ktorá má v spoločnosti vážnosť a mala by jednoducho vydávať veci, ktoré majú svoje opodstatnenie a majú podklad v nejakých reálnych dokumentoch, dá sa to interpretovať je to možné. My môžeme vyvolať diskusiu, keby to urobila napríklad hociktorá televízia súkromná, tak som to bral ako nejakú, začiatok nejakej diskusie, ale hovorím ešte raz Matica Slovenská je uznávaná inštitúcia, ktorá jednoducho formuje spoločnosť a teraz ju sformovala trošku nešťastným spôsobom. Nakoniec aj tie, ako hovoril pán predseda, tie reakcie na internete tomu zodpovedali, či už z jednej alebo z druhej strany.
Peter Bielik: „Ďakujem pekne. Pán Tkáč, dostaneme sa potom aj k detailom, ale často je naozaj a najmä na Slovensku dôležitejšie nie ako to je, ale ako to vyzerá a faktom je, že Matica slovenská sa často, pomerne často v širokej verejnosti, nie teda medzi svojimi členmi a povedzme odbornou verejnosťou, ale v širokej verejnosti zviditeľňuje najmä týmito témami, ktoré sa teda viažu na Slovenský štát. Hneď na úvod toho filmu tam tvrdíte, že na históriu od konca prvej svetovej po koniec druhej svetovej sa často pozeráme očami tých komunistických monster procesov alebo tých retribučných procesov, ktoré už boli po druhej svetovej vojne, utrpenia Židov samozrejme, no ale neplatí to v opačnom garde o Matici slovenskej keď väčšinou, ak sa dostanete do povedomia, tak je to v súvislosti s alternatívnym pohľadom na slovenský štát s možnou obhajobu alebo iným pohľadom na konanie jeho predstaviteľov?“
Marián Tkáč: „Tak predovšetkým toto nie je historický dokument, toto neprešlo historickým, Slovenským historickým ústavom Matice slovenskej, toto berte ako umelecký pokus o stvárnenie filmovým fejtónom veci a témy a na to hádam Matica priestor má a naozaj to tu akosi zaniklo. My chceme, ak máme mať zmysel, mať svoj názor na vec, svoj názor na vec znamená pýtať sa a klásť otázky. Ja som veľmi rád, že konečne aspoň v tejto televízie môžeme s pánom Mičevom povedať si svoje názory, on má svoj názor. ja mám svoj názor. On je Múzeum SNP, tak zaiste história SNP je jeho hlavnou náplňou. Lenže my nie sme ani múzeom Slovenského štátu, ani múzeom SNP, my sme národnou inštitúciou, ktorá chce národ zjednocovať a trápi nás tá radikalizácia. Ak dovolíte, radikalizácia, extrémizmus podľa mojej mienky má 3 dôvody. Jeden dôvod je, že sa kradne, druhý dôvod je, že sa nediskutuje a prijímajú sa rozhodnutia a tretí dôvod je, že sa na všetko pozerať čiernobielo, čiernobielo a to je už radikalizmus. Buď je to čierne, lebo biele. No ale život je oveľa pestrejší, takže naším zámerom bolo nedať možnosť iným, aby vyjadrovali sa k tejto udalosti, respektíve dať možnosť, ale aby bol na stole náš názor, ktorý je zrejme. proti čomu vlastne ja. Veď konštatujeme všetko to zlo, čo sa vtedy dialo a sa za to aj ospravedlňujeme, to vyhlásenie, čo sme vydali. Zisťujeme, že nebol žiaden vojnový zločinec, zisťujeme, že nie sú také a také dokumenty, ale my sme nepovedali, že dokumenty o tom svedčia. My sme povedali, že takto to mohlo byť.“
Peter Bielik: „No vy ste povedali, že to nie je hypotéza, tam som končil aj ten príspevok jeden, samozrejme bolo to trochu ustrihnuté, ale tá moja otázka skôr znela, že či nie je na škodu samotnej Matice slovenskej, že práve v takýchto súvislostiach sa stále o nej diskutuje, práve v takýchto súvislostiach sa objavuje, koniec koncov však existuje mnoho iných tém, ktoré by ste, ktorými by ste mohli prispieť svojimi poznatkami svojimi archívmi. Mám napríklad otázku, kedy alebo akým spôsobom ste sa pričinili napríklad o to, aby sme zistili, kde skončili naši povstaleckí generáli Golian a Viest. Veď tých možností máte veľa, určite taká téma by bola zaujímavejšia.“
Marián Tkáč: „Pán Bielik, keby takáto téma nebola, o Matici nehovoríme, dneska by ste ma nezavolali. Ja netvrdím, že to robíme preto, aby sme boli na očiach, ale naozaj my sme dokázali v minulom roku také veci, ako urobiť festival v Komárne, kde sa Slováci a Maďari zjednotili na matičnej báze, no a o tom debata nebola. Urobili sme veľký krok, možnože vzorový pre našu štátnu správu. svojho predchodcu, respektíve problémy, ktoré vznikli. sme dali súdu a to ja považujem za vzor pre národ, že morálka nadovšetko, česť nadovšetko. No ale keď takéto veci neurobíme vstup, teda respektíve televízia má záujem iba o takéto veci. Keď bol súd, tak som rozhovory poskytoval jedna malina, ale po Komárne nebol záujem. Teda keď máme nejakú úspešnú akciu, vtedy je všetko ticho, ako keby nebola chuť a vôľa povedať – aha vidíte, tá Matica robí aj tieto, aj tieto, aj tieto veci.“
Peter Bielik: „No možno by tá chuť bola, ak by už ste napríklad prišli naozaj s takými zisteniami, aké som spomenul. Veď nie to národná hanba, že nevieme, kde sú naši povstaleckí generáli pochovaní, ako skončili, čo viedlo k ich smrti?“
Marián Tkáč: „Presne tak, máme múzeum SNP, tomu to viacej patrí, ale ja sa.“
Peter Bielik: „Máme aj Maticu slovenskú.“
Marián Tkáč: „Jasné, ale ja sa tomu nezdráham. Napríklad chceme nakrútiť videofilm, ak to verejnosť zaujíma, o zločinoch komunizmu, nakrútili sme videofilm o tom, ako nevinne bol obesený Púčik, Tunega.“
Peter Bielik: „Skúste mi odpovedať na otázku, zaoberali ste sa v Matici slovenskej podrobnejšie aj osudom našich povstaleckých generálov?“
Marián Tkáč: „Pokiaľ ide o maticu slovenskú ako takú, máme Slovenský historický ústav a ja nepoznám do detailov jeho náplň. Ja predpokladám, že tam také témy sú otvorené. Pokiaľ ide o tie videofilmy, nie je problém taký videofilm urobiť. Opakujem tých tém a týchto tabuizovaných tém je nekonečné množstvo a tento Slovenský štát žiaľbohu sa tabuizuje tiež dáva sa možno ľuďom iným, všelijakým, aby sa ho ujali. No tak my im ho, nemôžeme túto tému opustiť, lebo všetko, čo sa udialo sú naše dejiny a niečo treba zopakovať, ale 14. marec nie, ja nechcem, aby sa opakoval, minimálne preto nie, aby cudzia veľmoc nám nediktovala, čo máme robiť.“
Peter Bielik: „Dobre, ďakujem pekne. Pán Mičev, pre vás tá istá otázka, ktorú som položil, a nebola úplne zodpovedaná, pánovi predsedovi, nebolo by lepšie ako možno možnými ideologickými spormi, teda hypotézami, náznakmi takýchto hypotéz, sa zaoberať konkrétnymi činmi, prinášať nové poznatky o tom, čo ešte teda nevieme, napríklad v súvislosti s našimi povstaleckými generálmi. Čo konkrétne v tejto veci urobilo Múzeum Slovenského národného povstania?“
Stanislav Mičev: „Múzeum SNP vydalo v Viestove denníky, napísali, mali sme konferenciu ku Golianovi pri výročí, robili sme ďalšie konferencie o niektorých veliteľoch povstania, je objasnenie smrti generálov Viesta a Goliana a je veľmi zložité, pretože na konci vojny už Nemci nerobili štatistiky žiadne, nerobili žiadne evidencie a posledná informácia o obidvoch generáloch je taká, že boli v koncentračnom tábore Flossenburg, kde podľa všetkého boli popravení. Zvykne sa ešte šíriť fáma o tom, že ich odvliekli príslušníci Smeršu(?) táborov v Sovietskom zväze, ale ja to považujem trošku za absurdné, pretože tábor Flossenburg bol oslobodený Američanmi, takže neviem, ako by to bolo možné. Toto sú poznatky, ktoré máme a samozrejme naše výskumy týmto smerom aj pokračujú. Ja chcem len povedať jednu vec, čo sa týka aj napríklad Slovenského štátu, my nie sme vôbec tendenční a veľmi objektívne hodnotíme aj obdobie Slovenského štátu, stačí si prečítať za posledných 10 rokov naše publikácie, ale to by museli najskôr tí ľudia, ktorí spochybňujú našu činnosť, čítať to, čo publikujeme a čo publikujú historici na našich konferenciách.“
Peter Bielik: „Určite by bolo zaujímavé si vypočuť aj Nemcov vzhľadom na to, čo ste povedali, oni boli pomerne dosť detailní a mali dokonalé záznamy, možnože by stálo za to naozaj urobiť podrobnejší výskum aj v Spolkovej republike Nemecko.“
Stanislav Mičev: “ Na konci vojny, pán Bielik, na konci vojny už tá, áno.“
Peter Bielik: “ Ďakujem pekne.“
Stanislav Mičev: „Tam sa ten výskum už robil, nič sa bohužiaľ nenašlo.“
Peter Bielik: “ Ďakujem pekne. Keď ešte sa zameriam teda na to, nie ako to je, ale ako to vyzerá pán predseda, akú iniciatívu napríklad v záujme toho, aby sa Matica zbavila takej tej nálepky teda, že je a obhajuje Slovenský štát, že teda nejakým spôsobom môže glorifikovať jeho predstaviteľov, akú iniciatívu ste vykonali v záujme odkrytia kolaborantov, udavačov, arizátorov, ktorí vedome a musíme povedať podlo spolupracovali s fašistami?“
Marián Tkáč: „Ešte k tým Nemcom, existuje kniha Fenora (?), o povstaní v Tatrách najprv a potom o Slovenskom povstaní, kde sú fakty, ktoré sú veľmi zaujímavé a u nás neznáme. Vyvíjame úsilie, aby sme tú knihu vydali. Ja poznám dokumenty aj texty pána Mičeva a preto som trošku bol prekvapený, že tak prudko teraz reaguje na podľa mojej mienky otvorenie témy, nič viac, nič menej. Ja si vážim jeho skutočne prístupy, zvažovanie prečo teda režim sa nesnažil spojiť so spojencami, ale on sa snažil, lenže nepodarene. Neboli, neboli to takí politici a géniovia, aby to urobili. Ale vy ste sa pýtali na jednu konkrétnu vec, škoda, že ja nie som parter v zmysle tom, že ja nie som historik a neriadim priamo Historický ústav. Možnože pán Mičev ako riaditeľ historickej ustanovizne významnej by mohol skôr debatovať napríklad s našim pánom Mrvom, ktorý je riaditeľ Slovenského historického ústavu. Ja nedokážem hovoriť, či sa tým zaoberajú, či nie, ja len viem, že keď máme nejakú tému a tá téma je takto široko postavená, dosť často historici nematiční neprejavia záujem, aby reagovali, aby prišli na naše konferencie.“
Peter Bielik: “ Dobre, poďme k mojej otázke ak dovolíte, lebo naozaj možné ak by ste vo verejnosti mali iný imidž, to znamená stáli povedzme na dvoch tých nohách a na jednej strane, ako ste povedali, chcete odkrýva teda komunistov eštebákov a tak ďalej, ale na druhej strane urobili ste niečo aj pre to, aby ste odhalili tých, ktorí v rámci Slovenského štátu naozaj tvorili tú 5. Kolónu, kolaborovali, udávali, arizovali majetky, máte tak takéto iniciatívy?“
Marián Tkáč: „Viete my máme zamestnaných v Slovenskom historickom ústave štyroch ľudí, Slovenská akadémia má asi 80 ľudí, máme Ústav pamäti národa. Ja sa tej témy nezdráham, ale môžeme spolupracovať, napríklad ponúkame našim priateľom židovským inštitúciám, že by sme radi vydali knihu o Jad Vašem, o tých všetkých Slovákoch, ktorí pomohli, aby sa videlo, že ten národ naozaj bol na strane nevinných a im pomáhal a to sa nám nedarí. Ja už piaty rok sa o to pokúšam mám list od pána Mešťana, že malo to vyjsť na Vianoce minulého roku, že to je ich copyright. Dobre, ale keď treba pomôžeme. Chápete, sú tu inštitúcie určené pre tie rôzne témy, na ktoré sa nás spýtate, ale môžete sa ma opýtať aj to, čo sme urobili pre to, aby tento národ vedel, kto ho bol Ďurko Langsfeld, o tom, to my zase prinášame. Toho roku máme rok Hurbana, kto iný okrem nás, okrem Matice bude si pripomínať Hurbana na celom území Slovenska a všetky tie jeho, všetky tie jeho veci? Ja sa len už bojím, že niekto povie, že je kontroverzný, ja sa už len toho bojím.“
Peter Bielik: „Ale rozumiete, čo chcem povedať a na čo sa pýtam.“
Marián Tkáč: „Áno.“
Peter Bielik: „Vo verejnosti naozaj niekedy to vyzerá, že sa venujete len tomu Slovenskému štátu, len komunistom a tak ďalej.“
Marián Tkáč: „Nie, vôbec nie.“
Peter Bielik: „Venujete sa aj fašistom?“
Marián Tkáč: „No a prečo sa máme venovať fašistom?“
Peter Bielik: “ Z toho negatívneho hľadiska?“
Marián Tkáč: „Pán Bielik, my sme odmietli tlač knihy Mein Kampf, ktorý bol pripravený poza mať vedenie Matice.“
Peter Bielik: “ Myslím slovenským fašistom, mali sme tu takých.“
Marián Tkáč: „A prečo sa im máme venovať, máme ich ospevovať máme?“
Peter Bielik: „Nie, máte odkryť ako to s nimi bolo, kto to bol, kto arizoval.“
Marián Tkáč: „No ale na to máme Ústav pamäti národa, ktorý to robí. My poznáme ich publikácie, ktoré zoznamy všetkých arizátorov dali. Netreba tu, my nie sme taký národ veľký a naša inštitúcia tak bohatá, že by sme sa mohli venovať všetkým témam. Tie vaše témy sú zaujímavé, ale ja tvrdím a budem rád, keď aspoň raz do roka budem môcť prísť povedať, tak toto sme urobili, to sme urobili, to sme urobili, my sme urobili veľa práce, naši členovia, dobrovoľníci na celom Slovensku organizujú kultúrny život, osobitne potom na tom jazykovo zmiešanom území a to sa nevidí a potom naozaj vďaka médiám my sme akože sme akože na jednej nohe, vôbec nie je, vôbec nie.“
Peter Bielik: „No vyzerá to tam tak, ako keby ste neboli národná inštitúcia, ale nacionalistická inštitúcia, aspoň v pohľade a mohli ste to možno vyčítať aj z tých vašich, aj z tých reakcií, ktoré ste mali napríklad na …“
Marián Tkáč: „No ale kto to organizoval tie reakcie? Neverím, že by normálny človek rozmyšľajúci mohol o nás povedať to, čo hovoríte.“
Peter Bielik: „Ďakujem pekne. Pán Mičev, nechcem zachádzať príliš do detailov, ale faktom je, že tu ako keby máme dva prúdy, ktoré sa jednoducho nevedia zhodnúť na základných veciach, dá sa to napríklad demonštrovať aj pri oslavách SNP, pri rôznych vystúpeniach, tam napríklad jednoznačne sa ako agresor vždy spomína Nemecko, teda napadnutie Poľska ako začiatok 2. svetovej vojny. Nedávno náš prezident Andrej Kiska, a nebolo to primárne veľmi dobre, aj na oslavách SNP povedal, že agresorom nebolo len Nemecko, ale bol to aj Sovietsky zväz, pretože spoločne napadli Poľsko na základe dohody Ribbentrop-Molotov. Nechýba tam aj ten tretí? Nie to naozaj tak, že by sme mali povedať celú pravdu a povedať, že na rozpútaní 2. svetovej vojne sa nepodieľali len Nemci, len Sovieti, ale aj Slováci, ktorí tiež obsadili istú časť poľského územia?“
Stanislav Mičev: „Samozrejme, že sme boli v rámci ochrannej zmluvy, určitým spôsobom sme museli spolupracoval s nacistickým Nemeckom a zúčastnili sme sa vojny proti Poľsku, áno, je to pravda a Slovensko bolo nástupným územím pre nacistické jednotky, už tam je jasná kolaborácia s nacistickým Nemeckom na základe zmlúv, ktoré boli podpísané a zase musíme povedať aj to, že boli sme prvým spojencom nacistického Nemecka v rámci plánu Barbarossa a sme boli okupačnou armádou na území Sovietskeho zväzu, to treba jednoznačne povedať, bolo to tak.“
Peter Bielik: „To znamená, keby sme povedali celú túto históriu sadli by ste si spoločne, či už Maticou či s Historickým ústavom SAV, s ústavom vojenským a tak ďalej a tak ďalej a povedali celú takto pravdu, aby naozaj už sme raz mali široké spektrum tých názorov a nemusel sa takto hádať, či komunisti, či fašisti a tak ďalej?“
Stanislav Mičev: „Ja nevidím tu žiadne hádky, my sme napríklad mali pri príležitosti okrúhleho výročia posledného debatné relácie, bolo 8 na verejnoprávnej televízii a vystupoval tam napríklad aj spomínaný pán Mrva, takže nevidím v tomto žiadny problém, ale problém je v tom, že zo všetkých inštitúcií, ktoré sa zaoberajú 2. svetovou vojnou, tak absolútna zhoda by som povedal, lebo, alebo teda zhoda v tých základných postulátoch je medzi Historickým ústavom, Vojenským historickým ústavom a nami a nevidím ja tam žiadne protirečenia. Naozaj sa snažíme objektívne vykladať dejiny a keď si zoberiete to, čo vyšlo za posledných 10 – 15 rokov, tak sme objektívne zhodnotili Slovenskú republiku tak po kultúrnej stránke, po stránke vývoja, ktorý tu bol hospodársky a tak ďalej, ale treba povedať aj to, že už po 6. októbri, keď bola Žilinská dohoda podpísaná, tak sa tu urobil autoritatívny systém, boli zakázané všetky politické strany mimo Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany, zakázané všetky spolky, bola založená paramilitantná Hlinkova garda, začalo sa ťaženie proti Židom a Čechom, ktorí museli opúšťavať pracoviska a tak ďalej a tak ďalej.“
Peter Bielik: „Ďakujem pekne. Samozrejme hneď pán predseda vám dám priestor, ale predsa len ešte jednu otázku. Viete, tak ako sa ako nejako vníma Matica Slovenská, tak sa môže istou časťou verejnosti vnímať aj činnosť Múzea SNP, teraz nemyslím úplná paralela, ale myslím teda na dvoch stranách názorového spektra. Ešte za bývalého Československa, aspoň v tých úvodných rokoch sa hovorilo teda, že Slovenské národné povstanie zorganizovali komunisti a vykonali ho partizáni. To nakoniec ale vyvrátil sám Gustav Husák, ktorý priznal, že zásadnú rolu mala samozrejme armáda Slovenského štátu. Vy teda nemáte problém takisto to pomenovať a povedať, že na Slovenskom národnom povstaní mala leví podiel armáda Slovenského štátu?“
Stanislav Mičev: “ Otázka je na mňa?“
Peter Bielik: “ Áno pán Mičev, nech sa páči.“
Stanislav Mičev: „Áno, toto je dávno vyriešený problém, ja sa k tomu ani nemienim normálne vracať, lebo jednoznačne tvrdíme, že armáda je kľúčová pri Slovenskom národnom povstaní a bez armády by to povstanie nemalo také zázemie ako malo a ani by nebolo tak dobre pripravené, aj keď samozrejme niektoré organizačno-technické veci sa nepodarilo dotiahnuť do konca. Ale je tá téza o tom, že to boli komunisti, vznikla po februári 48, keď oni si museli v dejinách nájsť nejakú oporu pre ten režim, ktorý tu vznikol a preto hovorili, že Slovenské národné povstanie bolo začiatkom národnej demokratickej revolúcie, ktorá vyvrcholila 25. februárom 48, aby legitimizovali tú moc. Ale viete, čo je paradox? Paradox je to, že kritici Slovenského národného povstania po roku 89 začali hovoriť o tom, že to bol boľševický puč a už to bol základ toho, aby mohol byť nastolený režim komunistický vo februári 48, veď je to to isté. Čiže musíme to objektívne hodnotiť a nie týmito ideologickými frázami. Armáda je základ všetkého pri Slovenskom národnom povstaní samozrejme. Samozrejme boli to politickí predstavitelia, ale hlavne Ján Golian a vojenské ústredie Banskej Bystrice ako článok, ktorý pripravoval povstanie, to je tá hlavná časť.“
Marián Tkáč: „…“
Peter Bielik: “ Ďakujem pekne. Aby sme sa počuli, lebo je to také jednoduché so satelitným spojením. Treba spomenúť napríklad aj vtedajšieho guvernéra Národnej banky Imricha Karvaša, ktorý to celé zafinancoval. Nech sa páči, môžete reagovať, potom moja otázka.“
Marián Tkáč: „No ale nie je v tom videofilme povedané len to, že vďaka slovenskej armáde to povstanie bolo také veľkolepé ako bolo?“
Peter Bielik: “ No nie je.“
Marián Tkáč: „Ale však je povedané, že len vďaka tomu, že ten štát mal armádu, tak tá armáda išla do povstania. to povstanie by bolo úplne iné. Veď nevráťme sa k tomu, vy ste to už naznačili, naša verejnoprávna televízia každého augusta dáva staré filmy pod … vplyvom, však komunistický pohľad, Komunistická strana je taká istá v podstate diktátorská, hodnotená teraz ako zločinecká dá sa povedať.“
Peter Bielik: „Dobre, nedávno odvysielali aj ďalší dokument, ktorý tu zase používal isté vyjadrenia alebo isté dá sa povedať nie príliš presné paralely pána Lacka, čo zase nebolo úplne v poriadku, ale vy ste povedali, že teda slovenská armáda a že teda vďaka tomu nie vy tam hovoríte, že keby nebolo 14. marca, to znamená vzniku Slovenského štátu a tam vidíte tu paralelu, že ak by nebolo 14. Marca, tak nebolo aj Slovenské národné povstanie.“
Marián Tkáč: „…bola by slovenská armáda, veď tá armáda by nebola keby sme boli okupovaní, ako hovorí pán Mičev Nemcami, by sme boli ako v protektoráte. Nebola predsa protektorátna a tu tá armáda bola. Ja viem, ja viem, všetko viem, ale predsa len bola a nebyť určitých chýb spôsobených aj Benešom, prečo Beneš zabrzdil iniciatívu Čatloša, Šmidke predsa Ferenčík leteli stretnúť sa so Stalinom a ponúknuť mu, otvoríme Slovensko a bez krviprelievania prejde tade front, no prečo sa to tak stalo?“
Peter Bielik: „Dobre, len práve táto paralela možno viacerých pobúrila, naozaj teda ak by nebolo 14. marca, tak by nebolo ani 29. augusta, nie je to teda naopak, že bez SNP, keď teda zoberiem.“
Marián Tkáč: „By nebol 14. marec?“
Peter Bielik: “ Nie, nie, bez SNP, lebo tam potom hovoríte, že ak by teda nebolo 14. marca, nebolo by 29. augusta, neboli by dnes Slováci. Nemôžeme teda povedať, že bez SNP by dnes neboli Slováci, ak zoberieme do úvahy, že Slovenský štát vyhlásil vojnu Veľkej Británii, vyhlásil vojnu Spojeným štátom americkým a koniec koncov bez SNP by sme nepatrili medzi víťazné mocnosti.“
Marián Tkáč: „Ani Nemci neboli víťazmi, ale pardon, toto sem nepatrí. Pred, veď predsa hovoríte to, čo ja hovorím, čo teda ja hovorím, čo je v dokumente. Nebyť Slovenského národného povstania, postavenie Slovenska už vplyvom alebo vinou Beneša by bol katastrofálne a ja ale pokračujem dozadu, ale to povstanie by nebolo, nebolo, nebolo by také, keby nebola slovenská armáda a to bola len preto, že 14. marca vznikol štát, ktorý armádu mal. To je.“
Peter Bielik: „Ale ak dovolíte pán predseda, Slovenské národné povstanie bolo namierené nie proti fašistickému Nemecku, vtedy sme ešte neboli okupovaní, to bolo namierené proti vtedajšiemu zriadeniu Slovenského štátu pod vedením Jozefa Tisa.“
Marián Tkáč: „To by sa dalo o tom diskutovať. Ja, opakujem, som historik amatér, ale sú aj také dokumenty, že niektoré posádky išli do povstania preto, aby bránili Tisa, ktorého Nemci uväznili. Sú aj také informácie. Opakujem, neberte ma.“
Peter Bielik: “ No len sa pýtam na tú paralelu, či teda sedí 14. marec.“
Marián Tkáč: „Viete, toto je tá najkatastrofickejšia vec a tomu videu išlo aj o to, aby sme raz konečne povedali – sme dediči, sme dediči, obidvoch dátumov, sme v dobrom aj zlom, aj logicky nemôže byť 29. august, keď nie je 14. marec, logicky to na seba nadväzuje. Eva Kristínová, vzácna osoba, matičiarka a partizánka v mladom veku, to mám od nej tieto slová, nebyť 14. marca, bol by problém s 29. augustom a nebyť 29. augusta, tak Slovensko je úplne v inej polohe.“
Peter Bielik: „Takže trváte na tej paralele?“
Marián Tkáč: „No neviem na čom nemám trvať.“
Peter Bielik: “ Dobre. Pán Mičev, keď teda hovoríme, a počul som aj tú narážku, nemohol som ju nepočuť od pána Tkáča, že teda ani Nemecko nepatrilo medzi víťazné mocnosti a naozaj, keď tam niektorí naši ľudia potom po vojne cestovali, tak sa pýtali kto vlastne vyhral tú vojnu, keď videli ten vývoj, ktorý nastal v Spolkovej republike Nemecko a porovnávali s vývojom u nás. Ako si vysvetľujete fakt, že ako jediná, teraz v úvodzovkách víťazná mocnosť sme prišli o časť svojho územia, Zakarpatskú Rus?“
Stanislav Mičev: „Časť územia bývalého Československa, Poliaci prišli o ďalšie, o ďaleko väčšie územia, bola to jednoducho spojenecká dohoda po skončení 2. svetovej vojny o rozdelení sfér vplyvu. Vždy je to tak, nikto za toto nemôže tých spojencov viniť, jednoducho tak sa dohodli. Nemecko rozpútalo vojnu a krajiny, ktoré boli v tomto konflikte museli počítať s niečím takýmto, že sa po vojne udeje. V každej vojne je to tak, že sa nejakým spôsobom posúvajú hranice. Ja skôr by som išiel teraz na tú myšlienku, že neposúvajme tie hranice, už nehovorme o tom, čo bolo pred nejakým obdobím, skúsme sa stabilizovať v tom priestore, v ktorom sme a vytvárať podmienky na normálny život. Ja by som sa chcel vrátiť k tej paralele 14. marec a 29. august. Viete, pri tejto teórii by povstania vypukli len tam, kde bola armáda, ktorá bola vyzbrojená a nikde inde by tie povstania vzniknúť nemohli. Ale ako potom môžeme zdôvodniť napríklad povstanie vo varšavskom gete v roku 1943 keď povstali Židia a ako môžeme vysvetliť varšavské povstanie na okupovanom území. Ja si myslím, že na Slovensku bola naozaj zrelá situácia na povstanie, aj keby bolo Slovensko okupované nacistickým Nemeckom, aj tak by sa tu podľa mňa našli ľudia, ktorí by na konci vojny rozmýšľali o odpore. Pozrime sa na Juhosláviu, na Titovu armádu, to sú veci, ktoré, to sú ako okupované krajiny, nie tak ako … okupované, zase boli mnohé neokupované, ktoré nepovstali, ale tam ich vlády urobili všetky kroky preto, aby sa spojili so spojencami a aby prešli na ich stranu, spomeniem Bulharsko, spomeniem Fínsko, nakoniec aj Horthy vyslal delegáciu práve z letiska Tri duby do Sovietskeho zväzu a keďže, keď to sa Nemci dozvedeli tak Horthy nemal z toho práve najlepšie dni a hoci, ale my sme ako keby naša vláda do konca, do drsného a trpkého konca s Hitlerom, ktorému bola vďačná za to, že im umožnil vytvoriť Slovenský štát, aj keď oni to v demagógii svojej rozprávali že, že to bolo vyvrcholenie tisícročnej snahy Slovákov po vlastnom štáte. Nie, to bol výsledok jeho politiky nacistického Nemecka a nevadilo im ani to, že Hitler daroval časti južné Maďarsku a nevadilo im ani to, že v podstate až neskôr zareagoval na takzvanú malú vojnu v tom 39. roku, keď Maďari zabrali ďalšie územia vrátane Zakarpatskej Ukrajiny a východoslovenských obcí.“
Peter Bielik: „Ďakujem pekne. Ešte aby som to dokončil, vy teraz s touto paralelou jednoznačne nesúhlasíte, 14. marec – 29. august?“
Marián Tkáč: „To je.“
Peter Bielik: “ Pardon, ešte pán Mičev.“
Stanislav Mičev: „Viete, potom tie povstania v Paríži, vo Varšave, tam boli armády nejaké? To boli jednoducho odbojári, ktorí bojovali proti režimu a proti nacistickej okupácii, čiže to bolo len odhodlanie ľudí.“
Peter Bielik: “ Ďakujem pekne.“
Marián Tkáč: „Ale prosím vás pekne.“
Peter Bielik: “ Dobre pán predseda, teraz nech sa páči.“
Marián Tkáč: „Ja nepočujem, ja zrejme dobre nepočujem. Veď kto bol de Gaulle, veď to bol vojak, kto bol, Fíni predsa mali svoj štát, Fíni súdili prezidenta po vojne, Chorváti mali svoj štát. Jasné, že bol zrejme oveľa horší ako bol slovenský, ale armáda tam predsa bola, prešla na druhú stranu. To nie je celkom tak. Ja opakujem, ja som historik amatér, lenže s mnohými vecami nemôžem súhlasiť.“
Peter Bielik: „Takže keby nebolo slovenskej armády nebola by šanca, aby takéto povstanie vypuklo aj na Slovensku?“
Marián Tkáč: „Pán Bielik, ja som sem neprišiel obhajovať Slovenský štát, ja som sem prišiel obhajovať právo na slobodu vyjadrovania.“
Peter Bielik: „Pýtam sa na bežných občanov, ktorí bez armády by teda povstali, alebo nie?“
Marián Tkáč: „Ale rád na to odpoviem, rád na to odpoviem. Bez slovenskej armády, hm, prečo teda 29. augusta 1944 prišli partizáni z Martina za Golianom, budúcim generálom a ho žiadali – vyhlás už SNP. A on hovorí – ale nie sú to ešte Nemci 29.-ho na obed, podvečer. Tak odišli na Donovaly, našli tam Vavra Šrobára, vždy na všetko pripraveného. Ten Vavro Šrobár na druhý deň 30.-ho do rozhlasu dal prečítať text a on sa ustanovil za vyhlasovateľa povstania. Chcem povedať teda, že armáda keby to bola nechytila do rúk 1.-ho, lebo 1.-ho potom SNR zasadlo v Banskej Bystrici, tak tí partizáni, zopár partizánov by urobili len také veci ako urobili. Žiaľbohu to v Martine postrieľali vojenskú misiu to bolo vlastne impulz, že Nemci začali sem prichádzať a to už bola veľmi zložitá situácia. Opakujem, Slovenské národné povstanie keby sa vojaci, však to pán Mičev napokon potvrdil, keby sa toho boli vojaci neujali, do dvoch, do troch, štyroch dní skončí, naozaj. Tá sila, nás učili v škole úplne inak, však, ale ten pomer síl boli, ja teraz neviem to odhadnúť, armáda, velenie, Golian, Viest, to všetko vlastne držalo až do 27. októbra. Potom sa zmenila forma boja, ale to neboli už len partizáni, to už je všetko zložitejšie. Tak ja by som naozaj trval na tom, že slovenská armáda bola základom, napokon v tom sa asi zhodneme s pánom.“
Peter Bielik: „V tom sa zhodnete, ale nie s tým 14. marcom, lebo to je vznik Slovenského štátu.“
Marián Tkáč: „No dobre, a tá slovenská armáda by vznikla keby nebolo 14. Marca?
Peter Bielik: „To už je ale ďalšia paralela. Slovenská armáda tu bola a tým pádom.“
Marián Tkáč: „Spadla z neba.“
Peter Bielik: „Konšpirovala a urobila Slovenské národné povstanie a bol to samozrejme obrovský akt a dokázali sa im, podarili sa im úžasné veci, koniec koncom už som spomínal napríklad aj Imricha Karvaša, ktorý 2 miliardy alebo koľko korún dokázal ukryť pred Nemcami. Pán Tkáč, no ale keď trváte teda na korektnosti toho svojho krátkeho diela, prečo ste ho stiahli z obehu?“
Marián Tkáč: „Lebo si vážim aj svoj život a vážim si aj meno Matice a predsa na tých webových stránkach to sa diali neuveriteľné veci. To ale neznamená, to ale neznamená, že to nezarezonovalo. Malo to 20 až neviem koľko tisíc návštevníkov, čo samo osebe svedčí, že táto téma ľudí zaujíma, táto téma ľudí zaujíma a ja prosím televízie, vás, verejnoprávnu, urobme k tomu na seriózne úrovni niečo. S pánom Mičevom spolupracuje Matica, docent Parenička je v jeho kolektíve, pripravujú práve o tých slovenských generáloch, práve, práve mi to napadlo, Parenička práve robí do tej encyklopédie osudy slovenských generálov a práve matičný príspevok je. Vidíte, nebol som pripravený na diskusiu a obhajobu niektorých vecí, ja som bol pripravený, že si povieme, naozaj máme právo alebo nemáme právo diskutovať, máme právo diskutovať a diskutujme seriózne a nie na webových, na facebookových a na sociálnych sieťach. Zato sme to stiahli, lebo my nechceme rozdeľovať našu spoločnosť, nechceme.“
Peter Bielik: „Ďakujem pekne. Pán riaditeľ, na druhej strane, ak sa na to naozaj pozrieme, nie sú práve také trošku kontroverzné témy korením pre historikov a takým podnetom pre nich, aby naozaj hľadali tú pravdu, vysvetľovali tú pravdu, hľadali dôkazy?“
Stanislav Mičev: „Samozrejme, že to tak je, len musíme dbať na to, aby sme objektívne informovali a nie si vymýšľali nejaké teórie a fantazmagórie. Viete, napríklad aj čo pán predseda popísal o začiatku Slovenského národného povstania, ja ho ospravedlňujem, že nie je historik, ale tam bola taká kopa nepresností, že ku všetkému by som musel upresňovať a to nemá zmysel. To je, jednoducho stačí čítať literatúru, ktorá vyšla k tomu. Jednoducho Nemci o pol štvrtej ráno prekročili slovenské hranice a 20 hodín 30 minút večer Golian vyhlásil povstanie. Bola to jasná reakcia na začiatok okupácie slovenského územia. Niektoré posádky nešli, preto, že sa báli o Tisa. To sú fámy, ktoré nie sú vôbec žiadnym spôsobom potvrdené. Načo potrebujeme robiť takéto vyhlásenia? Viete, keď sa povie, že Tiso vyznamenával 30. októbra Nemcov na námestie SNP, na námestí terajšieho SNP v Banskej Bystrici preto, lebo Hitler hovoril, že, alebo veliteľ Höfle hovoril, že zbombarduje tri slovenské mestá a dá postrieľať slovenských vojakov. To sú všetko holé nezmysly, ktoré nemajú žiadne podklady, neexistujú k tomu žiadne dokumenty, ani hodnoverné výpovede. Sú to jednoducho fámy, ktoré sa tu šíria a ktoré sú nepravdivé, to je všetko čo ja k tomu môžem povedať.“
Peter Bielik: “ Pán riaditeľ, veľmi pekne ďakujem, pán predseda aj vám. Možnože táto diskusia bola podnetom pre ďalšie, ktoré by sme mohli v budúcnosti urobiť, uvidíme, či o nej bude záujem a akú odozvu bude mať dnešná diskusia.“
Marián Tkáč: „Ak neurobíme podobné video, neuvidíme sa veľmi dlho.“
Peter Bielik: „Želám všetko dobré, príjemný večer.“
