„Matica slovenská, je záštitou a baštou národnej kultúry bez ktorej si vôbec neviem predstaviť vývoj slovenského národa. Práve teraz, keď je globalizácia, si musia národy zachovať svoju identitu a špecifické vlastnosti aj v kultúre. Takže Matica slovenská je veľmi dôležitá inštitúcia a zaslúži si všestrannú podporu všetkých ľudí na celom Slovensku.“ – Milan Zelinka
Vihorlatská knižnica v spolupráci so Slovenským literárnym ústavom Matice slovenskej zorganizovala podujatie venované osemdesiatinám spisovateľa dlhodobo tvoriaceho na východe Slovenska, laureáta ceny Anasoft litera a ďalších prestížnych ocenení – Milana Zelinku.
Hlavnou organizátorkou podujatia bola kultúrno-osvetová pracovníčka Vihorlatskej knižnice Mgr. Zuzana Švecová, ktorá dlhodobo organizuje a podporuje rozvoj kultúry nielen v rámci knižnice, ale aj celého mesta Humenné. Okrem samotného jubilanta sa podujatia zúčastnili aj ďalší významní hostia ako herečka a spisovateľa Milka Zimková, publicista a spisovateľ Marián Šimkulič, ale aj politickí predstavitelia regiónu, mesta a samosprávy. Podujatia sa za Slovenský literárny ústav Matice slovenskej zúčastnil kulturológ PhDr. Lukáš Perný, PhD.
Kultúrno-umeleckým prínosom boli aj vystúpenia FS Zelinka z Papína (ľudové piesne z regiónu) a Humenského ochotníckeho divadla, ktoré zdramatizovalo dve Zelinkove eseje z jeho knihy Na okraj kultúry, na okraj života (Báseň ako jediná možnosť a Autor a kritika). Súčasťou podujatia bola aj výstava výtvarníčky Alexandry Vasiľovej, ktorá je autorkou ilustrácií v najnovších Zelinkových knihách.
Milan Zelinka účastníkom porozprával o svojej tvorbe, inšpiráciách, ale aj osobných zážitkoch, ktoré sú spojené so životom spisovateľa. Podujatie osviežila aj Milka Zimková energickým vystúpením a čítaním z tvorby Milana Zelinku. Dlhoročný priateľ, slovenský spisovateľ Marián Šimkulič a kulturológ Lukáš Perný venovali svoje vystúpenia opisu a analýze najmä Zelinkovej tvorby, ale aj činnosti spisovateľov a literárnych vedcov. Podujatie bolo zakončené slávnostnými gratuláciami.
Festival bol taktiež rozšírený o sprievodné besedy so základnými školami (ZŠ Dargovských hrdinov a ZŠ Hrnčiarska), ktoré prebiehali ráno 23 a 24. marca. Milan Zelinka pri tejto príležitosti venoval dar Vihorlatskej knižnici – jediný exemplár svojej knihy poézie s ilustráciami Alexandry Vasiľovej. Záznam z besied pre základné školy – ktorý bol vysielaný naživo cez sociálnu sieť – je prístupný na stránke Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (link 1, link 2).
Podujatia sa zúčastnila aj Humenská televízia (video bude k dispozícii na stránkach link 1 a link 2), denník Korzár Horný Zemplín (vyšla samostatná reportáž s fotografiami od redaktorky J. Otriovej, link) a o podujatí informovala aj stránka mesta Humenné (link). Fotogalériu z úspešného podujatia zverejnili na sociálnej sieti tak Vihorlatská knižnica (link), ako aj mesto Humenné (link). Podujatie bolo finančne podporené Fondom na podporu umenia.
MEDAILÓN (Marián Šimkulič)
Rozprávač každodennosti „malého“ človeka Rodák z Igramu pri Trnave (22. 3. 1942) Milan Zelinka žije v Humennom. Prišiel na východ do prostredia, kde bolo preňho všetko neznáme. Ľudia i príroda. Medzi prvými podnetmi, ktoré ho oslovili, boli ľudové piesne v Papíne. Postupne začal písať. Prvé veci však neboli z Papína (literárneho Makova), lebo tunajších ľudí poznal málo. Opisoval lyrické impresie, nálady z prírody, alebo v ľudskej duši. Neskôr napísal sedem rozprávok, povestí a balád. Cyklus vyvrcholil povesťou O strašnom zbojníkovi Folštýnskom a nešťastnom katovi Holčuškovi, ktorá roku 1968 v súťaži o najlepšiu prózu Slovenských pohľadov získala prvé miesto. Do literatúry vstúpil v roku 1972 zbierkou Dych, aby postupne nasledovali ďalšie. V roku 2005 vyšla po trinásťročnej pauze jubilejná, desiata kniha Príbehy z Karpát, ktorá sa dostala do finále prestížnej súťaže Anasoft litera. V nej rozdelil príbehy zo svojho rodiska a súčasného pôsobiska približne na polovicu. Na otázku, čo ho k tomu viedlo, povedal: „Prišiel taký čas, že mi moji spolužiaci západniari začali vyčítať, že stále píšem len z východného Slovenska. Ďalšia moja kniha už bola celkom situovaná na západné Slovensko.“ V roku 2007 vyšla Teta Anula, za ktorú sa Milan Zelinka stal laureátom súťaže Anasoft litera, o šesť rokov neskôr zatiaľ posledný román Frajlenka Hollóška. Nasledovali ďalšie knihy krátkych próz. Na sklonku minulého roku Neblahé skutočnosti. Etela Farkašová v úvode svojho hodnotenia píše: „Zelinka si všíma každodennosť „malého“ človeka, jeho príbehy situuje do miest a dedín na východnom Slovensku, no hĺbkou záberu a spôsobom literárneho spracovania jeho texty presahujú regionálny rámec a prinášajú univerzálne posolstvá.“
Portrét od Alexandry Vasiľovej
MEDAILÓN (Lukáš Perný, vyšlo v SNN 6/2022)
Dvadsiateho druhého marca 2022 oslavuje osemdesiatiny spisovateľ, rodák z Igramu (obec pri Senci), ktorý od šesťdesiatych rokov pôsobí na východe Slovenska. Spisovateľ Milan Zelinka svojou tvorbou preslávil obec Papín, ktorá leží neďaleko Humenného a Sniny a v ktorej pôsobili a pôsobia tiež spisovatelia Patarák, Chuda či Pankovčín… Milan ZELINKA študoval na gymnáziu v Trnave a tiež spev na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Nastúpil ako technik do Štátnych telefónnych ústrední a počas života striedal pobyt v Bratislave, Žiline a Ružomberku. Napokon sa usadil na východe, kde tvorí dodnes a významne prispieva k rozvoju regionálnej kultúry. Je autor okolo dvoch desiatok kníh, pričom debutoval už v roku 1972 – teda presne pred päťdesiatimi rokmi – zbierkou krátkych próz Dych. O dva roky pokračoval poviedkovou knihou Smädné srdce a o ďalšie dva roky novelou Belasé ráno. Za dielo Teta Anula získal Cenu Anasoft Litera 2007 (jeho diela Príbehy z Karpát a Pristaš sa tiež dostali do fi nálnej desiatky Anasoft litera 2006 a 2013). Postupne publikoval Ten nevyspytateľný svet, Frajlenka Hollóška, Rudenko, Blízke diaľavy, zbierku esejí Na okraj kultúry, na okraj života či najnovšie dielo Neblahé skutočnosti, v ktorom sa zameriava na kritickú a humornú reflexiu každodenného života. Veľkú časť jeho tvorby – vrátane jeho najslávnejšieho a najúspešnejšieho diela Teta Anula – inšpirovali skutočné reálie, v tvorbe využíva nárečie, tému ľudových tradícií, nápaditú antiliterárnosť (podľa J. Bžocha), keď sa zo svojho rozprávania nesnaží urobiť slovesné umenie. Vihorlatská knižnica v spolupráci so Slovenským literárnym ústavom Matice slovenskej pripravila na 23. marca špeciálne podujatie na počesť jubilanta v rámci Festivalu slov. Len pred nedávnom Milan Zelinka odoslal do vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov rukopis pod názvom Slzy bieleho úhora. Autor je teda aj vo svojej osemdesiatke mimoriadne tvorivý. Prajeme mu všetko najlepšie!
ROZHOVOR S MILANOM ZELINKOM TESNE PO PODUJATÍ
Lukáš Perný: Spoločne sme absolvovali dvojdňový Festival slova, ktorý sa konal vo Vihorlatskej knižnici na pozvánku pani Zuzany Švecovej. Ako hodnotíte tento festival? Aké máte prvé dojmy z tohto festivalu?
Milan Zelinka: Hodnotím to na výbornú, bolo to veľmi dobre organizované, dobre moderované. Účastníci boli ľudia, ktorí mali naozaj záujem o literatúru. Obdivujem Vihorlatskú knižnicu, že toto podujatie takto dobre zorganizovala.
Lukáš Perný: Pán Zelinka prajem Vám veľa zdravíčka a tvorivosti k Vášmu významnému jubileu. Aké máte najnovšie plány?
Milan Zelinka: Spolu s Alexandrou Vasiľovou sme poslali do VSSS knihu Slzy bieleho úhora. Má necelých 200 strán, je to taká kombinácia esejí a príbehov. Sú tam veci, ktoré sú posunuté od tej reality trošku vyššie, takže som zvedavý, akú to bude mať rezonanciu…
Lukáš Perný: No a vzhľadom na to, že som tu za Slovenský literárny ústav Matice slovenskej, spýtam sa Vás ako vnímate úlohu národnej kultúry a kultivácie národného v 21. storočí?
Milan Zelinka: No ja si myslím, že národná kultúra, a teda aj Matica slovenská, je záštitou a baštou národnej kultúry bez ktorej si vôbec neviem predstaviť vývoj slovenského národa a je veľmi dôležitá. Práve teraz, keď je globalizácia, si musia národy zachovať svoju identitu a špecifické vlastnosti aj v kultúre. Takže Matica slovenská je veľmi dôležitá inštitúcia a zaslúži si všestrannú podporu všetkých ľudí na celom Slovensku.
Lukáš Perný: A ja verím, že k tej národnej kultúre prispeje aj Vaša literárna tvorba a ďakujem Vám za krátky rozhovor. Prajem Vám ešte raz všetko dobré k tej osemdesiatke a nech sa Vám darí.
ZELINKOVI VYŠLA KNIHA AJ V MATICI SLOVENSKEJ
„Blízke diaľavy! Týmto zmysluplným oxymoronom opäť do pokladnice slovenskej literatúry vstúpil Milan Zelinka, aby v svojich desiatich neopakovateľných rozprávaniach pripomenul, že nič nie je zabudnuté, nikto nie je zabudnutý. Že ešte vždy žije svet normálnych ľudí, ktorí sú skutočnými celebritami (lebo tento pojem je už taký sprofanovaný, že nadobúda takmer význam nadávky). Sú celebritami v svojej nepredstieranej jedinečnosti, v osobných výhrach aj sklamaniach, vedia ich vnútorne spracovať s dôstojnosťou sebe vlastnou.“ – Eva Fordinálová
Deväť krátkych próz z autorskej dielne jedného z najoriginálnejších slovenských poviedkarov, laureáta ceny Anasoft litera a ďalších prestížnych ocenení, predstavuje svieži a citlivý ponor do komplikovaných hlbín ľudskej duše a ešte komplikovanejších vzťahov jednotlivca s moderným svetom. Milan Zelinka je magický rozprávač a nenásytný milovník prírody, s výborným zmyslom pre absurditu, citlivou dávkou irónie a úžasnou mierou ľudskej empatie. Jeho poviedkový hrdina predovšetkým miluje, priam sebazničujúco nastoľuje potrebu lásky a porozumenia, no zároveň prísnym okom sleduje sebectvo, závisť, hlúposť a alibizmus nešťastníkov, ktorí svojou mravnou ľahostajnosťou ubližujú iným: ženám, mužom i deťom, spoločenstvu i prírode. Zelinka sa svojím ľahkým perom vie naozaj bytostne dotknúť všetkého podstatného, čo náš život robí horším, ako by mohol byť. I keď viaceré jeho poviedky kotvia v minulých časoch, sú vysoko aktuálne práve svojou angažovanosťou za kultúru nášho obyčajného, všedného dňa.
Kniha sa dá objednať priamo na stránke vo Vydavateľstve Matice slovenskej: https://www.vydavatel.sk/kniha/blizke-dialavy
