Autor:
Mgr. Radoslav Žgrada, Slovenský historický ústav Matice slovenskej
Dňa 22. septembra si Matica slovenská pripomenula na Dome MS v Bratislave spomienkovým kolokviom sté výročie narodenia Romana Kaliského, rodáka zo Slovenskej Ľupče (narodeného 23. septembra 1922 – opustil nás 8. novembra 2015), ktorý patril medzi najvýraznejších disidentov rôznych režimov a bol významným občianskym aktivistom. Kaliský patrí medzi najvýraznejšie postavy slovenskej publicistiky druhej polovice 20. storočia a ako občiansky aktivista sa zaslúžil o slovenskú štátnosť – o Slovenskú republiku. Na krátky čas spojil svoje osudy aj s Maticou slovenskou. Ako matičiar sa zaslúžil o zvolanie najmasovejších národných zhromaždení v Bratislave v roku 1992 – zhromaždení, ktoré zásadne zmenili smerovanie politiky na Slovensku. Matica slovenská v priebehu jedného roka (od jari 1991 do jari 1992) zvolala niekoľko celonárodných zhromaždení, to piate, na deň 11. marca 1992 na Námestie SNP do Bratislavy s obrovskou účasťou 25 tisíc ľudí sa zapísalo do histórie. Išlo na ňom o to, čo na všetkých predchádzajúcich: o štátnu suverenitu Slovenskej republiky, o slobodné, nezávislé Slovensko. Na marcovom zhromaždení, ktoré spoluorganizoval a kde aj vystúpil Roman Kaliský zaznela požiadavka rozchodu s Čechmi: „Rozíďme sa v pokoji, dosť bolo, dajme zbohom federácii!“, boli jeho slová. To malo rozhodujúce pokračovanie v prijatí Deklarácie o zvrchovanosti na pôde Slovenskej národnej rady v júli 1992. Roman Kaliský sa pričinil aj o usporiadanie Kongresu slovenskej inteligencie na Donovaloch, inteligencie v prevažnej miere z radov matičiarov, a k prijatiu otvorenej podpisovej výzvy za rozchod s českým národom.
Ako bolo spomenuté na krátky čas spojil svoj život s Maticou slovenskou aj profesionálne. Po dobrovoľnom odchode zo Slovenskej televízie v roku 1990 a po krátkom intermezze v Literárnom týždenníku nastúpil ako radový redaktor do matičných Slovenských národných novín. Životné obdobie prežité v čase pôsobenia v tomto periodiku osobne považoval za jedno z najkrajších vo svojom živote. Do SNN ho nahovorili mladší novinári Peter Štrelinger a Drahoslav Machala. Redakcia mala oficiálne sídlo v Martine, v Bratislava bola jej filiálka na Františkánskej ulici č. 2. Sídlila na prvom poschodí a mala dve miestnosti, keď sa Roman Kaliský stal zástupcom šéfredaktora, pridelili mu druhú samostatnú miestnosť. V budove pracovali ešte ďalší matiční predstavitelia, redaktor periodika Slovensko Miroslav Janek a literárny vedec Pavol Vongrej. Šéfredaktorom SNN bol Miloš Majer so sídlom v Martine, ten si na prijatie Kaliského spomína takto: „Keď som sa prvýkrát dopočul, že Roman Kaliský príde posilniť bratislavskú redakciu Slovenských národných novín, pocítil som najprv nesmiernu hrdosť nad tým, že budeme mať česť v našom kolektíve privítať takú osobnosť, akou on nepochybne je. Až neskôr ma pochytili obavy: ako si môžem dovoliť ja, v porovnaní s ním oveľa menej skúsený novinár, jemu šéfovať?“ Po prvom stretnutí však obavy opadli a spolupráca bola výborná. Redakcia sa stala v tých pohnutých rokoch miestom, kde sa stretávala inteligencia túžiaca po samostatnej republike. Na stránkach Slovenských národných novín sa prezentovala vtedajšia elita slovenských intelektuálov, medzi ktorými vyčnieval Roman Kaliský svojimi úvahami, fejtónmi, úvodnými stĺpčekmi či reportážami. Jeho štýl mal vždy tok, pružnosť aj osobitý jazyk. V tom čase sa spolu s Jánom Smolcom pričinili aj o vznik klubu novinárov Za pravdivý obraz Slovenska. V redakcii matičných Slovenských národných novín našiel pochopenie pre národné cítenie a pre túžbu, aby sa Slovensko osamostatnilo. Bolo to miesto kde sa piekol chlieb občianskych iniciatív vedúcich k slovenskej samostatnosti, tu dozrela aj myšlienka zvolať na Donovaly na 30.-31. mája 1992 Kongres slovenskej inteligencie, ktorého garantmi sa stali Roman Kaliský, Vladimír Mináč, Imrich Kružliak, Milan Rúfus a Gustáv Valach. Kaliský nikdy neusiloval o matičné funkcie, napriek tomu bol na valnom zhromaždení Matice slovenskej, konanom 8. augusta 1992, zvolený do výboru MS a ním následne do predsedníctva MS. Ale už po krátkom čase z predsedníctva odstúpil, teda aj z pozície prvého podpredsedu výboru MS, a nahradila ho pani Eva Kristínová. Nie je žiadnym tajomstvom, že bol kritikom vtedajších matičných pomerov, predovšetkým nakladania s matičným majetkom za éry Jozefa Markuša. Ak by došlo na jeho slová Matica by nemusela byť v tak nelichotivom svetle, ktoré priživili a zveličili našej inštitúcii neprajné liberálne médiá. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky Ján Smolec prehovoril Kaliského, aby prešiel pracovať do redakcie denníka Republika, v tom čase mu už nevyhovovalo ovzdušie vtedajšej Matice, ani zastarané predstavy o vzhľade a obsahu najstarších novín na Slovensku, a ani šafárenie v Matici, ktoré kritizoval na stránkach Literárneho týždenníka.
Matica však na Kaliského nezabudla a v roku 2008, mu udelila vrcholnú matičnú Cenu Štefana Moysesa „za prínosy k slovenskému národnému životu“. Vtedy v laudáciu odznelo: „Tohtoročná Moysesova cena, udeľovaná práve v roku deväťdesiateho výročia oživotvorenia Matice slovenskej, má osobitný lesk, lebo predstavuje i návrat muža, ktorý bol v svojom živote neraz odídený, ale sa vždy vracal. Vracal sa ani nie tak na výslnie a do žiary funkcií, ale do práce a tvorby, najmä ako reportér a publicista najvyššieho rangu a ako národný pracovník, ba harcovník, ako sa kedysi hovorilo ‚rytier bez bázne a hany‘ – taký je Roman Kaliský. Jeho ocenenie je späté mnohými nitkami s dôležitým štvorročím z najnovších slovenských dejín, s rokmi 1989 – 1993, so štvorročnou etapou, ktorá stojí za to, aby bola pripomínaná, aby sme si ju pamätali a aby sme nasledovali činy a úsilia z oných štyroch dôležitých, ba kľúčových slovenských rokov.“
Na slávnostnom kolokviu konanom v Bratislave mu bola udelená Mimoriadna cena MS in memoriam, ktorú prebrala dcéra Gabriela Kaliská. Podujatie bolo dôstojným pripomenutím výraznej osobnosti národného života.
