Deň pred 102. výročím narodenia Štefana Boleslava Romana (16. apríla 2023), Matica slovenská v spolupráci s obcou Nový Ruskov za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, odhalila historicky prvú bustu v jeho rodnej obci. Nadviazala tak na tvorivý oblúk osvetových, prezentačných a vedeckých aktivít venovaných jeho životu a dielu. V roku 2021 mu odhalila historicky prvú bustu na Slovensku – v Aleji národných dejateľov pred sídelnou budovou Matice slovenskej v Martine, natočila vlastný filmový dokument a zorganizovala vedecký seminára, z ktorého nedávno vyšlo zborníkové dielo.
Životné osudy Štefana Romana sú stelesnením „kanadského sna“. Do emigrácie odišiel ako 16-ročný chlapec z chudobného východoslovenského prostredia. So sebou si odnášal silné národné povedomie a gréckokatolícku vieru, ktoré mu boli vštepované v rodinnom a školskom prostredí a neskôr udržiavané a rozvíjané slovenskými gréckokatolíckymi spolkami v Kanade. Silné národovectvo a viera ho predurčili na cestu mecéna a barda národných práv Slovákov. Enormné úspechy v podnikateľskej oblasti a vplyv v politickej a cirkevnej sfére mu zaručovali, že otázka postavenia Slovákov v bývalom Česko-Slovensku sa bude dostávať do povedomia svetových politických špičiek. Vrcholom jeho snáh bolo založenie Svetového kongresu Slovákov (SKS), ktorému predsedal s cieľom zjednotiť slovenský exil. Prostredníctvom neho takmer dve desiatky rokov krajania tlmočili svoje požiadavky na vznik samostatnej Slovenskej republiky a rovnoprávneho postavenia Slovákov s ostatnými národmi Európy.
Túto výnimočnú, no dodnes málo poznanú osobnosť v Novom Ruskove pripomínala iba pamätná tabuľa na kostole, o ktorej osadenie sa zaslúžila i Matica slovenská v roku 1996. Ešte za bývalého vedenia obce, za starostu Jána Borovského, Matica slovenská a obec Nový Ruskov začali pracovať na možnosti výraznejšie pripomienky tamojšieho rodáka. V spolupráci s aktuálnym, agilným novoruskovským starostom, Rastislavom Ferkaninom, projekt nadobudol reálne kontúry.
Ceremoniálu odhalenia busty predchádzala sv. liturgia v miestnom gréckokatolíckom kostole organizovaná správcom farnosti otcom Petrom Labaničom, za účasti otca Petra Horvátha a protojereja košickej eparchie a predsedu spolku sv. Cyrila a Metoda otca Michala Hospodára. Kázeň držal gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ. Počas nej vyzdvihol aj zásluhy Romana v podpore gréckokatolíckej cirkevnej otázky.
Bronzovú bustu s podobizňou Romana zhotovil akademický sochár Tomáš Polonský. Novoruskovčania jej vytvorili dôstojný spomienkový priestor neďaleko kostola. Za účasti poradkyne predsedu vlády SR Ivety Galbavej, Idy Deszkasovej a Kladie Borsovej z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, primátora Sečoviec Dominika Frajkora, primátora mesta Trebišov Mareka Čižmára, starostov okolitých obcí, príbuzných rodiny Romanocov – Jána Romana s rodinou, Jána Chovanca a Anny Vartašovej, Vladimíra Bútoru, bývalého funkcionára Svetového kongresu Slovákov a osobného priateľa Štefana Boleslava Romana, matičiarov z Košíc, z Michaloviec, z Martina, z Davidova a z okresu Vranov nad Topľou, ako aj občanov Nového Ruskova sa začal slávnostný ceremoniál.
Vo úvodnom príhovore predseda Matice slovenskej, Marián Gešper, zdôraznil: „Z chudobného slovenského vysťahovalca zo Zemplína sa stal najvplyvnejšou osobnosťou severoamerického priemyslu, nielen s vlastníctvom najväčších uránových baní na svete. Ale aj tieto podnikateľské zásluhy by boli pred súdom slovenských dejín iba druhotné, ak by nebolo húževnatého i dôsledného osobného nasadenia Štefana Boleslava Romana v prospech slovenskej národnej veci, demokracie a predovšetkým práci na dosiahnutí slovenskej štátnosti v dobe, kedy ju predvídali iba veľkí vizionári.“ Ida Deszkásová z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí dodala: „Bustu na počesť Štefana Boleslava Romana považujem za zhmotnenie podpory národného povedomia, ktoré aj nám v prítomnosti dáva pocit, že naša práca má zmysel a zostane trvácna.“
Prítomným sa prihovoril aj starosta Obce Nový Ruskov, Rastislav Ferkanin, ktorý poďakoval sa spoločnú spoluprácu všetkých subjektov i jednotlivcov pri osadení busty ich najvýznamnejšieho rodáka. Prítomným venovala príhovor i príbuzná Romana – Anna Vartašová, ktorá citovala slová Romanovej dcéry, Anny Romanovej: „V mene rodiny Štefana Romana chcem zdôrazniť, že sme veľmi vďační za túto poctu, ktorú ste prejavili nášmu otcovi. Som si istá, že môj otec by bol veľmi rád, že sa táto slávnosť na jeho počesť a sviatok Božieho milosrdenstva zhodujú. Nakoniec jeho túžbou bola pracovať pre spásu duší a pomáhať ľuďom dostať sa do nebeskej vlasti. Preto tak tvrdo pracoval pre cirkev a na zabezpečení slobody náboženstva a ľudských práv proti represívnemu komunistickému režimu.“
Kultúry rozmer podujatia podčiarkol spev miestnej folklórnej skupiny Komanička, ktorá ceremoniál uviedla slovenskou a matičnou hymnou a do pocitov opúšťania rodenej krajiny vtiahla prítomných spevom vysťahovaleckých piesní. Bustu požehnal gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ.
Vďaka spolupráci obce Nový Ruskov a finančnej podpore Úradu pre Slovákov v zahraničí, osobnosť a dielo Štefana B. Romana už nebude pripomínať len jediná busta v Martine, ale i bronzová busta v jeho rodnej obci. Nech táto busta trvalo ostane symbolickým signálom našim krajanom do zahraničia, že si ich vážime, pripomienkou Slovákom, že sme mali a máme osobnosti svetového významu a hrdosťou Novoruskovčanov, že táto osobnosť pochádzala z ich rodnej obce a spravila pre slovenskú otázku tak mnoho.
Zuzana Pavelcová
