Maticu nezaložil štát a ani mu nepatrí – 1. časť
Matica slovenská si za stošesťdesiatjeden rokov svojej existencie prešla skutočne všetkým. Preto nejaký štvavý článok z dielne neslávne slávneho denníka SME by nemal byť ničím výnimočným. Podobných útokov bolo od 19. storočia neúrekom a vždy sa nájdu zákulisné sily, ktoré ich zaplatia i v budúcnosti. Zdanlivo posledný mediálny atak Petra Gettinga z mája tohto roka pod názvom Zlyhala za slovenského štátu aj mečiarizmu, dnes šíri proruskú propagandu, je predsa v niečom osobitejší. Nevyníma sa ani obsahom, ktorý tradične stojí na pozíciách bezduchej propagandy. Zaujímavý nie je ani rozsahom, aj keď denník SME „láskavo“ venoval Matici dokonca dvojstranu víkendového čítania. Nevšedným sa stal pre okolnosť, ktorú Peter Getting nemohol predvídať, že tento tzv. rozhovor s historikom Lukášom Krajčírom bol uverejnený iba niekoľko dní pred atentátom na predsedu vlády Roberta Fica.
Cestička k Handlovej je lemovaná míľnikmi prepiatej zloby. Nemusíme pochybovať o tom, že zmienený autor i denník SME ich položili pre budúce historické skúmanie „dejín nenávisti v Európe“ skutočne dlhý rad.
PSEUDOARGUMENTY
Nadpisy rozhovoru v čísle 14 SME pre 10. až 12. máj 2024 (rozšírený je aj na webe) sú veľavravné: „Matica znie ako mačkopes, načo nám je dnes? Zlyhala za slovenského štátu aj mečiarizmu, dnes šíri proruskú propagandu.“ Aj vnútorný obsah pokračuje v línii jedinej povolenej pseudoliberálnej ideológie. Niektoré argumenty proti Matici majú korene ešte v 19. storočí: obvinenie z panslavizmu, rusizmu, potom nelogické prilepenie onálepkovania fašizmom a súčasne boľševizmom, plus nezabudli spomenúť krvavú vojnu u východných susedov. Áno, mačkopes tu je. Ale nie je ním Matica slovenská, ale samotný rozhovor. Niekto tu naozaj „zlyhal“, ako sa píše v nadpise. Ale v tomto prípade ide o profesionálne zlyhanie historika Lukáša Krajčíra, ktorý sa nechal zneužiť na takúto formu propagandy.
Zadávateľom objednávky útoku na Maticu si dali mimoriadne záležať. Pre istotu bol článok preložený do angličtiny a zavesený na internete spectator.sme.sk: „It has repeatedly failed and spread propaganda. Is Matica Slovenská, a national heritage body, relevant today? The organisation was quite different in the past.“ Anglická verzia bola uverejnená na internete 29. mája 2024. Je zjavné, že cieľom bolo za každú cenu diskreditovať Maticu nielen doma, ale i v zahraničí. Niekto sa chcel „vysoko hore dobre zapísať“ a skutočne sa zapíše! Lenže nie tam, kde pôvodne chcel …
Rozhovor zlyhal aj vo vlastnej propagandistickej koncepcii, i keď zapojenie historika malo navodiť dojem odbornosti. V tomto prípade to Peter Getting svojou netrpezlivosťou pokazil, keďže už pri kladení otázok demaskuje svoju angažovanosť a neobjektivitu. Nečaká na odpoveď a v otázke naznačí vopred určenú diskreditáciu. Súčasne sú perfídnou formuláciou nápadne podobné tými z dielne sovietskeho prokurátora A. J. Višinského či gottwaldovského prokurátora J. Urválka.
Pre názorný príklad z rozhovoru vyberáme: MS je dnes pre mnohých skostnatenou inštitúciou, ktorá namiesto vedy a kultúry robí politiku a vzbudzuje oveľa viac pochybností o svojom opodstatnení ako reálnej práce pre pestrú spoločnosť na Slovensku. Čím to je? … S dnešnou MS sa pritom spája aj šírenie protičeskej nenávisti … Po vojne prichádza krátke obdobie slobody, čoskoro je tu ďalší totalitný režim a MS znova zlyháva. Dobové fotografie zachytávajú poklonkovanie matičiarov komunistickým pohlavárom a dnes sa chvália, že pod vedením V. Mináča narástol počet pracovníkov na neuveriteľných 500 zamestnancov … A čo proruská orientácia Matice? Má korene v normalizácii alebo bola vždy jej súčasťou? Dnešná MS totiž aktívne šíri dezinformácie fabrikované v Rusku … Matičné vedenie sa kompromituje počas mečiarizmu, keď … Slovensko sa stalo čiernou dierou. To je už tretie veľké zlyhanie inštitúcie, nie? … Inak povedané, nadbieha tej-ktorej vláde, aby jej dala viac? Odpoveď L. Krajčíra: To je ten rozdiel oproti pôvodnému modelu financovania. V roku 1863 na MS prispievali konkrétni prispievatelia, niekto dal menej, niekto viac. Dnes sa na Slovensku veľa hovorí o úspešnej finančnej zbierke na zbrane pre Ukrajinu. Nemalo by sa však zabúdať, že podobne úspešná bola kedysi aj veľká finančná zbierka na Maticu. Pozrime sa na úvodný odsek článku: Jej členmi boli aj Židia, aktívne spolupracovala s Ukrajincami. Bola nadstranícka a s jasnou európskou orientáciou. Len máločo z toho sa dnes spája s MS … Zlyhala v najtemnejších obdobiach našich dejín … podlieza politikom a nedokáže komunikovať s moderným Slovenskom a jeho potrebami … Konštruktívna diskusia o jej mieste chýbala už pri obnovení MS roku 1919. Úlohou matičiarov i politikov je neignorovať tieto hlasy, ale naopak – viesť debatu,“ hovorí historik. MS sa opäť dostáva do pozornosti, podporuje vládu R. Fica, ktorá jej navýšila dotáciu … V rozhovore sa dočítate: ako sa odlišovalo jej financovanie oproti dnešku, že najväčším podporovateľom bol T. G. Masaryk a inštitúcia bola až do sfašizovania prodemokratická a nadstranícka, ako sa skompromitovala za fašizmu, komunizmu aj mečiarizmu a či má šancu osloviť spoločnosť v 21. storočí …
PRENASLEDOVANÁ
V skutočnosti od svojho vzniku v roku 1863 neustále politicky prenasledovaná Matica slovenská nesklamala či nezlyhala ani v temných a vôbec nie v svetlých križovatkách slovenských dejín. Matičná ustanovizeň bola založená takpovediac v poslednej chvíli, keď sa maďarizačný stroj uhorského polofeudálneho režimu začal radikálne rozbiehať. Slovensko v tom čase nebolo korunnou krajinou ani osobitným dištriktom v rámci monarchie a nemalo dokonca vytýčené administratívne hranice. Slováci boli občanmi druhej kategórie, ktorí nemali ani vlastné univerzity či zastúpenie v najvyšších štruktúrach monarchie. Rozhovor taktne zamlčal, že napriek všetkému práve Matica slovenská bola vo všetkých svojich obdobiach až po dnešok kľúčovou inštitúciou slovenskej občianskej spoločnosti, ktorej položila rozhodujúce základy spolu s prvými demokratickými princípmi. Už od založenia v roku 1863, čo platí dodnes, sú predseda, správca a členovia Výboru Matice demokraticky volení a ich konanie je ohraničené stanovami a prirodzeným demokratizmom inštitúcie. Matica vždy, aj dnes, združovala Slovákov rôzneho vierovyznania ‒ od katolíkov, evanjelikov, pravoslávnych, gréckokatolíkov alebo ateistov. Spája členov rozmanitých filozofických i politických názorov a postojov, ale aj rôznych národností žijúcich na Slovensku i zahraničí, čo je ľahko preukázateľné.
V rozhovore sa uvádza, akoby to bola už dávna minulosť, že Matica spolupracovala s Rusínmi a Ukrajincami. Matica doslovne po súčasné hodiny vyvíja činnosť v súčinnosti s aktivistami slovanských národov. Rusíni nie sú minulosťou ani v roku 2024. V Matici existuje dlhé roky aktívny odbor Slovensko-rusínskej vzájomnosti A. I. Dobrianskeho. Pôsobia v ňom popredné osobnosti rusínskych kultúrnych aktivistov, ktoré sú i zanietenými matičiarmi. Činní sú dokonca aj „v matičnom parlamente“ ‒ vo Výbore MS. Slováci s rusínskym pôvodom a samotní Rusíni sú i medzi zamestnancami Matice. Je to prirodzené stošesťdesiat rokov a nik sa nad tým nepozastavuje. Spolupracujeme s viacerými rusínskymi organizáciami, napríklad posledne aj s Radou rusínskych regiónov. Mimochodom, medzi matičiarmi sú i občania Ukrajiny, poväčšine študenti a doktorandi, ktorí sa aktívne zaujímajú o slovenskú kultúru. Niektorí vystúpili na tohtoročnej úspešnej medzinárodnej vedeckej konferencii Slovenské ženy v národnom hnutí.
SPOLUPRÁCA S ČECHMI I MORAVANMI
Rozhovor zavádza aj v prípade tzv. matičnej predpojatosti voči Čechom. Matičiari boli vždy zásadne proti všetkých formám umelého čechoslovakizmu, ktorý vyhlasoval, že existuje iba jediný československý národ. To nikdy nebránilo tomu, že Matica má dodnes nadštandardné vzťahy s osobnosťami kultúry i vedy v Čechách i na Morave. Úzka spolupráca v dnešných dňoch napríklad je s Maticou sliezskou, ktorá má sídlo v Opave. Rôznorodí českí zástupcovia sa pravidelne zúčastňujú na odborných matičných aktivitách a periodicky prispievajú do našich časopisov. Zástupcovia Matice sliezskej a delegáti aj z Moravy nechýbali pred pandémiou na kongresoch matíc a inštitúcií slovanských národov a nechýbali ani minulý rok na slávnostiach stošesťdesiateho výročia od založenia ustanovizne.
Rozhovor filozofuje nad tým, že diskusia o jej mieste absentovala pri obnovení MS v roku 1919 a prirovnáva zbierku na MS v rokoch 1862 až 1863 k zbierke na muníciu pre Ukrajinu. Treba zdôrazniť, že v tomto prípade ide o úplné nepochopenie právneho a historického postavenia ustanovizne. Matica slovenská bola založená podľa spolkového zákona za čias rakúskej ríše, dokonca pred transformáciou do Rakúsko-Uhorska 1867. Nebola založená štátom, štátu nepatrila a bola i dodnes je vo svojej podstate organizáciou sui generis, pričom postavenie verejnoprávnej ustanovizne je iba prepožičané zákonom. Bol to zároveň jediný slovenský národný spolok, ktorý bol povolený monarchiou, čím dostal v podstate oficiálny status. František Jozef I. síce, ako sa spomenulo, prispel na Maticu tisíc zlatými, ale samotný Štefan Moyses daroval dvetisíc zlatých, čo všeličo vypovedá o vzťahu panovníka k Slovákom. Mnohých prekvapím, ale zbierka pri založení napriek svojmu rozsahu a obetavosti bola vlastne z núdze aj tak iba veľká cnosť. Výskum dejín pokročil a dnes už vieme, že cisár dával opakovane vysoké sumy na nemecké i opozičné maďarské spolky, len nie na slovenský matičný. To aj spôsobilo, že slovenská veda bohužiaľ pri absencii pomoci vtedajšej monarchie spočívala na pleciach nadšencov než vedcov. Práve naopak, panovník sa onedlho bude prizerať na bezprecedentnú maďarizáciu Slovákov v Uhorsku.
HUMANIZMUS
Ťažko uveriť, že sa zbierka na Maticu porovnáva so zbierkou na nákup zbraní na zabíjanie ľudí! Matičné posolstvo 1863 až 1875 je bytostne humanistické a antimilitaristické. Slováci mohli začať ozbrojený boj aj po revolúcii 1848 až 1849, ako sa na to napokon odhodlali Íri. Ale zbrane sme odmietli! Uhorskí predstavitelia sa pri všetkej svojej moci a možnostiach štátu mohli tomu najskôr vysmiať. Nevytvorili sme obdobu ozbrojených zložiek írskej Sinn Féin, predchodkýň IRA, ale stavili sme na dlhú cestu podpory literatúry i kníh pred montovaním a hádzaním bômb. Íri síce presadili vlastný štát sedemdesiat rokov pred nami v roku 1922, ale ich materčina v drvivej väčšine je angličtina. Slováci dosiahli zvrchovanú a demokratickú Slovenskú republiku až v roku 1993. Slovenská cesta sa ukázala ako prozreteľnejšia, keďže na rozdiel od írčiny v Írsku je slovenský jazyk bežnou súčasťou našich životov. Kto mal teda pravdu? Inak, aká je záruka, že rôzne vojnové finančné zbierky neskončia v zbraniach, s ktorými sa napokon budú strieľať detskí vojaci v Afrike alebo na Blízkom východe?
Mudrovanie po sto rokoch o absencii konštruktívnej diskusie v roku 1919 aký malo zmysel obnoviť Maticu, je dokladom nepoznania alebo zatajenia historických súvislostí. Po vzniku Československej republiky bola MS obnovená už 1. januára 1919 dvoma reštitučnými dekrétmi, v právnom zmysle restitutio in integrum (uvedenie do pôvodného stavu), vydanými ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska Vavrom Šrobárom, ktorý patril neskôr medzi dlhoročných predsedov MS. V dekréte č. 1/1919 sa zrušili nariadenia uhorského ministerstva vnútra z rokov 1875 a 1885, ktorými bola MS z úradnej moci zakázaná a jej majetok zhabaný, čím sa poukázalo na nezákonné rozpustenie spolku. Po právnej stránke na zrušenie MS z roka 1875 sa nazeralo v republike tak, akoby k nemu nikdy nedošlo.
Nový štát sa síce mohol rozhodnúť, či sa oprie o Maticu, alebo nie. V tomto prípade to bolo iba hypotetické, keďže inteligencia bola na Slovensku z väčšej časti zmaďarizovaná a mnohé oblasti Slovenska v biednych sociálnych pomeroch. Matica nesklamala a celkovo v ťažkej východiskovej situácii obnovovala po roku 1919 slovenský kultúrny život, zakladala slovenské verejné knižnice, čitárne, kiná, miestne divadlá, regionálne noviny i časopisy. Miestne odbory v regiónoch sa stali predchodcami dnešných odborov kultúry a osvetových stredísk. Matičné ústredie iniciovalo učiteľské aktívy, intenzívne pomáhalo novým štátnym inštitúciám, vydávalo množstvo kníh i školských materiálov. Ako perličku uvediem, že v roku 1921 bola to práve Matica, ktorá vydala Právnický terminologický slovník maďarsko-slovenský. Štát Maticu podporil, ale ustanovizeň dala republike oveľa viac …
(Dokončenie už čoskoro v budúcom vydaní SNN a na webe)
JUDr. Marián GEŠPER, PhD.
predseda Matice slovenskej
Crafty discrediting of the national institution not only at home, but also abroad
The state did not establish Matica and Matica does not belong to the state – 1st part
Slovak Matica has truly gone through everything in its 161 years of existence. Therefore, some seditious article from the infamously famous the newspaper SME should not be anything exceptional. There have been countless similar attacks since the 19th century, and there will always be behind-the-scenes forces willing to finance them in the future. Seemingly the latest media attack by Peter Getting from May 2024, titled “It failed during the Slovak state and Mečiarism, today it spreads pro-Russian propaganda,” is, after all somehow more specific. It does not stand out even by its content, which traditionally occupies the position of mindless propaganda. It is not interesting even by its scope, although the newspaper SME “kindly” dedicated a double page to Matica for weekend reading. It became extraordinary due to the circumstance that Peter Getting could not have foreseen, that this so-called interview with historian Lukáš Krajčír was published just a few days before the assassination attempt on Prime Minister Robert Fico.
The path to Handlová is lined with milestones of accumulated resentment. There is no doubt that the mentioned author and the newspaper SME have indeed laid down a long series of them for future historical research into “the history of hatred in Europe.”
PSEUDOARGUMENTS
The headlines for the interview in issue 14 of SME from May 10 to 12, 2024 (also expanded on their website) are strikingly provocative: “Matica sounds like a cat’s purr, what do we need it for today? It failed during the Slovak state and Mečiarism, today it spreads pro-Russian propaganda.” Even the internal content continues along the line of the only permissible pseudo-liberal ideology. Some arguments against Matica trace their roots back to the 19th century: accusations of Pan-Slavism, Russification, followed by illogical labels of both fascism and Bolshevism, alongside reminders of bloody conflicts in neighboring regions to the east. Yes, there is purring here, but it is not coming from Slovak Matica; rather, it is from the interview itself. Someone here truly „failed,“ as the headline suggests. In this case, it is a professional failure on the part of historian Lukáš Krajčír, who allowed himself to be used for such a form of propaganda.
The instigators of the attack on Matica went to great lengths. For added certainty, the article was translated into English and posted on the internet at spectator.sme.sk: „It has repeatedly failed and spread propaganda. Is Matica Slovenská, a national heritage body, relevant today? The organisation was quite different in the past.“ The English version was published online on May 29, 2024. It is clear that the aim was to discredit Matica at all costs, not only domestically but also internationally. Someone wanted to „make a name for themselves high up“ and they certainly will! However, perhaps not in the way they originally intended …
The interview failed even in its own propagandistic concept, despite the involvement of a historian intended to convey an impression of expertise. In this case, Peter Getting undermined this with his impatience, as he reveals his bias and lack of objectivity in the very act of questioning. He does not wait for answers and suggests predetermined discredit in his questions. Simultaneously, the cunning formulations strikingly resemble those crafted by Soviet prosecutor A. Y. Vyshinsky or Gottwald-era prosecutor J. Urválek.
For a clear example from the interview, we select: „Today, Slovak Matica is seen by many as a rigid institution that, instead of promoting science and culture, engages in politics and raises far more doubts about its relevance than about its actual work for diverse Slovak society. Why is this? … Today’s Slovak Matica is also associated with spreading anti-Czech hatred … After the war, there was a brief period of freedom, soon followed by another totalitarian regime, and Slovak Matica fails again. Period photographs capture members of Matica bowing to communist leaders, and today they boast that under the leadership of V. Mináč, the number of employees has grown to an unbelievable 500 workers … And what about Matica’s pro-Russian orientation? Does it have its roots in normalization, or has it always been a part of it? Today’s Matica actively spreads disinformation fabricated in Russia … The leadership of Matica compromises itself during the Mečiar era, when … Slovakia became a black hole. This is already the third major failure of the institution, isn’t it? … In other words, is it pandering to whichever government is in power, seeking to gain more favor?“ L. Krajčír’s response: „That’s the difference compared to the original funding model. In 1863, specific contributors supported Matica Slovenská, some giving less, others more. Today in Slovakia, there’s much talk about a successful fundraising campaign for weapons for Ukraine. However, it shouldn’t be forgotten that a similarly successful large financial campaign once existed for Matica as well.“ Let’s look at the opening paragraph of the article: „Its members included Jews, Matica actively collaborated with Ukrainians. Matica was non-partisan and had a clear European orientation. Little of this is associated with Slovak Matica today … It failed in the darkest periods of our history … it caters to politicians and fails to communicate with modern Slovakia and its needs … Constructive discussion about its place was lacking even at the re-establishment of Matica in 1919. The task for members of Matica and politicians is not to ignore these voices but, on the contrary, to lead the debate,“ says the historian. Slovak Matica is once again in the spotlight, supporting the government of R. Fico, which increased its subsidy … In the interview, you will read about how its funding differed from today, with T.G. Masaryk being its greatest supporter and the institution being pro-democratic and non-partisan until it was compromised during fascism, communism, and the Mečiar era. It explores whether it has a chance to appeal to society in the 21st century …
PERSECUTED
Since its establishment in 1863, the politically persecuted Slovak Matica has consistently neither disappointed nor failed, not even in the darkest, let alone in the brightest crossroads of Slovak history. The establishment of Matica was, so to speak, in the last moment, as the Hungarian assimilation machinery of the semi-feudal regime began to radicalize. At that time, Slovakia was not a crown land or a distinct district within the monarchy and did not even have defined administrative borders. Slovaks were second-class citizens without their own universities or representation in the highest structures of the monarchy. The conversation tactfully omitted that despite everything, Slovak Matica has been a key institution of Slovak civil society throughout its history, laying crucial foundations alongside the first democratic principles. Since its founding in 1863, which remains true to this day, the chairman, administrator, and members of the Matica Committee have been democratically elected, and their actions are bound by statutes and the natural democratization of the institution. Matica has always, even today, united Slovaks of various faiths – Catholics, Evangelicals, Orthodox, Greek Catholics, or atheists. It brings together members with diverse philosophical and political views and positions, as well as various nationalities living in Slovakia and abroad, which is easily demonstrable.
In the interview, it is stated as if it were a long-past event that Matica collaborated with Rusyns and Ukrainians. Matica continues its activities in cooperation with activists of Slavic nations to this day. Rusyns are not a thing of the past even in 2024. Within Matica, there has been an active department for Slovak-Rusyn reciprocity led by A. I. Dobriansky for many years. It includes prominent figures of Rusyn cultural activism who are also enthusiastic members of Matica. They are active even in the „Matica parliament“ – the Matica Committee. Slovaks of Rusyn origin and Rusyns themselves are among the employees of Matica. This has been natural for a hundred and sixty years, and no one questions it. We cooperate with several Rusyn organizations, including recently with the Council of Rusyn Regions. By the way, among the members of Matica are citizens of Ukraine, mostly students and doctoral candidates actively interested in Slovak culture. Some of them presented at this year’s successful international scientific conference Slovak Women in the National Movement.
COLLABORATION WITH CZECHS AND MORAVIANS
The interview also addresses the so-called Matica bias towards Czechs. Members of Matica have always been fundamentally opposed to all forms of artificial Czechoslovakism, which proclaimed that there was only one Czechoslovak nation. Nevertheless, this has never prevented Matica from maintaining exceptional relations to this day with figures in culture and science in Bohemia and Moravia. Close collaboration in recent days, for example, exists with Silesian Matica, headquartered in Opava. Diverse Czech representatives regularly participate in specialized Matica’s activities and periodically contribute to our journals. Representatives from Silesian Matica and delegates from Moravia were present at congresses of Maticas and institutions of Slavic nations before the pandemic and were also present last year at the celebrations of the 160th anniversary of the establishment of the institution.
The interview reflects on the fact that the discussion about its place was absent during the re-establishment of Slovak Matica in 1919 and compares the fundraising for Matica during the years 1862 to 1863 to the fundraising for ammunition for Ukraine. It is important to emphasize that in this case, there is a complete misunderstanding of the legal and historical status of the institution. Slovak Matica was established under association law during the times of the Austrian Empire, even before the transformation into Austria-Hungary in 1867. It was not founded by the state, did not belong to the state, and remains to this day an organization sui generis, with its status as a public institution only borrowed by law. It was also the only Slovak national association permitted by the monarchy, thus essentially gaining official status. Although Emperor Franz Joseph I, as mentioned, contributed a thousand gold coins to Matica, Štefan Moyses himself donated two thousand gold coins, which speaks volumes about the monarch’s relationship with the Slovaks. Many may be surprised, but despite its scale and dedication, the fundraising at its establishment was actually born out of necessity, which was still a great virtue. Research into history has advanced, and today we know that the emperor repeatedly gave large sums to German and opposition Hungarian associations, but not to the Slovak Matica. This unfortunately led Slovak science, in the absence of support from the monarchy at that time, to rely on enthusiasts rather than scientists. Quite the opposite, soon the monarch would witness an unprecedented Magyarization of Slovaks in Hungary.
HUMANISM
It is hard to believe that fundraising for Matica is compared to fundraising for purchasing weapons to kill people! The mission of Matica from 1863 to 1875 is fundamentally humanistic and anti-militaristic. Slovaks could have started armed struggle after the 1848-1849 revolution, as the Irish eventually did. But we rejected weapons! Hungarian leaders, with all their power and state resources, could have scoffed at it first. We did not create an equivalent of the armed Sinn Féin or precursor to the IRA, but opted for a long journey of supporting literature and books rather than assembling and throwing bombs. While the Irish established their own state seventy years before us in 1922, the overwhelming majority speak English. Slovaks achieved a sovereign and democratic Slovak Republic only in 1993. The Slovak path proved wiser, as unlike Irish Gaelic in Ireland, Slovak is a common part of our lives. So who was right? Moreover, what guarantee is there that various war fundraising campaigns will not end up with weapons used by child soldiers in Africa or the Middle East?
Reflecting on the absence of constructive discussion in 1919, a hundred years later, regarding the rationale for renewing Matica, demonstrates a lack of understanding or deliberate omission of historical context. Following the establishment of the Czechoslovak Republic, Slovak Matica was reinstated on January 1, 1919, through two restitution decrees under the legal principle of restitutio in integrum (restoration to its original state). These decrees were issued by Vavro Šrobár, who held full authority for the administration of Slovakia and later became a long-standing chairman of Matica. Decree No. 1/1919 repealed the regulations of the Hungarian Ministry of Interior from 1875 and 1885, which had officially banned Matica and confiscated its property, thereby highlighting the unlawful dissolution of the association. Legally speaking, within the republic, the dissolution of Matica in 1875 was treated as if it had never occurred.
The new state could have decided whether to rely on Matica or not. In this case, it was purely hypothetical, as much of the Slovak intelligentsia was largely Hungarianized, and many areas of Slovakia were in poor social conditions. Matica did not disappoint and, overall, in a difficult starting situation after 1919, it revived Slovak cultural life, established Slovak public libraries, reading rooms, cinemas, local theaters, regional newspapers, and magazines. Local branches in the regions became predecessors of today’s cultural and educational centers. The headquarters of Matica initiated teaching activities, actively assisted new state institutions, and published numerous books and educational materials. As an interesting fact, in 1921, it was Matica that published the Legal Terminological Dictionary Hungarian-Slovak. The state supported Matica, but the institution contributed much more to the republic …
(To be continued in the next issue of Slovak national newspaper)
Marián GEŠPER, chairman of Slovak Matica
