300 ročné výročie príchodu prvých Slovákov do Černe
Čerňa leží na severovýchodnom okraji stredného Zadunajska, v údolí rieky Gaja. Historici a jazykovedci odvodzujú názov obce od slovanského slova „cerny“, čo znamená čierny. Stredoveký názov „Csernye“ sa prvýkrát spomína v roku 1341. Počas tureckej okupácie sa Csernye a jej okolie vyľudnili. V rokoch 1724 – 1726 sa v niekoľkých etapách uskutočnilo znovuosídlenie obce Slovákmi z Nitrianskej a Trenčianskej stolice, ktorí priniesli odborné znalosti lesníctva, základy poľnohospodárstva a vinohradníctva, ako aj slovenskú materinskú reč z panstiev Branč a Čachtice. Grófska rodina Zichyovcov, umožnila vyznávanie luteránskeho náboženstva. Slováci si tak mohli postaviť školu a kostol. Prvý kamenný kostol bol postavený v roku 1786, organ zhotovil majster z Brezovej v roku 1867.
My sme mali tú česť navštíviť tieto miesta a položiť venček k pamätníku slávnostne posvätenému 6. júla 2024. Je nositeľom ôsmich mien, Slovákov, ktorí pred 300 rokmi prišli sem, na Dolnú zem, aby našli slobodu náboženskú, slobodu slova, ale najmä chlieb pre svoje deti. Pamätník obklopuje sedem balvanov privezených z okolia mesta Nitry, na ktorých sú tabuľky s miestami, odkiaľ Slováci do Černe prišli a tri cestičky smerujúce k pamätníku symbolizujú rôzne cesty ich osudu a príchodu.
Po slávnosti posvätenia pamätníka sme sa presunuli do evanjelického kostola. Z historických prameňov vieme, že časť obce v roku 1862 vyhorela a pri požiari sa roztopili aj kostolné zvony. Pri rekonštrukcii pribudli v kostole lavice, ktoré sa dodnes používajú a v nich sme mali možnosť vypočuť si ekumenickú pobožnosť, ktorú odbavovali generálny biskup ECAV Ivan Eľko, bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, biskup Szemerei János, dekan Evanjelického zboru v Černi István Szarka, evanjelický farár zo Slovenského Komlóša Atilla Spišák v jazyku slovenskom i maďarskom. Na spomínanom organe majstra z Brezovej sme si vypočuli slovenskú a maďarskú hymnu.
S príhovorom vystúpila predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová-Račková a zástupca vicepremiéra Maďarska Mikloš Šoltész.
Zároveň sa odovzdávali ocenenia Za našu národnosť, ktorú získali Monika Berényiová Lamiová, Daniela Onodiová a výšivkársky krúžok Fajavka (Rezeda) z Veľkého Bánhedeša. Monika Berényiová Lamiováje insitnou maliarkou, maľuje obrazy s motívmi ľudového zvykoslovia, krojov, prírody a života na dedine. Venuje sa aj národopisnému výskumu. Druhá ocenená Daniela Onodiová sa venuje slovenskej kultúre, oživuje slovenské divadelné tradície v Maďarsku a založila divadelný súbor Vertigo, s ktorým chodí po celej krajine a roznáša slovenské slovo aj do „najzapadnutejšej“ dediny. Ocenený výšivkársky krúžok Fajavka z Veľkého Bánhedeša zachováva slovenské ľudové tradície vzormi a technikami celej dolnozemskej enklávy. Svojou prácou posilňujú súdržnosť slovenskej komunity.
Cenu Štefana Lamiho, osvetára, folkloristu, národopisca, spisovateľa, ktorý sa zapájal aj do zberateľskej práce a vedeckého spracovania údajov o kultúre Slovákov v Maďarsku, získal mestský tanečný súbor Kacamajka v Maglóde. Ich cieľom je odovzdávať slovenské tance a tradície z Maglódu a zachovávať ľudové kroje rodnej obce a iných regiónov.
Dielo a tvorbu ocenených pozná väčšina Slovákov v Maďarsku a sme radi, že aj čitateľom Slovenských národných novín, môžeme priniesť informácie o ich významnom pôsobení a snahe mladých ľudí osvojiť si hlboko zakorenené znalosti svojich predkov spolu s ich typickým jazykovým prejavom, ktorým hovorí už len staršia generácia na Dolnej zemi.
Oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku vyvrcholili prehliadkou krojov Slovákov v Maďarsku spolu s odborným výkladom Kataríny Királyovej a galaprogramom žiakov slovenskej školy v Budapešti a regionálnych stredísk Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku. Nechýbali bohaté sprievodné programy ako remeselné dielne, slovenský jarmok, spoločenské hry a iné. Hosťom sa prihovoril aj parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik a starosta obce Balázs Turi.
Delegáciu Matice slovenskej tvorili PhDr. Lukáš Perný, PhD. a riaditeľka Krajanského múzea MS.
Autori: Lukáš Perný, Katarína Koňariková
Obrazová príloha:
Obr. 1: Výšivkárky z Veľkého Bánhedeša na jarmoku
Obr. 2: Pamätník osadený k 300. výročiu príchodu prvých Slovákov –Bales János, Benovicz János, Ruzics István, Boros Gyȍrgy, Molnár Gyȍrgy, Kadlecz László, Trnka János, Plachy János, Raksányi Mátyás
Obr. 3: Vystúpenie žiakov Materskej školy, základnej školy, gymnázia a kolégia s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti
