Anička Jurkovičová


//Anička Jurkovičová

Anička Jurkovičová, známa ako prvá slovenská herečka má 200. výročie narodenia

autor: PhDr. Lukáš Perný, PhD., vedecký pracovník Matice slovenskej

Matica slovenská si v roku 2024 pripomína ROK SLOVENSKÝCH ŽIEN V NÁRODNOM HNUTÍ. Minulý rok vyšla v Matici kniha k 150. výročiu úmrtia Samuela Jurkoviča, slovenského národovca, priekopníka pedagogiky, zakladateľa prvého slovenského divadla a prvého úverového družstva. Tentokrát sa zameriame na jeho dcéru, slovenskú ochotnícku herečku Aničku Jurkovičovú (* 6. apríl 1824, Nové Mesto nad Váhom – † 2. február 1905, Turčiansky Svätý Martin), ktorá má v roku 2024 presne 200 rokov od narodenia (aj preto je jej podobizeň na logu ROKU ŽIEN V NÁRODNOM HNUTÍ, ktorý vyhlásila Matica slovenská na rok 2024). Jurkovičová sa stala najmä symbolom zdravej (nie onej „progresívnej“) ženskej emancipácie v 19. storočí a inšpirovala ženy k tvorivosti a boju proti predsudkom.

UKÁŽKOVÝ RODOKMEŇ VÝZNAMNÝCH OSOBNOSTÍ

Skôr než sa budeme venovať Aničke Jurkovičovej, text bude uvedený enumerovaním významných osobností z jej rodiny. Matka Katarína Fiala Aničke zomrela keď mala len 8 rokov a jej otec Samuel Jurkovič mal také nešťastie, že mu zomreli hneď dve manželky a taktiež niekoľko detí (pôvodne ich bolo šesť, dospelosti sa dožili iba tri: Anna, Júlia a Emília; táto tragédia sa neskôr zopakuje aj v rodine Jurkovičovej, nakoľko z deviatich sa taktiež niektoré nedožili dospelosti ako napr. Želmíra Mária Hurban, ktorá zomrela vo veku 26 rokov, Bohuslav Hurban vo veku 27 rokov, Svetoslava vo veku štyroch rokov a ako maličký odišiel aj Cyril Metod Jan Hurban, čo uvádza stránka Rodokmen.com). Napriek týmto tragédiám, ktoré znášal skutočne statočne, sa stal národným dejateľom, zakladateľom prvého úverového družstva v Európe, priekopníkom ľudovýchovy, divadelníctva a zdravého environmentalizmu. Napokon bol to on, kto založil prvé slovenské divadlo zvané nitrianske, v ktorom pôsobila práve Anička Jurkovičová. Judita Jurkovičová, sestra Samuela Jurkoviča, mala syna významného skladateľa Štefana Fajnora. Sestra Aničky (Emília Jurkovičová) si zobrala Juraja Jurkoviča (menovec), aktívneho účastníka revolúcie 1848 a spoluzakladateľa Matice (ich synom bol významný architekt, dizajnér a etnograf Dušan Samuel Jurkovič). Záujem o sestru Emíliu prejavil aj historik a literárny kritik Mikuláš Dohnány, ktorý sa z nešťastnej lásky pomiatol vo veku 27 rokov. Anička si zobrala jedného z najvýznamnejších národovcov Jozefa Miloslava Hurbana (predtým sa o ňu uchádzal Ján Francisci), s ktorým stvorili významného politika, spisovateľa Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý prinášal v posledných rokoch radosť aj samotnému, ťažko životom skúšanému Jurkovičovi. Zaťom Hurbana bol Peter Pavol Roy (manželka Božena Royová bol sestrou Vajanského a dcérou Hurbana a Jurkovičovej), farár, bibliograf, historik, múzejník, vydavateľ, člen Matice, ktorý bol zároveň otcom významného básnika Vladimíra Roya. No, aby toho nebolo málo s Royovcami je vzdialene spojený aj významný rod Horváthovcov (Vajanský dokonca býval u Jozefa Horvátha). Synom Vajanského, teda vnukom Jurkovičovej a Hurbana je plukovník Vladimír Svetozár Hurban, jeden z vôbec najvýznamnejších slovenských diplomatov.

ŽIVOT ANNY JURKOVIČOVEJ

Rodina sa v roku 1831 presťahovala do Sobotišťa, čo je obec, kde vzniklo aj prvé úverové družstvo a prvé slovenské divadlo. Jej otec Samuel tu prijal pozíciu učiteľa a práve v Sobotišti dochádza k tragickej udalosti úmrtia Aničkinej matky. Vdovec Samuel deti vychováva v národoveckom duchu a učí ich aj k láske k umeniu. Tu sa možno zrodil jej talent aj vzhľadom na to, že Jurkovič podporoval osvetu a divadlo, čím vytvoril ideálne podmienky pre rozvoj slovenskej divadelnej kultúry. V mladosti Anna nadviazala vzťah so slovenským kapitánom Jánom Franciscim. Ten po rozchode v básni napísal: „Letela, letela, uletela páva, pri mojom dievčatku už iný sedáva…“ Anička sa napokon vydala za Jozefa Miloslava Hurbana, Štúr sa ho však snažil od sobáša odhovoriť, čo sa mu nepodarilo a zobrali sa 7. októbra 1845. Následne pôsobili na fare v Hlbokom, mieste, kde sa pred 181. rokmi kodifikovala štúrovská spisovná slovenčina. O dva roky neskôr sa im narodil Svetozár Hurban Vajanský, avšak osud pár odlúčil pre Hurbanove angažovanie sa v Slovenskom povstaní 1848 (Anna odchádza k otcovi do Sobotišťa). Potom, čo bol na Hurbana spolu s Hodžom a Štúrom vydaný zatykač, Anna čelila rôznym prehliadkam a prepadom. Za Hurbanom odišla v prestrojení do českej Rusavy (usadila sa načas u sestry Júlie). Tu sa jej narodila dcéra Božena a v decembri sa presunula do Prahy. Prichádza jar roku 1849 a Anna s Hurbanom sa sťahujú do Viedne. Po revolúcii sa usadia opäť v Hlbokom. Po Hurbanovej smrti v roku 1888, ktorá sprevádzala aj Hurbanove nedôstojné pochovanie pri plote, prežila Anna starobu u syna Konštantína v Martine, kde sa venovala návštevám ochotníckych predstavení. Zomrela 2. februára 1905 a je pochovaná na Národnom cintoríne pod nápisom verná dcéra slovenského národa.

DIVADLO A ANNA JURKOVIČOVÁ

V roku 1841 vzniká Slovenské národné divadlo nitrianske vďaka Hurbanovi a S. Jurkovičovi pričom úplne prvé predstavenie sa odohrá toho istého roku v miestnom pohostinstve. Dodnes je k tejto udalosti v Sobotišti pamätná tabuľa odhalená (pri príležitosti 125. výročia). Bol to úplný základ pre ochotnícke divadelníctvo, pričom hneď v prvej hre hrala Anička Jurkovičová ako Anička Dobrožilová v hre Starý kočiš Petra III. Jurkovič viedol o fungovaní divadla aj rukopisnú kroniku. Na základe správy TASR však treba upresniť, že Jurkovičovej prvenstvo je mýtus, nakoľko sa pred ňou v ženských úlohách predstavili ešte Anna Sokolová, Mária Balážová, Zuzana Srnková, či Lujza Krivošová. To však nič nemení na tom, že sa Jurkovičová stala symbolom, ktorý inšpiroval ženy v 19., ale aj v 20. storočí. Vráťme sa ešte k divadlu. Neskôr hrala Betušku v Klicperovom Divotvornom klobúku a Oľgu v Paupachovej tragédii Izidor a Oľga. Medzi repertoár Jurkovičovho divadla nitrianskeho patrili okrem spomínaných ešte diela: Týlov Nalezeneca Kotzebueho Gróf Beňovský. V súvislosti s Jurkovičovou a jej rodinou treba dodať, že do rodiny jej je cez Hurbanovcov, Royovcov a Horváthovcov (Hurbanov vnuk, básnik Vladimír Roy si zobral vnučku Jozefa Horvátha Vieru Švehlovú) aj Marína Oľga Horváthová (toho roku má 165. výročie), prvá slovenská dramatička a matičiarka. A tak sme sa postupne dostali k tomu, že jej je do rodiny aj Deana Jakubisková Horváthová (Marína Oľga je jej prateta), producentka, herečka a manželka Juraja Jakubiska, čím sa kruh talentov tejto významnej národoveckej rodiny uzatvára až do súčasnosti. Slovenské pohľady pripravujú k tejto téme špeciálny rozhovor.

POCTA

V roku 1983 vznikol o Aničke Jurkovičovej trojdielny film v réžii Jána Lacka so scenárom Zuzany Suchánovej, v ktorom si zahrala Zuzana Frenglová, Juraj Ďurdiak, Karol Machata či Jozef Šimonovič. Jej postavu môže divák vo vedľajšej úlohe vzhliadnuť po boku filmového Hurbana aj v seriále Štúrovci (1991) v réžii Petra Mikulíka podľa scenára Jozefa Boba a Jozefa Fila. Taktiež sa na jej počesť uskutočňuje divadelný festival Aničky Jurkovičovej zameraný na postavenie a poslanie ženy v živote spoločnosti.

2024-04-09T13:12:40+00:009 apríla 2024 |Osobnosti slovenských dejín|
X