Národný dejateľ August Horislav Krčméry – zakladateľ významného rodu slovenských kultúrnych osobností
(k 200. výročiu jeho narodenia)
Autorka: Jana Borguľová
Rok 1822 bol pre slovenský národný život silný z hľadiska narodenia viacerých významných štúrovských dejateľov ako Janko Kráľ, Ján Franciscy Rimavský, Ján Kalinčiak, Štefan Marko Daxner a mnohí ďalší. K nim možno bezosporu prirátať aj rodáka z Hornej Mičinej – Augusta Horislava Krčméryho. Väčšina zo štúrovcov boli básnici alebo prozaici, ale August H. Krčméry sa prejavoval predovšetkým ako hudobne zdatná a tvorivá osobnosť.
August H. Krčméry sa zapísal do kultúrnej histórie predovšetkým v spojení s Andrejom Sládkovičom a ich spoločnou hymnickou piesňou Hojže, Bože, ktorá sa spieva pri významných národných príležitostiach. Napriek tomu, že od jej vzniku okolo roku 1860 uplynulo viac ako jeden a pol storočia, nič nestratila zo svojej aktuálnosti…
Životná cesta
Roku 1815 začal svoju cirkevnú misiu v Hornej Mičinej ev. kňaz Jozef Krčméry. Spolu s manželkou Máriou, rod. Obrcianovou, pochádzali z Nemeckej (dnes Partizánskej ) Ľupče a zotrvali tu 25 rokov – až do smrti Jozefa Krčméryho 9. marca 1840. Do ich rodiny postupne pribudlo sedem potomkov: Július Kornel (1821), Teodor Augustus (1822), Cecília Jozefína (1824), Fridrich Viliam (1826 – zomrel v nasledujúcom roku), Fridrich Viliam (1828), Eugen Rudolf Matej (1830), Emil Pavol (1834). Z nich dvaja – August Horislav a Eugen sa zapísali do dejín národnej kultúry.
Druhorodený potomok August Horislav Krčméry (*1. 11. 1822) postupne nadobúdal vzdelanie na gymnáziu v Banskej Bystrici a Gemeri, od roku 1836 na lýceu v Banskej Štiavnici. V roku 1838 sa zapísal na ev. lýceum v Bratislave a tam sa dostal do spoločnosti formujúcej sa štúrovskej generácie. (Na pamätnej tabuli študentov ev. lýcea v Bratislave je zapísané aj meno Augusta Krčméryho) Ako študent sa zviditeľnil vo vypätých chvíľach po prepustení Ľudovíta Štúra z profesorského miesta koncom roku 1843, keď na protest proti tomu jeho spolužiak Janko Matúška napísal na nápev ľudovej piesne Pri studienke stála, napájala páva (alebo Kopala studienku, pozerala do nej) slová budúcej slovenskej hymny Ponad Tatrou blýska. August H. Krčméry ako prvý 16. 3. 1843 zaznamenal text do notovej osnovy. Neskôr pieseň pre zbory upravili Ján L. Bella a Viliam Figuš Bystrý. (V Národnej rade SR je pri štátnych symboloch umiestnená pamätná tabuľa, zachytávajúca históriu vzniku slovenskej hymny. Nechýba na nej ani meno Augusta Horislava Krčméryho.)
Následne odišiel ukončiť štúdiá na Univerzitu Martina Lutherado nemeckého Halle (1844). A potom už nasledovala jeho púť v službách ev. cirkvi – po trojročnom pôsobení ako vychovávateľ v Trstenom, kaplán v Tisovci a Vrbici sa roku 1848 stal farárom v Liptovskom Sv. Mikuláši. Boli to však revolučné roky, preto začiatkom r. 1849 bol pre národne orientované názory a činy väznený pol roka v Debrecíne. Po prepustení sa vrátil do Liptovského Sv. Mikuláša, kde pôsobil až do roku 1854.
24. februára 1855 bol zvolený za farára v Hronseku, kde účinkoval celých 19 rokov (bol tam aj dekanom). V manželstve s Emíliou Zuzanou, rod. Gryllusovou, sa im narodilo šesť detí: Božena (1856), Elena (1858), Miloslav (1860), August Vatroslav (1862), Jozef Borivoj Štefan (1865), Vladimír (1873). Z nich dvaja synovia (August a Jozef) sa v dospelosti vysťahovali do USA.
(Ulica v Hronseku, kde sa nachádza artikulárny kostol a fara, je pomenovaná po Augustovi Horislavovi Krčmérym.)
V tom čase sa okrem iného pričinil o osamostatnenie cirkevného zboru v Badíne, kde v roku 1874 prevzal miesto farára (pôsobil tu aj ako konsenior) a zotrval tu až do svojej smrti 9. marca 1891. Miesto posledného odpočinku Augusta Horislava Krčméryho je na badínskom cintoríne. Na novej budove ev. fary (postavenej na mieste pôvodnej), je osadená pamätná tabuľa a priľahlá ulica nesie jeho meno.
Hudobná a zberateľská práca
Popri cirkevných povinnostiach sa August Horislav Krčméry priebežne venoval publikovaniu ľudovýchovných článkov, správ o kultúrnom živote, národopisných príspevkov a prekladov. Spolu s Jánom Kadavým vydali kalendár Živena (1853) a roku 1862 redigoval hudobnú prílohu časopisu Sokol – Hlahol. V duchu štúrovských požiadaviek vyzval v roku 1862 v Pešťbudínskych vedomostiach zbierať a upravovať slovenské ľudové piesne. On sám ako hudobne zdatný spracoval viacero piesní, ktoré boli zverejnené v Kadavého zbierke Slovenské spevy I (Martin, 1892) – 53 ľudových piesní a v Chrástekovom Sborníku slovenských národných piesní (Viedeň, 1870) – 77 ľudových piesní.
August Horislav Krčméry ako hudobný skladateľ komponoval aj vlastné piesne, ktoré mali širokú pôsobnosť a zohrali významnú úlohu národnouvedomovacom procese v čase zvýšeného národnostného útlaku. Skomponoval menšie klavírne skladby ako štvorylka Slovenka, polky Vila i Rusalka a iné. V spolupráci s mladším bratom Eugenom, ktorý bol významným kníhkupcom a vydavateľom v Banskej Bystrici, zostavili a vydali Slovenský spoločenský spevník (Banská Bystrica, 1871).
Najmä v čase pobytu v Hronseku sa Krčméry často stretával s priateľom Andrejom Sládkovičom z neďalekej Radvane. Okrem spolupráce v cirkevnej a národnej práci si boli blízki aj v rodinných kontaktoch. (Po smrti A. Sládkoviča si r. 1879 jeho syn Miloš Mojmír zobral za manželku Krčméryho dcéru Elenu.)
Pri jednej návšteve v Hronseku našiel Andrej Sládkovič dumať Krčméryho nad partitúrou skladby, ktorá mala text v nemeckom jazyku. Sládkovič pohotovo zareagoval – nápev sa mu páčil, a tak z hlavy začal tvoriť slovenský text. Krčméry očarený súhlasil. Asi takto sa zachoval príbeh o zrode významnej hymnickej piesne s názvom Hojže, Bože v pamäti Sládkovičovho syna Martina. Pieseň sa spieva podnes pri významných príležitostiach a je krásnou ukážkou spolupráce dvoch významných mužov štúrovskej generácie.
Tu treba pripomenúť, že Eugen Krčméry v roku 1861 vydal vo svojom vydavateľstve aj Sobrané spisy Andreja Sládkoviča, kde zverejnil aj Sládkovičov spomínaný text pod názvom Pieseň .
Pokračovanie rodu Krčméryovcov a ich prínos do národného a kultúrneho života Slovenska
Široko rozvetvená rodina Krčméryovcov sa významne zapísala do slovenskej národnej a kultúrnej histórie. Dokumentuje to aj dobová rodinná fotografia (okolo roku 1890). Stojaci zľava: syn Jozef Krčméry, dcéra Božena Krčméry, syn August Krčméry, nevesta Oľga Krčméry, rod. Petényi, Miloslav Krčméry. Sediaci zľava: manželka syna Jozef Krčméryho rod. Eőrdőghová, manželka Augusta H. Krčméryho Emília Krčméry rod. Gryllus, August Horislav Krčméry, dcéra Elena Braxatorisová, rod. Krčméry, zať Miloš Braxatoris. Deti vpredu zľava: syn Vladimír Krčméry, vnuk Alexander Krčméry, Oskár Braxatoris (?) .
Najmä v priamej línii po treťom potomkovi Miloslavovi sa významne podieľali na rozvíjaní kultúrneho života a uvedená vetva je živá podnes!
Syn Miloslav Krčméry (14. 5. 1860 Hronsek – 4.11.1902 Jasenová ), ev. farár, redaktor, hudobný skladateľ, priekopník poľnohospodárskej osvety na Orave. Bol tajomníkom Tranoscia, skladal zbory a piesne na slová slovenských básnikov.
Vnuk Štefan Krčméry (26.12.1892 Mošovce — 17.2.1955 Pezinok), básnik, historik, publicista, organizátor národného života, správca Matice slovenskej.
Pravnučka Jela Krčméry Vrteľová (7.1.1924 Martin – 4.11.2021 Bratislava), operná speváčka, prekladateľka, operná libretistka, dramaturgička SND.
Prapravnuk Ladislav Vrteľ ( nar. 3.4.1953 Bratislava),významný archivár, hlavný heraldik SR, Herold Slovensko, vytvoril nový erb, vlajku a prezidentskú štandardu SR.
Horná Mičiná môže byť právom hrdá na významného rodáka, ktorý sa výrazne pričinil o rozvoj národného a kultúrneho života v 19. storočí. Jeho potomkovia ho dôstojne nasledovali a nasledujú, čím prispievajú k odkazu Augusta Horislava Krčméryho podnes!
Svedectvom toho bude aj spomienková slávnosť v Hornej Mičinej 19. októbra 2022, kde si obec v spolupráci s cirkevným ev.a.v. zborom, Maticou slovenskou a Odbočkou Spolku slovenských spisovateľov dôstojne uctí svojho rodáka. Na budove ev. fary bude odhalená pamätná tabuľa a po kultúrnom programe v kostole bude nasledovať jedinečná slávnosť – uvedenie erbu cirkevného ev.a.v. zboru, ktorý spracoval a predstaví nikto iný ako prapravnuk Augusta Horislava Krčméryho – spomínaný heraldik SR Ladislav Vrteľ! Nepoznáme v slovenskej kultúre takýto príklad kontinuity rodu cez päť generácií…
