Hurban III. – medzi Stalinom a Rooseweltov
Matica slovenská usporiadala posledný májový deň (31. mája 2023) slávnostnú premiéru unikátneho dokumentárneho filmu Vladimír Ladislav Hurban –svetovo najznámejší Martinčan.
Najmladší Hurban bol jedinou slovenskou osobnosťou, ktorá vyšla z národného hnutia 19. storočia a dospela do modernej svetovej politiky 20. storočia. Zažil ešte obrodenskú auru mlado-štúrovcov skrze J. Francisciho, ale dozrel už v spoločnosti globálnych hegemónov Franklina D. Roosevelta a Jozefa V. Stalina. To je sociálna mobilita a kultúrny presah, aký Slovák dovtedy nezažil. Už len hustotou svojho vstupovania do globálnych svetových súvislostí ukazuje, že v našich dejinách figuruje ako svetovo najznámejší Martinčan.
Bohužiaľ, ako podotkol pred samotnou premiérou predseda MS Marián Gešper, osobnosť je úplne zabudnutá. Predseda MS vyjadril pochybnosti, či bude niekedy tento dokumentárny film uverejnený v celoslovenskej televízii. Žijeme v dobe, kedy je Matica úmyselne a v podstate násilne zatlačovaná do mediálneho embarga, účelovo nepozývaná do diskusných relácii na vedecké i spoločenské témy a jej podujatia sú flagrantne vystrihované zo správ a iných relácií. Pozitívne je, že v regiónoch, kde je bohatá činnosť Matice neprehliadnuteľná, sú naše akcie v miestnych TV. V príhovore vyzval mladú generáciu, aby prinavrátila Turiec a Martin do celoslovenských súvislostí a opustila pozície dnešného provinčného nazerania na mesto Martin. Dokumentárny film má prispieť v dnešnej neľahkej dobe, ako inšpirácia pre študentov a ako podnet, aby sa stali pomyselnou budúcou slovenskou elitou, ktorú potrebuje naša štátnosť a politika.
Film vytvorený Informačným ústredím MS, tajomníkom Jánom Semanom v spolupráci s predsedom MS Mariánom Gešperom, na podklade knihy od Ivana Kučmu, významného slovenského a martinského spisovateľa, predstavil Vladimíra Ladislava Hurbana. Film mapuje jeho životné osudy od detstva v Martine, cez pôsobenie v Rusku (r. 1909) a vypuknutie 1. svetovej vojny, kde sa zaradil do vedenia česko-slovenských légií. Postupne v priebehu vojny pracoval v organizačných štruktúrach 1. čs. odboja a vyprofiloval sa vo svetovej diplomacii. Po gen. Štefánikovi, ako Slovák v légiách, mal druhú najvyššiu hodnosť plukovníka. Do medzinárodných dokumentov diplomaticky a bezkompromisne presadil myšlienku rozchodu Slovenska s Rakúsko-Uhorskom medzi prvými a to ešte skôr ako domáci odboj.
Hurbanovo úsilie vygradovalo v príprave Spojených národov ako celosvetovej demokratickej platformy na strane Spojencov. Osobitnou angažovanosťou vynikol ako veľvyslanec v USA. Jeho autorita vzrástla, keď odmietol v r. 1939 vydať čs. veľvyslanectvo do rúk nemeckým nacistom. Dilematicky zabránil, aby USA zobralo na vedomie vyhlásenia vojny Slovenského štátu, opak by nás zaradil medzi porazené národy. Tento syn Svetozára Hurbana-Vajanského a vnuk Jozefa Miloslava Hurbana, s významným diplomatickým pozadím, sa obratne pričinil za špecifickú orientáciu amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta. Svojím podpisom Deklarácie Spojených národov, v januári 1942, a nadväzujúcich zmlúv a dohôd sa Hurban stal ústredným slovenským spoluzakladateľom systémov OSN. Spolu s V. Clemntisom a M. R. Štefánikom dal základ slovenskej diplomacie.
Po skončení filmu predseda MS poďakoval autorovi knihy Hurban III. Medzi Stalinom a Roosveltom Ivanovi Kučmovi, na základe ktorej bol vytvorený film pod vedením tajomníka MS Jána Semana.
IÚ MS, Viliam Komora