Legendárna generácia štúrovcov aj po 200 rokoch odkrýva stále mnoho zaujímavých a inšpirujúcich osobností. Viaceré z nich pôsobili najmä na regionálnej úrovni, čo bolo aj jedným z cieľov Ľudovíta Štúra, ktorý od svojich žiakov vyžadoval, aby prinášali slovenskú kultúru a národné povedomie do svojho najbližšieho okolia. Jedným z nich bol aj modranský rodák, evanjelický kňaz a zakladajúci člen Matice slovenskej Daniel Minich. Matica slovenská tak po roku 2022 systematicky pokračuje v organizácií spomienok na štúrovcov aj v roku 2023.
SLÁVNOSTNÉ ODHALENIE PAMÄTNEJ TABULE
Nedeľa, 5. novembra 2023, patrila slávnosti odhalenia pamätnej tabule Danielovi Minichovi v jeho rodnej Modre. Podujatie začalo slávnostnými službami Božími na počesť Daniela Minicha, ktoré slúžila zborová farárka Eva Oslíková aj za účasti dištriktuálneho biskupa Jána Hroboňa. Ten sa vo svojej kázni zameral na odkaz Daniela Minicha: „Vo výroku Daniela Minicha: „Usiloval som sa vždy tak chovať, aby sa za života môjho vôbec o mne nehovorilo a rovnako tak ani po mojej smrti“, vidím rozmer odpútania sa od seba a zamerania na Pána Ježiša – nie ja som dôležitý, to čo robím, kážem, ako sa prejavujem, ale dôležité je, aby cezo mňa bol viditeľný Pán Ježiš. Nie ja mám byť oslavovaný, Daniel Minich ako vieme to neznášal, ale On. A ľudia to videli, rozumeli, prijímali toto svedectvo ako autentické a veľmi radi sa pripojili. Praktický výsledok bol aj ten, že modranský cirkevný zbor prosperoval po každej stránke. Napríklad, vždy sa vyzbieralo viac prostriedkov, ako bolo aktuálne treba.
Táto jeho zásada, prístup k službe a k životu sa dá taktiež zhrnúť do textu z Biblie, ktorý je zvečnený aj na pamätnej tabuli: „Veď nehlásame samých seba, ale Ježiša Krista!“ (2 Kor. 4, 5). Toto sa snažil preniesť aj do svojej služby pre národ.
Upršané počasie spôsobilo malú zmenu v programe a tak sa odhalenie pamätnej tabule na budove evanjelickej fary uskutočnilo len prostredníctvom pozdravov hostí v evanjelickom kostole. Prítomným sa prihovoril podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR a Modran Tomáš Taraba, Maticu slovenskú zastupoval správca Maroš Smolec a za mesto Modra sa prihovoril primátor Juraj Petrakovič. Pamätnú tabuľu požehnal biskup Ján Hroboň.
ŽIVOT A DIELO DANIELA MINICHA
Po improvizovanom slávnostnom akte odhalenia pamätnej tabule sa v priestoroch evanjelickej fary uskutočnil odborný seminár k životu a dielu Daniela Minicha na ktorom s príspevkami vystúpili Jozef Schwarz, člen Výboru MS, Sylvia Hrdlovičová, SNM – Múzeum Ľ. Štúra v Modre a Martin Kováč, Ústredný archív ECAV. Príspevky mali vysokú odbornú úroveň a každý z prednášajúcich podal podstatné a tie najzaujímavejšie informácie zo života Daniela Minicha. Jozef Schwarz sa zameral na Daniela Minicha ako matičiara a hlavného staviteľa pomníka Ľudovíta Štúra, pričom toto poverenie dostal od Výboru MS. Sylvia Hrdlovičová priblížila Daniela Minicha v optike jeho zásluh v štúrovskom hnutí. Pripomenula samozrejme aj pohreb Ľudovíta Štúra, ktorý Minich slúžil. Martin Kováč spomenul Minichove zásluhy ako kňaza a staviteľa mnohých cirkevných a svetských stavieb v Modre a okolí. Všetky prezentované príspevky, aj s obrazovou prílohou, budú uverejnené v malom zborníku z tohto podujatia.
PIETNY AKT NA HROBE DANIELA MINICHA
Záver slávnostného podujatia patril pietnemu aktu položenia vencov na jeho hrobe v Pezinku, kde navždy odpočíva spolu s jeho synom Jozefom Jaroslavom. V rámci pietneho aktu vystúpil s národnými piesňami matičný FS Obstreleze a prítomným sa prihovoril zborový farár Vladimír Kmošena. Úplný záver podujatia patril samozrejme hymne MS.
Na koniec je potrebné poďakovať mestu Modra za podporu vzniku pamätnej tabule, cirkevnému zboru ECAV Modra a najmä pani zborovej farárke Eve Oslíkovej za hlavnú pomoc pri organizácií podujatia a Jozefovi Schwarzovi za iniciatívu organizácie tejto spomienky. Pevne veríme, že vytvorenie takejto trvalej pamiatky napomôže tomu aby Modrančania nezabudli na svojho významného rodáka. Takmer 58 ročné pôsobenia Daniela Minicha zanechalo výraznú stopu v dejinách mesta ako aj evanjelickej komunity, preto je nesmierne dôležité nepretržite vnímať jeho odkaz ako aj jeho službu cirkvi a národu.
KTO BOL DANIEL MINICH?
(úryvok z príspevku Jozefa Schwarza)
Daniel Minich sa narodil 20.4.1823 v Modre, ako deviate dieťa kožušníka Andreja Minicha a Zuzany, rodenej Langhofferovej. Do cechu „štúrovcov“ ho priviedla klasická školská príprava tej doby. Študuje na gymnáziu v Modre, pokračuje na evanjelickom lýceu v Bratislave. Keď školskí a cirkevní hodnostári 31. 12. 1843 zbavili Ľudovíta Štúra funkcie námestníka profesora Juraja Palkoviča viacerí študenti sa rozhodli pokračovať v štúdiách a dokončiť ich na lýceu v Levoči. Medzi nimi bol aj Daniel Minich.
Po ukončení teologického štúdia, vrátane pobytu na univerzite v Halle v roku 1847, ho už v roku 1848 nájdeme v modranskej slovenskej evanjelickej matrike ako kaplána pri Karolovi Štúrovi, bratovi Ľudovíta. Počas revolučných rokov 1848 – 1849 Daniel Minich je osobne prítomný na dôstojnom pohrebe známych slovenských martýrov Viliama Šuleka a Karola Holubyho.
Keď v roku 1851 Karol Štúr zomrel, na uvoľnené miesto modranského slovenského evanjelického farára uvedený práve Daniel. Ľudovít Štúr sa podujal opatrovať deti Karola Štúra a usadil sa v Modre. Tým sa Minichove ideove väzby na „štúrovstvo“, ale i Ľudovíta Štúra ešte viac prehĺbili.
Práve v modranskom čase Ľudovít Štúr napísal Slovanstvo a svet budúcnosti, O národných piesňach a povestiach plemien slovanských, zbierku básní Spevy a piesne. Modranské kroniky tvrdia, že žil v ústraní a stýkal sa najmä so svojimi priateľmi Danielom Lačným, J. Jaromírom Mayerom, Jánom Kalinčiakom a Danielom Minichom.
Daniel Minich v roku 1855 oženil, keď si v Starej Turej zobral za manželku Kristínu, dcéru ev. farára Jána Roya a Karolíny Vodičkovej. Mali spolu 4 deti – synov Jána (zomrel ako 1 ročný) a Jozefa Jaroslava a dcéry Máriu a Ľudmilu.
V decembri roku 1855 sa Ľudovít Štúr nešťastne zranil pri poľovačke v modranskom chotári a 15. januára 1856 zomiera. Daniel Minich preukazuje posledné pocty svojmu učiteľovi i priateľovi na pohrebe. Podrobnosti smrti a pohrebu Ľ. Štúra sú relatívne známe, zdôrazňujem nemalý podiel Minicha na formovaní a zachovaní historickej pamäte na nášho velikána. O viac ako 16 rokov neskôr sa pričiní aj o dôstojný náhrobok.
Daniel Minich je neskôr účastný memorandového zhromaždenia v Martine v 1861, podieľa sa na príprave vzniku Matice slovenskej. Stáva sa jej zakladajúcim členom pod poradovým číslom 159. Od roku 1864 sa činila Matica slovenská v Modre. Medzi modranskými matičiarmi boli J. J. Mayer (ten bol v rokoch 1870 až 1874 aj jej jednateľom), D. Minich, J. Zigmundík z Pezinka, Peter Jamnický, Daniel Lačný, Ján Izák a ďalší.
Minichovou nosnou matičnou i štúrovskou úlohou sa stávajú aktivity pri formovaní a zachovávaní národnej pamäte na Ľudovíta Štúra. V máji 1872 matičný výbor určil komisiu na výstavbu pomníka Ľudovíta Štúra v zložení Daniel Minich, Ján Jaroslav Majer a Peter Jamnický, ktorí dielo úspešne zavŕšili.
Po smrti manželky Kristíny v roku 1861 sa Minich znovu oženil, ale až o 20 rokov neskôr. V roku 1881 mal v Adamovských Kochanovciach sobáš so slobodnou Františkou, dcérou ev. farára Jána Roya a Karolíny Vodičkovej, teda s mladšou sestrou nebohej Kristíny.
Daniel a Františka nemali deti a do roku 1896 žili v Modre. Potom sa presťahovali do Pezinka, zrejme do domu Danielovho syna Jozefa Jaroslava. Daniel Minich zomrel 17.3.1900, jeho druhá manželka Františka Royová skonala 22.3.1912. Danielov syn Jozef Jaroslav zomrel 13.10.1900 v Adamovských Kochanovciach, pochovaný bol v Pezinku.
Text: Peter Schvantner, Jozef Schwarz
Foto: Peter Schvantner, Modranské zvesti
