Horehronskí matičiari na pulze doby: Hoci nemáme zbrane, nie sme bezbranní


//Horehronskí matičiari na pulze doby: Hoci nemáme zbrane, nie sme bezbranní

„Slovenský národ je malým národom, ale nie tak malým, aby bol zanedbateľným, a nie tak veľkým, aby mohol byť voči sebe ľahostajným.“

Posledné tri mesiace sa ozývajú kritické hlasy na súčasnosť a budúcnosť Matice slovenskej akoby v duchu „byť či nebyť“. Ministerstvo kultúry SR, ktoré už so svojim názvom má reprezentovať kultúrnosť či rozvoj povestného „Slavme slavně slávu Slávův slavných“, vyvoláva nové vášne o  „pravom“ poslaní a smerovaní tejto inštitúcie milovníkov národa a života slovenského.

Národ sebe

Z matičných dejín poznáme viaceré pramene, ako mestá či jej kultúrna elita stáli na pulze doby, reagovali na dobové pomery a kultúrnu politiku. Často v neľahkých podmienkach dokázali bojovať za ideály slobody a demokracie, prebúdzali a rozvíjali myšlienky národa, vlastenectva a humanity. Na príklade matičného hnutia v Brezne môžeme pozorovať, ako sa tradičné „národ sebe“ stalo členom i sympatizantom viac ako heslo, považovali ho za náplň života. Prevažne učiteľskej i osvetovej verejnosti (Ladislav Bartko, Ján Grexa, František Kreutz, Július Jorčík, Anna Fábryová, Ivan Gallo, ako aj expredseda MOMS Július Petráš) neboli ľahostajné veci národné a v polovici 60. rokoch 20. storočia sa zapája do obrodného a demokratizačného procesu. Horlí za kultúrne a hospodárske povznesenie Slovenska v rámci Československa i za rehabilitáciu Matice. Zažila eufóriu z pokusov o socializmus s ľudskou tvárou a následnú dezilúziu zo vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa i z nastupujúcej tvrdej normalizácie. Objavilo sa niekoľko svedectiev hrdinstva i odporu (podpisovali sa rezolúcie za odchod okupačných vojsk, vešala čierna zástava, ruštinári písali kriedou po chodníku školy, že nebudú učiť žiakov jazyk okupantov a pod.).

S heslom S. H. Vajanského

Na jar 1968 zvoláva Muzeálna rada Horehronského múzea v Brezne (s predsedom Rudolfom Žilinkom a podpredsedom Františkom Kreutzom) schôdzu bývalých funkcionárov Miestneho odboru MS. Vzniká prípravný výbor, ktorý si kladie za cieľ obnoviť matičné hnutie po rokoch útlmu a zlikvidovania činnosti v celoslovenskom meradle (1953). Pamätného 28. mája 1968 dochádza k oživeniu miestneho odboru – uskutočňuje sa zakladajúce zhromaždenie a Brezňania sa hlásia do Matice s heslom na prihláške od spisovateľa a národovca Svetozára Hurbana Vajanského: „Milujte krásu, vzlet, vysoké mysle, slobodu ducha, činy nezávislé!“.

Treba pripomenúť, že už v roku 1963 podporili kultúrni pracovníci jubileum MS. Zúčastnili sa na oslavách storočnice v Martine a hlavnému ústrediu niesli zdravicu s motívom lipy. Pri príležitosti výročia vydalo múzeum publikáciu Živá minulosť Horehronia (1964). Významné inštitucionálne zázemie s ľuďmi, ktorí pracovali so svojim vlastným zápalom, dalo zároveň podnet k ďalšej činnosti.

Sme súčasť národného organizmu

V Archíve Matice slovenskej v Martine sa zachoval z tohto obdobia slávnostný prejav Františka Kreutza Matica Slovenská a Brezno.

„Tohtoročná politická jar rezkej nôty, povedané slovníkom Janka Kráľa, preniká cez zmysly do najvnútornejšieho ľudského vnútra a dotýka sa citu a rozumu. Kolektívne nahromadenie sa pocitov a poznatkov nášho štátu po počiatočnom pohybe v Ústrednom výbore KSČ sa pohlo prúdom. Pravdaže, nie prúdom bez brehov. To je výsostným znakom kultúrnosti našich národov, že tento prúd má svoje brehy… Národnostná otázka, dnes spolunažívanie národov sa nedá riešiť pod vplyvom zlého radcu, akým sú vášne. Nám nejde o vášne, nám nejde o súčty historických argumentov odplaty. Spomíname to preto, aby sme si my, ale aj tí druhí, v tomto období vedeckých analýz už konečne urobili naozajstnú analýzu slovenskej problematiky a povedali pravdu o psychológii, humanite a kultúre, ktoré sú vlastné Slovákom ako národu, malému národu tu v strednej Európe. Slovenský národ je malým národom, ale nie tak malým, aby bol zanedbateľným, a nie tak veľkým, aby mohol byť voči sebe ľahostajným. “Podľa Kreutza matičiari nemajú a nemôžu mať obavy zo zdôrazňovania národného atribútu, „ukázali to aj oslavy storočnice MS 1963, že Matica je citlivou súčasťou živého národného organizmu.“

Dokument doby

Popri Prevolaní zo zakladajúceho zhromaždenia publikoval MOMS aj letákovú výzvu Matičiarov k občanom – Bratia Slováci! Reagujúc na augustové udalosti 1968 uvádza: „S menom Matice slovenskej je spojený neustály boj za našu národnú existenciu a slobodu. Sotva sme sa ozajstnej slobode, s ktorou sú spojené mená Dubček, Svoboda, Smrkovský, Husák, Černík, začali tešiť, prichádzajú tanky a delá tých, ktorým sú pojmy slobody a demokracia cudzie, aby nám dali lekciu „z humanity a internacionalizmu.“ Nebojácni matičiari následne adresujú verejnosti – všetkým čestným Slovákom i bratom Čechom, aby nezvesili hlavu a nerezignovali: „Hoci nemáme zbrane, nie sme bezbranní. Našou zbraňou je hrdosť, sebavedomie a pohŕdanie agresormi a ich domácimi prisluhovačmi.“ Výzva končí apelom, nech každý čestný Slovák „Za Pravdu horí“ a jemu  Kuzmányho hymna „Slávou zazvoní!“.

V stopách Karola Kuzmányho

Roky ukázali, že MOMS v Brezne mal slovo aj v ostatných prelomových časoch ponovembrového obdobia – snažil sa odtabuizovať osobnosť M. R. Štefánika a inicioval prinavrátenie sochy na breznianske námestie, sadil lipku slovenskej štátnosti a prostredníctvom početných prednášok, spomienkových kultúrnych večerov i vlastivedných exkurzií zveľaďoval naďalej ideály svojho rodáka, evanjelického kňaza a prvého podpredsedu MS. Udržiaval tiež kontinuitu s predchádzajúcimi generáciami, keďže Brezno malo byť pôvodne sídlom Matice. Priazeň Jána Čipku, Sama Chalupku či Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského, ako i viaceré zlatkové a grajciarove zbierky horehronského ľudu na základninu národného spolku, svedčia, že Matica živo spájala národné sily a šírila kultúrno-buditeľské potreby. Ako registruje Oto Baldovský, dlhoročný kronikár miestneho odboru: „Matica slovenská od prvých dní dokumentovala, že je vždy s národom, je nezničiteľná, veď z vôle ľudu bola znovuzrodená – obnovená. Tak to tomu bolo v rokoch 1919, 1968 aj 1989.“

V roku 2019 si miestni matičiari pripomenuli sté výročie od založenia, a to opäť slovami Karola Kuzmányho, ktoré sú aktuálne dodnes: „Ak chcete ďalej prísť, ako my dôjdeme,/ Treba vám viac vedieť, ako čo my vieme, / Treba vám vrúcnejšou vierou sa zapáliť, / Treba vám smelosťou väčšou sa presláviť, / Treba vám viac práce, viac trpezlivosti, / Viac čistoty srdca v svätej nevinnosti; /Lebo po čom túži človek, tomu slúži…“

 Marek Locek

foto: archív ML Lipa slovenskej štátnosti v Brezne

Slovenské a národné je predmet záujmu generácií matičnej komunity

2020-09-17T12:39:43+00:0017 septembra 2020 |Banskobystrický kraj|
X