Jozef Cíger Hronský, prvý slovenský manažér kultúry
Autor: Mgr. Maroš Smolec, správca Matice slovenskej
Priekopník manažérskeho riadenia Matice slovenskej
Jozefa Cígera Hronského pozná väčšina Slovákov ako spisovateľa. Do slovenských dejín sa však zapísal ako agilný tajomník a správca Matice slovenskej, organizátor kultúrno-spoločenského života, ale aj ako priekopník manažérskeho riadenia ustanovizne a jej ďalších podnikateľských aktivít. O tomto jeho osobnostnom rozmere však verejnosť informácie nemá. Pod jeho vedením sa Matica slovenská stala skutočným reprezentačným stánkom slovenskej vedy a kultúry. Mimoriadnu pozornosť venoval budovaniu Slovenskej národnej knižnice s jedinečnými zbierkami kníh a rukopisov z dejín slovenskej literatúry. Uvedomoval si, že ustanovizeň potrebuje vlastnú tlačiareň, aby dokázala pokryť všetky svoje kultúrne, vzdelávacie, vedecké i umelecké aktivity. V pozícii správcu preukázal vysokú schopnosť riadiť – dnes by sme použili termín manažovať. Možno bol prvým manažérom kultúry v slovenskej histórii.
Zakladateľ Neografie
V slovenskej polygrafii je tlačiareň NEOGRAFIA skutočným pojmom. A bol to práve Jozef Cíger Hronský, kto z nej tento pojem vytvoril. Preto deň založenia Neografie ako účastinnej spoločnosti v Martine – 21. apríla 1943 – je viac ako dňom firemného výročia. Je vskutku dňom vzniku manažérsky riadenej slovenskej polygrafie a moderného mediálneho podnikania na Slovensku. Navyše má rozmer kultúrneho dedičstva. Keď Jozef Cíger Hronský ako správca Matice slovenskej vytvoril Neografiu, premenil ju na odvážne univerzálne posolstvo. Dovŕšil to, čo iba naznačovali jeho martinskí predchodcovia v časoch Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku po roku 1869. Tlač nielenže vizuálne sústreďovala národnú entitu, ale typografia vytvorila aj prvú masovú výrobu a to bolo na Slovensku ojedinelé. Preto pokojne môžeme Jozefa Cígera Hronského považovať aj za priekopníka novodobej masovej polygrafie v dejinách slovenského národa. Teda bol aj manažérom-podnikateľom, alebo inak manažérom-riadiacim pracovníkom.
Symbióza priemyslu a kultúry
Práve spolok ako predchodca Neografie bol našou prvou národnou tlačiarňou, a najmä prvým slovenským priemyselným podnikom v Martine 19. storočia, keďže od dávnych Gutenbergových čias bola práve kniha prvým priemyselne vyrábaným produktom. Vďaka tejto symbióze priemyslu a kultúry by bez tlačiarne spolku nebolo moderného slovenského národa. Lenže úloh bolo priveľa a spolok na ne prestával stačiť. Preto vznikla moderná tlačiareň Neografia s masovou výrobou.
Inšpirácia v americkom fordizme
A nešlo už len výhradne o tlačiareň. Hronský ako prvý slovenský manažér kultúry mal zmysel aj pre predvídanie úlohy médií, čo si utvrdil pri matičnej ceste do USA v rokoch 1935 – 1936. Teda v časoch vrcholiaceho fordizmu, z ktorého hojne čerpal aj ako kultúrny organizátor a riadiaci manažér, práve v zmysle štandardizácie práce. Hoci bol iba tlačiarskym selfmademanom, vytvoril v rokoch 1936 – 1943 pri Matici to, čo by sa dnes volalo vertikálne integrovaný mediálny komplex – teda veľké knižné a časopisecké vydavateľstvo, tlačovú distribúciu, rozhlasové vysielanie, a to všetko riadené modernou tlačiarňou Neografia. Presne ako súčasní mediálni magnáti si totiž Hronský všimol, že súhrnný hospodársky výsledok z takéhoto konglomerátu je jasne vyšší než len prostý súčet výsledkov jednotlivých jeho podnikov. Skrátka synergia je nadhodnota. Využíval nielen modernú zahraničnú techniku, ale zamestnával aj zahraničných odborníkov. Teda už počas roku 1942 začína budovať mnohostranný kultúrny kombinát.
Medzi špičkovými tlačiarňami v Európe
Projekt získava meno Neografia vhodné svojmu modernému zámeru, ale aj záľube do antickej tradície jeho autora historika umenia Jozefa Cincíka. Názov korešponduje tiež s odborným termínom v tom čase najmodernejšej reprodukčnej techniky. Neografia už od začiatku mala najmodernejší strojový park na vtedajšom Slovensku, ktorý sa takmer vyrovnával špičkovým tlačiarňam v Európe. V apríli 1943 Matica slovenská oficiálne otvára samostatnú firmu NEOGRAFIA, účastnícky spolok v Turčianskom Svätom Martine. Podľa koncesnej listiny sa zaoberal tlačou peňazí a platidiel, cenných papierov, zriaďovaním kníhtlačiarní, vykonávaním tlačiarstva a všetkých prác spadajúcich do grafického priemyslu. V Neografii pracuje v tej dobe 246 zamestnancov.
Neografia prekonala baťovskú prax
Hronského ekonomický zázrak, spojenie ziskového veľkopodniku s rozvojom národnej kultúry, čo je aj dnešná aktuálna výzva pre Maticu slovenskú, sa však dnes už nedá zopakovať. Úspech bol možný najmä vďaka žičlivej legislatíve a aj vďaka vtedajšiemu vojnovému hospodárstvu. Práve takúto celosvetovú krízu, ktorá iným podnikom zoškrtávala rozpočty, Jozef Cíger Hronský pochopil ako príležitosť. Vďaka plnej podpore centrálnej Slovenskej národnej banky a jej guvernéra Dr. Imricha Karvaša, popredného národohospodára, dodnes pokladaného za najvýznamnejšieho slovenského teoretika ekonómie, ktorý Neografiu priam favorizoval, mohla táto tlačiareň pozdvihnúť anticyklickú stratégiu na podnikateľský úspech. Učebnice dejín slovenskej ekonomiky však musia zaznamenať fakt, že už v prvej polovici 40. rokov a práve v Neografii začala na Slovensku pôsobiť nová paradigma riadenia, ktorá sa nazýva manažérska revolúcia. V Neografii tých čias sa dá nájsť azda všetko, čo sa dnes pomenúva manažérskou američtinou: ako marketing, ale aj benchmarking, bestseller a pod. Hronský najvýraznejšie oddelil vlastnenie od riadenia, čím Neografia prekonala aj baťovskú prax vedenia podniku, dovtedy u nás vládnucu.
Kultúrno-umelecké povznesenie národa
Neografia ešte za cígerovského obdobia spolupracovala s významnými výtvarníkmi, dizajnérmi, akými boli už spomínaný historik umenia a knižný dizajnér Dr. Jozef Cincík aj veľká časť slovenskej výtvarnej moderny, najmä Ľudovít Fulla, Martin Benka, Vincent Hložník, František Kudláč a iní. Je málo známe, že sám Hronský bol výtvarníkom, čo je možné vidieť v matičnom Dome Jozefa Cígera Hronského v Martine. Súčasne Hronský určoval aj edičnú politiku tlačiarne. Napriek masovým nákladom knihy z Neografie nepodliehali bulváru, ale stali sa významnou časťou kultúrneho povznesenia a dedičstva Slovenska, osobitne našej literatúry, výtvarného umenia a divadelníctva. Vznikom Neografie sa matičná knižná produkcia (vo výtlačkoch oproti roku 1939) zdvojnásobila, čo bol vzostup dovtedy nezaznamenaný. Neografia vytlačila v roku 1943 pre vlastné vydavateľstvo a pre Maticu slovenskú 126 titulov v náklade 502 658 kníh.
Vizionárska firma
Neografia podala v čase svojho rozmachu pod riadením Jozefa Cígera Hronského svetovo ojedinelý príklad využitia médiokracie na čisto kultúrne účely, opierajúc sa pritom o demokratický koncept ekonomiky kultúry. To bola jej kľúčová podniková ideológia, keď zisk bol iba prostriedkom na dosiahnutie vyššieho cieľa. Podľa metodiky dejín svetového manažérstva sa teda aj Neografia sformovala ako tzv. vizionárska firma, ktorá dlhodobo vplývala na okolité prostredie vo svojom rezorte. Aj napriek znárodneniu v roku 1948 či normalizácii v 70-tych rokoch si Neografia držala povesť vizionárskeho podniku a Hronského odkaz v nej pretrvával ešte dlhé desaťročia. Neografia patrila medzi najvýznamnejšie tlačiarne nielen v Česko-Slovensku, ale aj v Európe až do začiatku nového milénia. Po páde komunizmu bola Neografia vrátená Matici slovenskej v riadnej reštitúcii.
