Ján Straka, odvážny národovec ťažko skúšaný osudom počas života, ale aj po ňom


/, Košický kraj/Ján Straka, odvážny národovec ťažko skúšaný osudom počas života, ale aj po ňom

163. výročie narodenia

“Pod vytrvalým úsilím Jána Straku a jeho dôverníkov láme sa ľad na polovici priestranstva východného Slovenska, ale potrvá to ešte roky, kým tlačené slovenské slovo, hoci aj cirkevné, bude mať voľný prístup do Zemplína, Užhorodu, Abaujskej stolice, všade, kde Slováci bývajú.” Jozef Gregor Tajovský –List zo Šariša

Dňa 10. mája uplynulo 163 rokov od narodenia kultúrno-osvetového pracovníka, uvedomelého národovca a organizátora slovenského katolíckeho ľudu Jána Straku. Pri tejto príležitosti sa Dom Matice slovenskej v Košiciach rozhodol zorganizovať spomienkové podujatie na tohto vzácneho človeka. Pietneho aktu položenia venca k jeho buste sa zúčastnil predseda Matice slovenskej Marián Gešper, riaditeľ sekretariátu MS Peter Schvantner, zástupca riaditeľa ČÚ Martin Hajník, riaditeľ Domu Matice slovenskej v Košiciach Michal Matečka, matičiarky Miestneho odboru MS Košice-Sever a Mladá Matica. Osobnosť Jána Straku je známa predovšetkým na východnom Slovensku a za všetko, čo vykonal počas svojho života by naňho mali byť východniari patrične hrdí.

Ján Straka sa narodil a žil v časoch, ktoré boli pre slovenský národ mimoriadne neprajné. Celý jeho život bol poznamenaný bojom za obhajobu a práva slovenského národa. Za svoje neochvejné slovenské presvedčenie si vytrpel aj veľa príkoria.

Ján Straka nemal žiadne vyššie vzdelanie, nebol politik, kňaz či učiteľ. Pochádzal z jednoduchého ale o nič menej úctyhodného rodu. Bol synom mlynára  a vyučil sa za mlynára i tesára. Venoval sa samoštúdiu krásnej i odbornej literatúry. V rokoch 1880-1885 pôsobil v Košiciach ako mlynár v Nižnom mlyne na vtedajšom Mlynskom námestí. Neskôr sa už venoval len tesárstvu. Vidieť ho bolo možné na streche košického divadla. V Košiciach sa zoznámil s Rádom dominikánov. Práve v ich knižnici sa stretol s Katolíckymi novinami, do ktorých aj začal pravidelne prispievať svojimi článkami. Články historického, vlastivedného a náboženského charakteru publikoval aj v rôznych iných periodikách.

 V rokoch 1897-1899 keď sa biskup Žigmund Oskar Bubics angažoval za myšlienky jednotného maďarského národa medzi nemaďarskými obyvateľmi a za zavedenie maďarských kázni do košickej diecézy, Straka protestoval. Zozbieral vyše 5 000 podpisov za slovenské cirkevné spevy a za slovenskú bohoslužbu od slovenských veriacich. S biskupom viedol aj polemiky v novinách, a ten ho označil za „nebezpečného slovenského extrémistu“.

Podporoval slovenských kandidátov vo voľbách do uhorského snemu. Keď sa angažoval v Ľudovej strane, dostal zákaz vstúpiť do Šarišskej župy. Keď bola založená Slovenská ľudová strana, Straka bol pri tom. V roku 1906 pred voľbami agitoval za ich kandidáta Ivana Pivka. Obaja za to boli odsúdení.

V roku 1909 sa presťahoval do Prešova, kde sa stal spoluzakladateľom filiálky Tatra banky a začal tu pracovať ako bankový zriadenec. Vedenie banky to v tomto meste nemalo ľahké, ale aj napriek všetkého zlému banka zaznamenala svoj rozkvet.

Ján Straka si uvedomoval význam Spolku sv. Vojtecha a veľkou mierou sa pričinil o rozšírenie jeho členov na východnom Slovensku. V roku 1886 mal tento spolok len 56 členov v košickom biskupstve, vďaka Strakovi tento počet v priebehu rokov stúpal a v roku 1917 dosiahol počet 2382. So spolkom spolupracoval aj pri zakladaní jednateľstiev na východom Slovensku. Zaslúžil sa o rozšírenie slovenských kníh a periodík na Above a Šariši. Do povedomia ľudí dostal katolícku slovenskú literatúru, predovšetkým vydania Spolku sv. Vojtecha. Bol organizátorom a propagátorom mariánskych púti. Zvlášť blízke mu bolo pútnické miesto na Mariánskej hore v Levoči. Aj tieto púte prispievali k šíreniu slovenských kníh medzi ľud a mali veľký význam pri formovaní slovenského národného povedomia.

V októbri 1918 Straka v Košiciach s radosťou uvítal oslobodenie Slovenska a stal sa členom zastupiteľských orgánov a funkcionárom slovenských národných spolkov tu pôsobiacich i keď on sám pôsobil ešte v Prešove.

V júni v roku 1919 maďarská červená armáda obsadila Košice. Strakov dom v Košiciach bol vyrabovaný ešte pred jej príchodom. Straka stihol previezť peniaze Tatra banky do Ružomberka. Ľudia zo strachu z maďarskej armády utekali na sever. Straka sa dobrovoľne vrátil do Prešova no hneď bol aj zatknutý a obvinený zo spolupráce s československými úradmi, za slovenskú národnú prácu a dokonca mu pripisovali aj zodpovednosť za odpor slovenského ľudu proti príchodu boľševickej armády. Najprv ho väznili v Prešove, potom v Košiciach, Miškolci a Hatvane. Z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím.

Predseda Matice slovenskej Marián Gešper o ňom povedal:

„Treba uznať jeho osobnú iniciatívu v mnohých smeroch vlasteneckej, či slovenskej činnosti. Do určitej miery je aj vzorom pre národovcov, ktorí pôsobili v tom čase. Výsledky, ktoré dosiahol Ján Straka sa bohužiaľ prejavili v pozitívnom zmysle slova až po určitých rokoch. Sám zažil prenasledovanie, väznenie, musel veľmi veľa urobiť aj pre svojich spolubojovníkov vtedajšieho cirkevného hnutia pri presadzovaní slovenčiny, ale to zadosťučinenie je len historické, nedožil sa ho. Ale na druhej strane možno povedať, že jeho odkaz i jeho dedičstvo sú veľmi živé.“

Jánovi Strakovi nebol dopriaty pokoj ani po smrti. Aj napriek tomu, že mu bola odhalená pamätná tabuľu na jeho dome a na cintoríne mu postavili hrobku, tieto pripomienky na Jána Straku nepretrvali.  Po roku 1938 bola pamätná tabuľa rozbitá a po roku 1948 bola zničená aj jeho hrobka. V roku 1993 mu košickí matičiari odhalili bustu na Národnej triede, ktorá bola žiaľ v roku 2004 ukradnutá. Riaditeľ Domu Matice slovenskej v Košiciach Michal Matečka k tomu hovorí:

“Tento tristný status zmiznutej busty mi dlho nedal pokoj. Osobnosť Jána Straku nemohla ostať v Košiciach zabudnutá. Preto som sa rozhodol, že bustu Jána Straku Košiciam prinavrátim. Začal som teda s prípravou znovuosadenia busty. A s hrdosťou musím povedať, že od septembra 2016 je busta Jána Straku opäť na svojom podstavci a pevne verím, že Straku už v Košiciach nič zlé nestretne.”

Michal Matečka, riaditeľ DMS Košice

Foto: Marko Gajdoš

X