Košický matičiar Pavel Fábry jubiluje


/, Správy z krajov/Košický matičiar Pavel Fábry jubiluje

Mladosť v Baťovanoch a Modrom Kameni

Narodil sa síce v Nitre (*19.12.1940), ale vyrastal v Baťovanoch, kde otec pracoval v závodoch Baťa ako obchodný riaditeľ, a to až do desiateho roku života malého Pavla, kedy otca zatkli ako protisocialistický živel a poslali ho na 5 rokov do Jáchymova. Rodinu nútene vysťahovali, a preto sa uchýlila v starorodičovskom dome v Modrom Kameni (1950). Mestečko sa stalo mladému Pavlovi citovým rodiskom, tu maturoval a začal vnímať Maticu slovenskú. Starý otec, viacnásobný richtár a miestny matičný činovník (od roku 1920), a otec, nadšený matičiar od roku 1928 po normalizáciu, zasiali v ňom matičné semienko, ktoré sa zakorenilo na celý život. Platí, že čo je v človeku dobré, je predznačené v detstve. K tomu, na tú pre Slovákov neprajnú dobu, nevídané národovecké (zakázané) knihy v domácej knižnici, južný, ale čisto slovenský Modrý Kameň, kde však poniže sa miešali slovenské dediny s maďarskými, ho nacionálne vyhranili. Po určitých kádrových peripetiách sa mu podarilo absolvovať Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. Hlboko ho ponížila zvlčilosť pražských boľševikov (vymazanie slovenského znaku zo štátneho erbu a likvidácia akých-takých právomocí slovenských národných orgánov). Bol členom rodoľubskej partie vysokoškolákov a v rámci možností publikačne a literárne činný. Vždy mal na pamäti poučenie starého otca: „Ak si hrdý Slovák, musíš byť noblesný, aby každý pochopil, že Slováci sú fajnová spoločnosť.“ Snaží sa toho dodnes držať. A aj toho, že slovenský národ je starobylý a nemusí si vymýšľať vlastné dejiny, aj keď mu ich zatajujú.

Košičan a matičiar

Umiestnenka ho zaviala do Košíc na konzervatórium, kde vo funkciách stredoškolského profesora humanitných predmetov i na vedúcich pozíciách strávil celý pracovný život. Na škole mladá Slovač vytvorila partiu, ktorá sa slušne vymedzovala voči „nénikám“. Často pobýval v byte Dr. Michala Potemru, národovca a bibliografa Štátnej vedeckej knižnice (jeho manželka Mária bola Pavlovou kolegyňou na konzervatóriu). Tu sa oboznamoval s vlasteneckou literatúrou a faktami z maďarskej okupácie Košíc. Potom prišiel sladký, aj keď krátky, slobodný polrok šesťdesiateho ôsmeho. Matica vstala z popola, s nadšením vznikali či obnovovali sa miestne odbory. Neinak aj v Košiciach. Obnovujúce valné zhromaždenie 28. mája 1968 zvolilo za predsedu Dr. Michala Potemru, no ten prekvapujúco po návrate z USA funkciu neprijal, ostal členom výboru, predsedom sa stal doc. Ing. Štefan Samson. Pavel Fábry sa stal tajomníkom. Národná práca v Košiciach úspešne dobiehala zmeškané. Dobre sa mu spolupracovalo s Jožkom Grešákom, Paľkom Kušnírom, Jožkom Mrízom, kolegyňou Máriou Potemrovou, ale i s ostatnými. Do matičnej funkcie bol zvolený ako člen výboru na valných zhromaždeniach 23. februára 1971 a 22. februára 1972. V spomienkach ho tešia mnohé vydarené podujatia upevňujúce národné povedomie Košičanov. Dobre sa mu spolupracovalo s krajanom prof. Štefanom Samsonom. Prišla normalizácia a s ňou neprajnícky útlm matičnej práce do stratena. Ihneď po oživotvorení MO MS v Košiciach si obnovil členstvo a stal sa aktívnym radovým členom. Priateľsky a aktívne spolupracoval s predsedom Ing. Jurajom Koperdákom ˗ ako zástupca riaditeľa Konzervatória v Košiciach dodával kultúrne programy na slávnostné a iné podujatia miestneho odboru. Milo si pri tejto príležitosti spomína na odhalenie pamätníka prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moysesa na rovnomennej ulici. Z bratislavských štúdií, kde sa mu podarilo etablovať sa v intelektuálsky národoveckých kruhoch, si priniesol publicistickú výbavu. Už v tom čase sa v Košiciach napríklad publicisticky angažoval za federáciu, plamenne rečnil kde sa dalo… No z oných dubčekovských čias je obzvlášť hrdý na svoju matičnú, ale mimo oficiálnych štruktúr MO MS, národoveckú „akciu“. Na Konzervatóriu v Košiciach sa zišli bohémski národní búrliváci. Založili školskú matičnú „bunku“. Prišiel čas znovuoživenia národného hrdinu Milana Rastislava Štefánika, na Bradle sa konala stotisícová národná púť. M. R. Štefánik sa vynoril z komunistického prekliatia, písalo sa o ňom, mládež sa v ňom videla. Vymysleli zorganizovanie košickej štefánikovskej manifestácie. Za tichého spriazneného súhlasu riaditeľa Konzervatória Dr. Teodora Hirnera sa pustili do príprav. Kolega, profesor dychových nástrojov Pavel Takáč so študentami po vyučovaní nacvičoval so školskou dychovkou matičnú hymnu „Kto za pravdu horí“ a iné národovecké, dovtedy nevídané a zakázané hymnické piesne. Profesor a organista Ivan Sokol (syn predsedu Slovenského snemu) v umeleckých kruhoch šíril echo o chystanej štefánikovskej manifestácii. P. Fábry osobne vínom podplatil manžela školníčky, aby sa dostali k liehovému rozmnožovaciemu prístroju. Keď sa pokazil, on sám na písacom stroji cez prieklepové papiere po večeroch smolil pozvánky (až ho manželka upodozrievala, že „večeriava“ víno) a anonymne ich poštou posielali do televízie, rozhlasu, do redakcií košických novín, všetkým mládežníckym fakultným a stredoškolským organizáciám, i do podnikov. Dňa 4. mája 1968 nastúpili vyobliekaní konzervatoristi ˗ dychovkári so svojimi pedagógmi na pochod Leninovou (dnes Hlavnou) ulicou na miesto, kde stávala do začiatku päťdesiatych rokov známa monumentálna Štefánikova socha (nad Dolnou bránou). A tam viactisícový nadšený dav, ktosi tam inštaloval bustu M. R. Štefánika. Recitoval herec Jozef Hodorovský (neskôr na to doplatil), plamenne rečnil profesor Ján Niník, za sprievodu konzervatoristickej dychovky sa mocne niesli umlčované národné piesne, v niektorých oknách priľahlých budov sa objavili obrazy Štefánika… Bolo to najmasovejšie národné vzopätie v národne vlažných Košiciach. Nik neskúmal identitu organizátorov ˗ konšpirácia sa v čase normalizácie ukázala múdra ˗ usilovní slávni eštebáci nikdy nezistili pôvodcov. P. Fábrymu je smutno, že Košice si sochou neuctili najväčšieho slovenského národného hrdinu M. R. Štefánika. A zdá sa, že ani v budúcom čase neuctia, napriek rôznym uzneseniam o jej znovupostavení, ktoré ostali na papieri.

Usilovný publicista

Rôčky pribudli, naďalej je však hrdý Slovák, radový, aktívny matičiar (člen MO MS Košice a člen Výboru Záujmového odboru regionalistiky MS) a usilovný publicista v národných farbách. Z knižných publikácií, ktoré vydal, spomeňme mládežnícku prózu „Chlapčenský revír“ či vlastivedno-turistického sprievodcu „Potulky po Modrom Kameni a okolí“. Z jeho novšej tvorby treba vyzdvihnúť útlu, ale obsahovo mohutnú publikáciu „Slovutní Slováci v bronze“ (2013). Aj keď svoje putovanie po Slovensku za „bronzom“ venoval P. Fábry zosnulému Drahoslavovi Machalovi, literárna rukoväť by nemala chýbať v knižnici roduverného Slováka. Verme, že bude inšpiráciou navštíviť opísané pamätníky ako jej autor.

Ad multos annos!

Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.

 

Pavel Fábry

2020-12-01T10:31:04+00:001 decembra 2020 |Košický kraj, Správy z krajov|
X