Kritická reflexia globálneho kapitalizmu


//Kritická reflexia globálneho kapitalizmu

Peter Daubner

METASTÁZY GLOBÁLNEHO KAPITALIZMU

Dialógy s ľavicovými intelektuálmi

Martin: Matica slovenská a Politologický odbor MS, 2017,1. vyd., 136 s., ISBN 978-80-8128-182-2 (viaž).

Politológ, filozof a ekonóm Peter Daubner uskutočnil sériu rozhovorov s ľavicovými intelektuálmi zo Slovenska, Češka i vzdialenejšieho zahraničia. V úvodnom texte P. Daubner uvádza, že krízy, ktoré sa odohrávajú v súčasnom svete, predstavujú symptómy globálneho kapitalizmu. Zastáva názor, že kríza je imanentnou súčasťou kapitalistického systému a nezadržateľne sa prehlbuje. V tomto kontexte prebieha i väčšina publikovaných rozhovorov.

Dialógy s ľavicovými intelektuálmi otvára interview s francúzskou filozofkou, politologičkou a sociologičkou Susan Georgeovou, ktorá sa angažovala proti viacerým vojnovým konfliktom, analyzuje príčiny hladu vo svete a odmieta neoliberálne obchodné dohody. V neposlednom rade upozorňuje na hrozbu klimatických zmien. Zdôrazňuje, že to, čo je potrebné urobiť ako prvé, ,,je ekologická transformácia s obrovskými investíciami do občanmi kontrolovaných inštitúcií“ (s. 26).

Jerry Harris, americký historik a politický ekonóm, v ďalšom z rozhovorov upozorňuje, že zámerom nadnárodného kapitalizmu je konštrukcia globálneho trhu bez akýchkoľvek obmedzení, ktoré nie sú v súlade s korporátnymi pravidlami. Pri hodnotení súčasnej situácie zachováva základné Marxove prístupy, ktoré formuloval pri hodnotení štátnocentristického kapitalizmu, no aplikuje ich na nové podmienky globálneho kapitalizmu. Za jeden z nástrojov na jeho presadzovanie považuje obchodnú dohodu TTIP.

Rodney G. Peffer je čitateľskej verejnosti na Slovensku známy aj vďaka prekladu jeho knihy Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť (Vydavateľstvo SSS, 2014). Tento americký sociálny a politický filozof v rozhovore odpovedal aj na otázku aktuálnosti revolúcie ako nástroja na dosiahnutie spoločenskej zmeny. Preferuje postupnú transformáciu a skutočnú demokratizáciu spoločnosti. Uvádza, že ,,pokiaľ tieto pokusy zlyhajú, až potom je možné využiť revolučné prostriedky“ (s. 48).

Medzi kritickými intelektuálmi, s ktorými Daubner uskutočnil rozhovor, nechýbal český sociológ a v súčasnosti i poslanec Európskeho parlamentu Jan Keller. V dialógu s autorom knihy ozrejmuje svoje predstavy o poslaní Európskej únie. Pokladá ju za projekt, ktorého cieľom malo byť zosúladenie hospodárskej prosperity a sociálnej spravodlivosti. Ako uvádza, únia bude mať v súčasnosti opodstatnenie len vtedy, keď bude vládať regulovať konanie veľkých koncernov a bánk. Jednotlivé národné štáty podľa neho nie sú schopné odolávať tlakom ekonomickej globalizácíe.

Z Českej republiky je i ďalší respondent – politický filozofa sociálny vedec Marek Hrubec, ktorý v súčasnosti pôsobí aj ako riaditeľ Centra globálnych štúdií pri Filozofickom ústave Akadémie vied ČR. Okrem iného konštatuje, že návrat k izolovaným národným štátom presadzujú iba neokonzervatívni nacionalisti a neoliberáli, ktorí sledujú rozštiepenie síl a ovládnutie národných štátov globálnym kapitálom. Z uvedeného dôvodu je za reformu EÚ a OSN, nie ich oslabenie.

Aktuálny politický a sociálno-ekonomický vývoj kriticky hodnotí aj slovenský historik Eduard Chmelár, ktorý je verejnosti známy najmä ako politický a mediálny analytik. Vo svojich odpovediach poukazuje na fakt, že namiesto sľubovanej spolupráce (v deväťdesiatych rokoch 20. storočia) sa vytvárajú ekonomické bloky s hrozbou obchodnej vojny. V odpovedi na ďalšiu zo série otázok spomenul zaujímavý výrok nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Róberta Schillera. Ten sa (pre nemecký týždenník Die Zeiť) vyjadril, že ,,v kapitalizme môžu prežiť iba tí, ktorí sú ochotní podvádzať“ (s. 85).

Podľa slovenského politológa a filozofa Ľuboša Blahu, ktorý je v súčasnosti poslancom parlamentu a predsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti, to, že sa neoliberalizmus skompromitoval, nemusí nevyhnutne znamenať nástup ľavice. V rozhovore opisuje určité alternatívy neoliberalizmu, ktoré sa derú dopredu, no neoslabujú dominantné kapitalistické myslenie. Ide o kozmopolitný sociálny liberalizmus, ázijský (štátny) kapitalizmus a v poslednom čase cítiť znovuožiyovanie fašizmu. Blaha v týchto súvislostiach hovorí, že sociálne hnutia sú rozdrobené a mnohé ľavicové alternatívy predstavujú vzdušné zámky.

Názor, podľa ktorého dôjde k zásadnému prehodnoteniu ekonomického systému až pod vplyvom environmentálnych zmien, prezentuje politológ Tomáš Profant. V dialógoch uvádza, že tie ,,povedú k zásadnému nárastu cien potravín a následným celosvetovým protestom“ (s. 118). S nedôverou hodnotí autoritatívne vlády, ktoré utláčajú vládne obyvateľstvo. O krajinách BRICS hovorí, že sa stávajú súčasťou konkurujúcich imperializmov, ktoré bojujú o planetárne zdroje. A podobne ako západné korporácie prispievajú k ich drancovaniu.

Kniha rozhovorov dokumentuje vieru ľavicovo orientovaných intelektuálov v sociálne spravodlivejšiu spoločnosť. Zároveň je z ich odpovedí cítiť určitú skepsu, keďže ďalší vývoj sa môže uberať rôznymi nevypočítateľnými smermi. Zdá sa, akoby dnes proti sebe nestál kapitalizmus a socialistické hnutie, ale dominantný globálny kapitalizmus proti silnejúcemu variantu nacionálneho kapitalizmu. Tieto procesy v kontexte ekonomických a politických konfliktov v nadnárodnom svete presne identifikoval aj spomínaný Jerry Harris v knihe Dialektika globalizácie, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade (Vydavateľstvo SSS, 2016).

Metastázy globálneho kapitalizmu polemizujú so zjednodušeným pohľadom na politiku, ekonomiku, štát a spoločnosť, ktorý v slovenských podmienkach generujú médiá hlavného prúdu. O záver knihy sa postaral politológ Michael Augustín. Pripomína, že zmena ekonomickej alebo sociálnej reality je podmienená zmenami mocenského rozloženia síl.

Z predloženého textu je zrejmé, že formulácii otázok zo strany zostavovateľa dialógov predchádzala dôsledná príprava, čo sa odzrkadlilo na kvalite Daubnerovho knižného diela. Zároveň je potrebné vyzdvihnúť aj odvahu Matice slovenskej, ktorá zaradila do svojho edičného plánu túto progresívnu a mimoriadne otvorenú publikáciu.

 [Literárny týždenník; 25/2017,26/2017; 05/07/2017; s.: 14; MARIÁN KLENKO ; Zaradenie: RECENZIE]

2017-07-17T09:12:07+00:0017 júla 2017 |Napísali a povedali o nás|
X