Len úprimná práca vynaložená na ceste za pravdou dáva cenu človeku


/, Košický kraj/Len úprimná práca vynaložená na ceste za pravdou dáva cenu človeku

230. výročie narodenia Pavla Jozefa Šafárika – oslava ducha slovanskej vedy a kultúry

Uprostred malej obce Kobeliarovo stojí domček s obrovskou históriou. Tu, v evanjelickej fare, sa 13. mája 1795 narodil výnimočný vedec, jazykovedec, historik Pavol Jozef Šafárik. Matica slovenská, obec Kobeliarovo a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach si 17. mája 2025 spomienkovými slávnosťami pripomenuli 230 rokov od narodenia jednej z najväčších osobností slovenského a slovanského duchovného dedičstva.  Na úvod slávnostných služieb Božích sa prítomným prihovorila starostka obce Kobeliarovo Janka Regrutová a hostí srdečne privítala.

Ľubica Štefanedisová, evanjelická farárka cirkevného zboru Nižná Slaná a Kobeliarovo, v svojej kázni opísala Šafárika slovami: „Pavol Jozef Šafárik bol výnimočným vedcom, slavistom, básnikom, historikom. Jeho práca nebola len vedeckým výskumom, ale bola hľadaním toho, čo je skutočné, čo je spravodlivé a čo je dôstojné. V časoch, keď sa niektoré národy považovali za menejcenné, keď sa jazyky utláčali, keď sa pravda o minulosti ohýbala, Šafárik neostal ticho. Chcel pravdu, písal o nej, zhromažďoval dôkazy, hľadal hlbšie spojenie medzi národmi, medzi dejinami, medzi hodnotami. On nežil pre momentálny potlesk, nežil pre kariéru hoci by mohol. On žil pre pravdu a hodnoty, ktoré presahovali jeho dobu. Pre to aj po 230 rokoch jeho meno neupadlo. Ďakujeme za odkaz Pavla Jozefa Šafárika. Za jeho múdrosť, vytrvalosť, za jeho službu slúžiť svojmu národu a hľadať pravdu.“

Významný slovenský literárny vedec, literárny historik a vysokoškolský pedagóg, prvý dekan Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach profesor Ján Gbúr vo svojom príhovore povedal: „Pavol Jozef Šafárik sa v kultúrnom povedomí vníma ako priekopník modernej slavistiky. Túto charakteristiku nadobudol vďaka svojim celoživotným vedeckým aktivitám spojeným s trpezlivým a dôkladným skúmaním slavistiky, slovanskej filológie, histórie a etnológie. Šafárik sa vyprofiloval na vedca a slavistu európskeho formátu z nekonvenčného meditatívneho básnika a teoretika poézie. Šafárik svojím intímnym básnickým dielom, ale najmä mnohostranným vedeckým dielom o Slovanoch o poznávaní jeho dávnych osudov v európskom priestore sa stal príkladom človeka usilujúceho sa skĺbiť túžbu po prirodzenej umeleckej kráse s túžbou po vedeckej systematizácii jazykov a literatúr. Z originálneho básnika sa vyprofiloval vedec a slavista európskeho formátu, ktorý svojou túžbou po poznaní, po pravde a  svojím dielom, svojím nadaním, svojou osobnou etikou a kultúrou, oslovil nielen medzinárodnú odbornú komunitu, ale aj slovenskú akademickú a neakademickú obec, najmä tú, ktorá hľadá inšpiráciu z diel významných osobností našich dejín pre rozvoj svojho kritického intelektu a citového života.“

Slávnosti pokračovali pietnym aktom pri rodnom dome, kde sa prihovoril predseda MS Marián Gešper: Pre mňa je veľkou cťou, že môžem byť tu pred rodným domom takéhoto velikána nielen slovenského národa, ale slovanstva. Šafárik je krstným otcom matičnej myšlienky. Inicioval so srbskými priateľmi v roku 1826 založenie vôbec prvej Matice v Európe a tou je Matica srbská. Bol aj pri založení Matice ilýrskej, teda budúcej Matice chorvátskej a súčasne sa stal v roku 1831 zakladateľom Matice českej. Teda bol matičiarom, aj keď veľkým paradoxom osudu je, že nestal sa členom Matice slovenskej, lebo tá bola založená až po jeho smrti v roku 1863. Napísal však sériu listov, ktorými inicioval vznik našej najstaršej národnej kultúrnej ustanovizne Slovákov, Matice slovenskej. Umocňoval matičnú ideu a to, že tento projekt matíc je veľmi úspešný svedčí o tom, že naše slovanské národy žijú, majú svoje štátnosti, majú svoje vyspelé občianske spoločnosti, majú svoju literatúru, majú svoju vedu, majú svoju kultúru a bez Pavla Jozefa Šafárika by sme si to isto nemohli predstaviť. Položil základy moderného slovanského občianskeho, či národného života. Nezabudnime na Pavla Jozefa Šafárika, umocňujme jeho pamiatku a robme všetko pre to, aby jeho duch a idei nezahynuli, aby sa preniesli aj na ďalšie mladé slovenské generácie.“

Spomienka na vrcholovú osobnosť slovanského a slovenského vedeckého života pokračovala  kultúrnym programom, v ktorom vystúpil Chorus Universitatis Šafarikianae, ktorý pôsobí pri Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V mene rektora UPJŠ profesofa Daniela Pellu sa prítomným hosťom prihovorila aj prorektorka pre medzinárodné vzťahy Slávka Tomaščíková. Erika Štanová a Eva Tkáčová predniesli básnickú tvorbu Pavla Jozefa Šafárika, konkrétne úryvok z básne „Stratený a nájdený raj.“ Herci v dramatizácii Orly slovanského neba (Peter Schvantner ako Šafárik, autor Peter Vrlík ako Ján Kollár) nás preniesli do pomyselných rozhovorov medzi Kollárom a Šafárikom. Premietaný bol aj dokumentárny film z dielne MS a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Tichý génius. A záverečnú bodku za oslavami urobila Ľudová hudba Pastrnoci z Novej Ľubovne. Docent Pavol Parenička pri tejto príležitosti napísal knihu s názvom Pavol Jozef Šafárik, ktorá bola k dispozícii hosťom podujatia.

Pavol Jozef Šafárik bol nielen výnimočným vedcom, jazykovedcom, historikom a literárnym kritikom, ale aj vizionárom, ktorý sa celý život zasadzoval za duchovné zjednotenie slovanských národov a vedecké ukotvenie ich kultúrnej identity. Jeho dielo zostáva trvalou hodnotou v dejinách slovenskej i európskej vedy.

 Tatiana Tomková, DMS Rožňava a Janka Regrutová, Kobeliarovo

Foto: Peter Schvantner a Tatiana Tomková

 

 

 

 

X