Matica slovenská, ktorá od svojho vzniku v roku 1863 nepretržite podporuje Slovákov v zahraničí, vyhlasuje rok 2025 za Rok zahraničných Slovákov. Tento významný počin si kladie za cieľ pripomenúť historické udalosti a osobnosti, ktoré formovali slovenské diaspóry po celom svete a výrazne ovplyvnili kultúrne, vedecké, umelecké či náboženské prostredie mimo hraníc Slovenska.
Kontakty, podpora a spolupráca so zahraničnými Slovákmi patrí medzi ťažiskové oblasti v činnosti našej najstaršej národnej kultúrnej ustanovizne, čo dokazuje zriadenie špecializovaného Ústavu pre zahraničných Slovákov, resp. Krajanského múzea Matice slovenskej. V roku 2025 si pripomíname jubileá významných krajanských osobností, ako boli Jozef Podhradský (1823 – 1915), Peter Tvrdý (1850 – 1935), Štefan Furdek (1855 – 1915), Vladimír Krivoš (1865 – 1942), Hana Gregorová (1885 – 1958), Zuzka Medveďová (1897 – 1985), Rudolf Dilong (1905 – 1986), Jozef Lettrich (1905 – 1969), Cyprián Majerník (1909 – 1945), Jozef A. Mikuš (1909 – 2005), Ján Sirácky (1925 – 1998) a Štefan Vrablec (1925 – 2017), ktoré boli výraznými predstaviteľmi slovenského i krajanského kultúrnopolitického, vedeckého, umeleckého a náboženského života. Z tohto dôvodu výbor Matice slovenskej vyhlasuje rok 2025 za Rok zahraničných Slovákov.
V rámci neho si na matičnej pôde budeme pripomínať významné historické udalosti a osobnosti, ktoré sú jubilejne spojené s krajanským životom a slovenskými diaspórami vo svete. Z udalostí možno spomenúť dopad, ohlas a následky zatvorenia Matice slovenskej roku 1875, v rámci prvého zahraničného odboja počas veľkej vojny roku 1915 prijatie Clevelandskej dohody, skončenie druhej svetovej vojny roku 1945 a roku 1960 smrť správcu Matice slovenskej a zakladateľa Zahraničnej Matice slovenskej Jozefa Cígera Hronského, ktorý bol už v rokoch 1935 a 1936 vedúcim matičnej delegácie na pamätnej ceste za americkými Slovákmi.
Slováci sa ako novodobý národ formovali v procese národného obrodenia a zjednotenia od konca 18. do polovice 19. storočia v národnostne i sociálne nežičlivých podmienkach súvekého Uhorského kráľovstva a habsburskej monarchie. Už v tomto období časť slovenského národa najmä z hornatých vidieckych oblastí severného Slovenska sa po skončení tureckej expanzie sťahuje, kolonizuje a dodnes žije na Dolnej zemi na území súčasného Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska, kde si mnohé tieto krajanské komunity zachovali slovenčinu ako materský jazyk, slovenskú kultúru a tradície.
Matica slovenská už počas obdobia svojej prvej existencie v rokoch 1863 až 1875 udržiavala prostredníctvom svojich jednateľov styky s dolnozemskými Slovákmi, ktorí žili v Banáte, Báčke, na Vojenskej hranici, vo Vojvodine a v Chorvátsku, ale aj v rakúskej časti habsburskej monarchie, predovšetkým v krajinách Českého kráľovstva, osobitne v Prahe. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní od roku 1867 hlavný vysťahovalecký prúd zo Slovenska smeroval do USA, pričom išlo o sociálnu emigráciu, keď Slováci ako robotníci a farmári po desať tisícoch opúšťali starú vlasť a prechodne žili alebo sa natrvalo usadili v Novom svete. Za americkými Slovákmi prichádzala národne uvedomelá inteligencia z radov duchovenstva, ktorá tu organizovala krajanský nábožensko-kultúrny život a zakladala spolky vrátane Matice slovenskej v Amerike. V tomto smere osobitne vynikal rímskokatolícky kňaz Štefan Furdek (1855 – 1915), zakladateľ strešnej organizácie Slovenská liga v Amerike. Štefana Furdeka nazývali „prezident amerických Slovákov“. Slovenská inteligencia z dôvodov národnostného prenasledovania v Uhorsku emigrovala aj do cárskeho Ruska, kde pôsobili renomovaní jazykovedci Peter Tvrdý (1850 – 1935) a Vladimír Krivoš (1865 – 1942).
V 20. storočí veľké vysťahovalecké vlny zo Slovenska ako sociálne motivovaná emigrácia naďalej odchádzali napriek vzniku Československej republiky v medzivojnovom období do USA, Kanady, Argentíny, Francúzska a štátov Beneluxu. Z politických dôvodov v rokoch 1945, 1948 a 1968 a po roku 1989 opäť za prácou tisíce Slovákov odišlo do všetkých kútov sveta, najviac do Česka, Rakúska, Nemecka, Veľkej Británie, Írska a iných krajín, kde posilnili staršie alebo vytvorili nové slovenské vysťahovalecké komunity.
Vyhlásením Roku zahraničných Slovákov Matica slovenská zdôrazňuje svoj záväzok prehlbovať vzťahy s krajanmi a uchovávať národné dedičstvo aj mimo hraníc Slovenska. Rok 2025 bude príležitosťou na reflexiu spoločnej histórie a na posilnenie kultúrnych väzieb so slovenskými komunitami roztrúsenými po celom svete.
Informačné ústredie Matice slovenskej