Namiesto RTVS prišla Česká televízia, prezidentka poslala čestnú stráž
V malebnej obci Hlboké sa 16. júla 2023 konali monumentálne slávnosti 180. výročia kodifikácie spisovného jazyka. Významnú zásluhu za organizáciu podujatia nesie starosta obce a poslanec TTSK Miloš Čobrda a pod organizáciu podujatia sa podpísali tiež Trnavský samosprávny kraj, ECAV Hlboké a Záhorské osvetové stredisko. Na podujatie prišla aj Česká televízia, odbornú reportáž pripravil portál NaZáhorí.sk (Angelika Kmecová), no RTVS opäť nebolo vidieť nikde. TASR si udalosť pripomenula článkami, no v jednom z textov pridali k článku o Rotaridesovi fotografiu Sládkoviča. Aj toto úspešné podujatie dokazuje, že Slováci sú schopní organizovať kultúru zdola, teda samosprávach, obciach a regiónoch, a to aj v časoch, keď ich oficiálni štátni predstavitelia ignorujú.
Podujatie začalo slávnostnými Službami Božími za účasti významných predstaviteľov evanjelickej cirkvi: gen. biskupa ECAV I. Eľka, biskupa záp. diš. ECAV Jána Hroboňa, domácich farárov a tiež Spevokolu CZ Senica, ktorý zhudobnil Hurbanovu báseň Mládeži. Generálny biskup vo svojej kázni – ktorú uviedol citátom „vezmi si prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie“ (Ef 6, 17) – zdôraznil význam udalosti kodifikácie a poukázal na prínos evanjelikov v kontexte prekladu Biblie do zrozumiteľnej reči, teda národného jazyka, ako aj ich podiel národotvorných procesoch. Nasledoval slávnostný pochod k mohyle J. M. Hurbana, kde nasledovali príhovory a slávnostné kladenie vencov. Aj keď pani prezidentka poslala čestnú stráž, sama sa podujatia nezúčastnila. Starosta obce zdôraznil v kontexte odkazu štúrovcov potrebu spájania viery a vedy, na čo nadviazal spisovateľ Emil Páleš, ktorý – aj v kontexte kritiky globalizačných tendencií a amerikanizácie – vyzdvihol národný jazyk ako špecifický duchovný kód, ktorý odzrkadľuje „dušu národa“. Starosta sa hrdo prihlásil k odkazu štúrovcov a napokon má aj zásluhu o obnovu fary, kde kodifikácia prebehla, kostola a pamätnej izby J. M. Hurbana. S vtipom dodal, že hoc práve v Hlbokom došlo v roku 1843 ku kodifikácii spisovnej slovenčiny, Hlbočania stále odolávajú a „vyprávjajú“ po Záhorácky.
Podujatie pokračovalo kultúrnym programom, kde vystúpili matičiari zo Srbska, spevácky zbor Cantilena zo Senice, deti zo ZŠ a MŠ Hlboké, folklórny súbor Kýčer z Turej Lúky; s odborným textom starosta obce Kuklov a autor Slovenských pohľadov Peter Mráz a predstavitelia Matice, tajomník Peter Schvantner a kulturológ Lukáš Perný. Tajomník Schvantner v úvode ocenil región pre významné udalosti národného pohybu a miesta narodenia osobností. V prejave uviedol širší kontext udalostí od kodifikácie, cez revolúciu, vznik SNR, Memorandum až po vznik Matice. Vyzdvihol všetky tri generácie národného obrodenia a moment kodifikácie ako prejav zjednotenia slovenského národa. „My žijeme ich sen, snívali, že budeme raz mať vlastné školy, úrady, národnú radu, vlastnú vládu, štát…,“ uviedol Schvantner a dodal, že Matica si s obcami a cirkvami pravidelne pripomína okrúhle výročia štúrovcov, hoc ich štátni predstavitelia ignorujú. Na záver pozval účastníkov na oslavy 160. výročia Matice do Martina. „Nech žije slovenčina, Matica slovenská a slovenský národ…“ uzavrel príhovor.
Na prejav nadviazal Lukáš Perný slovami Jána Kollára „Stúj, noho! posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš,“ s dôrazom na posvätnosť kraja Záhoria a Kopaníc pre národné dejiny. Vo svojom prejave sa zameral na širší kulturologický rozmer kodifikácie. Zdôraznil, že ide o proces boja o uznanie jazyka, ktorý začali bernolákovci, pokračoval štúrovským dejinným míľnikom v Hlbokom a bol ukončený hodžovsko-hattalovskou reformou ako kompromisom medzi štúrovcami a bernolákovcami. Zdôraznil ekumenický prínos uznania jazyka ako jednotiaceho momentu v dejinách národa a podmienku národnej emancipácie, no zároveň dodal, že štúrovci Slovákom dali aj kultúrno-politický program, základ pre vznik inštitúcií a taktiež republikánske a demokratické tradície. V Mináčovskom duchu Perný dodal, že naše dejiny neboli tvorené v palácoch, monumentálnych stavbách, ale v malých chalúpkach a domčekoch, čo krásne dokazuje Mináčovu tézu plebejskosti slovenského národa. „Nie je to slabosť, ale naopak, cnosť, že aj v chudobných, skromných podmienkach sme dokázali vytvoriť vlastné dejiny, ktoré neboli založené na dobývaní iných národov, ale na duchovnom povznesení vlastného ľudu. Na túžbe, vízii po lepšej budúcnosti národa. Kodifikácia prebehla v priestoroch malebnej fary, SNR sa schádzala v dome pani Kolényovej… Mnohé naše osobnosti sa narodili do chudobných dreveníc, a nie do bohatých kaštieľov. Nebola to honosnosť materiálna, ale duchovná veľkosť, ktorá bola spojená s našou národnou históriou,“pripomenul. V závere zdôraznil, že jazyk nie je iba ideologickým prostriedok komunikácie, ako ho vo vulgárnej podobe zneužívajú politici, ale „jazykom možno tvoriť umenie, poéziu, hlásať Božie slovo, milovať aj nenávidieť. Otvára nám neuveriteľné možnosti, jazykom možno meniť tak vlastný osud, ako aj osud celého národa.“
Po podujatí sa matičiari spoznali s rodákmi, ktorí tiež prejavili záujem založiť v Hlbokom miestny odbor.
IÚ MS
zdroj foto: Záhorské osvetové stredisko