V Rimavskej Sobote si uctili výnimočnú osobnosť Vladimíra Clementisa


//V Rimavskej Sobote si uctili výnimočnú osobnosť Vladimíra Clementisa

Matičiari odhalili bustu Dr. Clementisa a uviedli do života novú knihu

V piatkové popoludnie 26. mája 2023 sa konalo výnimočné podujatie pri príležitosti odhalenia busty Dr. Vladimíra Clementisa v Aleji Národných dejateľov na Námestí Štefana Daxnera. Akciu zorganizovalo Mesto Rimavská Sobota a Miestny odbor Matice slovenskej v Rimavskej Sobote a nadviazali na predchádzajúce ročníky, počas ktorých boli odhalené busty mnohým predstaviteľom slovenského národného i kultúrneho pohybu. V rámci podujatia bola uvedená aj čerstvo vydaná kniha s názvom Clementis & Mináč: „Vlastenci alebo buržoázni nacionalisti?“

V úvode podujatia sa prítomným prihovorili operný spevák Ivan Ožvát, Jaroslava Lajgútová (Miestny odbor MS Rimavská Sobota), predseda Matice slovenskej Marián Gešper, primátor mesta a poslanec NR SR Jozef Šimko, poslanec NR SR Robert Fico a napokon vedecký pracovník Slovenského literárneho ústavu MS i podpredseda Spolku slovenských spisovateľov Lukáš Perný, ktorý spoločne s predsedom Matice slovenskej uviedol do života aj knihu Clementis & Mináč. Pred odhalením busty si diváci pozreli experimentálnu divadelnú inscenáciu o Vladovi Clementisovi. Inscenáciu o živote a osude Vladimíra Clementisa obohatil aj hlas Samuela Gárfika, člena Divadla J. Záborského v Prešove, ktorý narozprával reakcie a myšlienky samotného Clementisa v jeho osudových chvíľach.

Primátor mesta Jozef Šimko vo svojom prejave zdôraznil potrebu nadväzovania na národné a sociálne piliere politiky, ktorú projektoval aj Vladimír Clementis. Predseda Matice slovenskej Marián Gešper pripomenul, že Clementis spolu so M. R. Štefánikom a Vladimírom Hurbanom patrí medzi tri zakladateľské postavy slovenskej diplomacie. Predseda MS pokračoval a podotkol, že „Jeho intelektuálne dielo bolo síce čiastočne rehabilitované v roku 1963 a 1968, ale v deväťdesiatych rokoch 20. storočia opätovne účelovo zaznávané a umlčiavané. O Clementisovi sa bohužiaľ už dnes nehovorí. Doba totiž pokročila v metódach likvidácie ideí a pamiatky na nepohodlne osobnosti. Prestane sa o nich hovoriť, prestanú si ich pripomínať s cieľom, aby úplne vymizli z dejín. Myslím si, že Clementisova osobnosť si to jednoznačne nezaslúži. Obetoval tomuto národu to najvzácnejšie, obetoval slovenskému národu vlastný život. … Bol aktívnym členom Matice slovenskej, načo sa trochu zabúda. V mladosti ako búrlivák – ľavičiar kritizoval matičnú ustanovizeň, ale potom prirodzene, tak ako jeho predkovia, prišiel do matičných radov a bol členom Výboru Matice slovenskej i zúčastňoval sa jej kultúrnych aktivít. Prebíjal slovenskú vec aj v slovenskej diplomacii hlavne po 2. svetovej vojne, keď sa mali konečne usporiadať slovensko-maďarské vzťahy. Jeho národné presvedčenie a matičiarstvo mu nepomohli v 50. rokoch, práve naopak. Útok na Clementisa bol paralelný s útokom na Maticu slovenskú. Súčasne so zatvorením Vlada Clementisa bola aj Matica oklieštená. Totalitná štátna moc jej zobrala vedu, ľudovýchovu a zničila sa aj členské základne. Zachránila sa ako knihovedný ústav. Clementis pokiaľ mohol bránil túto ustanovizeň, bohužiaľ ďalšie udalosti ho prevalcovali. Nech nám je táto doba 50. rokov varovaním, aby sme nedopustili nástup nových totalitných praktík.“ (celý prejav tu)

Súčasťou podujatia bola aj prezentácia knihy Clementis & Mináč: Vlastenci alebo buržoázni nacionalisti, ktorej editormi sú Marián Gešper a Lukáš Perný. Autori poďakovali všetkým spoluautorom, ktorí do knihy prispeli a zdôraznili, že na dokončení knihy sa podieľali skutočne významné osobnosti slovenskej vedy a literatúry. Ukážku z knihy si môžete pozrieť na GOOGLE BOOKS, čoskoro bude k dispozícii aj na vydavatel.sk.

Následne sa uskutočnilo slávnostné odhalenie busty s dramatickou divadelnou perfomanciou a pietnym aktom kladenia vencov.

Proti odhaleniu protestovala malá skupina aktivistov z maďarských národnostných organizácií. Niektorí maďarskí politici si bohužiaľ dodnes neuvedomili, že Trianonská mierová zmluva 1920, ktorú zároveň potvrdila po 2. svetovej vojne aj Parížska mierová zmluva 1947, predstavuje odpočet za ich prehru nielen v prvej, ale aj druhej svetovej vojne a hlavne predstavuje účet za feudálnu a nedemokratickú politiku posledných sto rokov existencie Uhorska. Predovšetkým za ich hrubú a neznášanlivú politiku voči Nemaďarom, najmä voči Slovákom. Kým nepochopia túto historickú opodstatnenosť, stále budú vidieť účelovo všetko ako krivdu proti nim. Práve proti takémuto spiatočníctvu bojoval Vlado Clementis. Matica slovenská zastáva prínos Dr. Clementisa ako významného slovenského mysliteľa a súčasne jedného zo zakladateľov modernej slovenskej diplomacie i osobnosti, ktorá úspešne zasiahla do medzinárodných vzťahov v prospech Slovákov a Slovenska po 2. svetovej vojne.

text: Informačné ústredie MS

Foto: J. Paulenka

2023-05-30T08:18:32+00:0029 mája 2023 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X