Matičiari sochu Ľ. Štúra v Štúrove osadia. Čoskoro


//Matičiari sochu Ľ. Štúra v Štúrove osadia. Čoskoro

Rozhovor predsedu MS Mariána Tkáča

1. Matičiari osadili v Štúrove základný kameň budúcej sochy Ľudovíta Štúra. Nezaobišlo sa to bez narušenia podujatia zo strany maďarských iredentistov. Ako vy osobne vnímate takéto zbytočné provokácie?

– Skrátený obrazový a zvukový záznam z tejto matičnej akcie sme nazvali Netolerantné Štúrovo – taká je aj moja odpoveď s dôvetkami: „Neuveriteľne“ či „Nepochopiteľne“. Veď nie Párkány, ale Štúrovo budoval a podporoval tento štát šesťdesiatsedem rokov, celé dve generácie tamojších obyvateľov! Tento štát tam vybudoval celulózku… Tu sa pristavím. Ako pracovník ministerstva financií bol som ešte pred novembrom 1989 na daňovej kontrole v štúrovských celulózkach, a keď som poprosil kolegu, ktorý vedel po maďarsky, aby v reštaurácii objednal jedlo, na jeho maďarčinu reagovala pekná blondínka takto: „Ja nerozumiem po maďarsky.“ Chcem tým len povedať, že už vtedy, no i teraz žijú v tomto meste „aj“ Slováci, a tí nemajú mať právo na Štúra? Pritom v Bratislave nikomu – teda väčšinovým Slovákom – neprekáža Petőfi, v Rožňave Košút a tak ďalej. A navyše a okrem toho Štúr nebojoval za zrušenie poddanstva len pre Slovákov, ale pre všetkých Uhrov, teda aj Maďarov. Pokiaľ sa nemýlim, naopak Košút sa pohrával s myšlienkou, aby poddanými prestali byť len Uhri „maďarského jazyka“.

2. Primátor mesta Štúrovo E. Szabó pravdepodobne nesúhlasí s osadením sochy kodifikátora, lebo tvrdí, že práve Matica touto aktivitou narúša pokojné vzťahy medzi Slovákmi a menšinovými Maďarmi na juhu Slovenska. Ako vnímate jeho postoj?

– Nuž typický nerozumný stranícky postoj, ktorý zďaleka nepatrí na pôdu samosprávy! Každý primátor by predsa mal – a to bez ohľadu na stranícke tričko – obhajovať záujmy všetkých svojich občanov! Ale zásadná otázka: to „pokojné vzťahy“ si vyžadujú, aby menšina (Slováci sú v Štúrove 28-percentná menšina) držala – ľudovo povedané – hubu a krok? V tomto štáte, v Európe i vo svete sa predsa požaduje, ba uprednostňuje rešpektovanie práv akejkoľvek menšiny. Akejkoľvek. Len Slováci, a to ani „doma“ nemôžu mať ani menšinové, ale vlastne ani väčšinové práva? Nie je niekde chyba aj v našej legislatíve?

3. Medzi narušiteľmi matičnej akcie sa objavil aj bývalý minister školstva slovenskej vlády maďarskej národnosti L. Szigeti. Myslíte si, že je správne, ak bývalý minister školstva protestuje proti soche Ľudovíta Šúra?

– Nuž áno, pán Szigeti – svedčia o tom obrázky – sa na proteste zúčastnil. Dlho sme tomu neverili, vlastne nechceli veriť, žeby tam bol človek, ktorý riadil slovenské školstvo! Bol však tam, ale napriek tomu neverím, že mohol a chcel „protestovať“ proti Štúrovi. Zrejme bol tam najmä preto, že sa blížia voľby a SMK je na hranici zvoliteľnosti. Tak či onak, jeho prítomnosť na neohlásenom proteste – matičiari svoju akciu ohlásili, tí druhí nie – je jednoznačným odkrytím kariet a treba dodať, že aj obnažením charakteru. Je to schizofrénia: tá istá osoba predsa nemôže brať nemalý plat za to, že riadi slovenské školstvo, opierajúce sa o Štúrov „výtvor“, teda slovenčinu, a na druhej strane súhlasí s vysýpaním kopy hnoja už aj na zárodok budúceho bronzového Štúra!

4. Matica slovenská osadila zatiaľ len základný kameň sochy Ľudovíta Štúra. Kedy plánuje osadiť celú sochu a ako bude vyzerať?

– Výzor sochy – busty ‒ majú v rukách štúrovskí matičiari. My im len pomáhame zháňať peniaze, a dodám že veľmi úspešne! A budeme dbať na to, aby sa nevyskytla nijaká chybička, ktorá by náš spoločný zámer pokazila. Pokiaľ ide o čas, nuž Štúr umrel v polovici januára a na budúci rok uplynie od toho smutného výročia stošesťdesiat rokov. Verím, že to stihneme keď už nie v januári, tak vo februári. Napokon Štúr je taká osobnosť, dodám európskeho formátu, že pripomínať si ho treba stále.

5. Neobávate sa, že skutočne môže socha Ľudovíta Štúra v budúcnosti rozdeľovať Slovákov a Maďarov v Štúrove intenzívnejšie ako dosiaľ?

– Platilo by to, ak by sme predpokladali, že všetci po maďarsky hovoriaci Štúrovčania sú netolerantní, a to tak nie je. V princípe platí, že tak ako nikto nemôže za to, kde a ako sa narodí, každý môže za to, ako sa správa. Argument súčasného i predchádzajúceho primátora Štúrova, že Štúr nikdy v Štúrove nebol, nemusí byť jednak celkom pravdivý, existuje vraj text o prechode Štúra cez Dunaj práve tam, v každom prípade je však smiešny. Už som povedal, a rád opakujem: Panna Mária určite nebola počas života v Štúrove ani v iných slovenských mestách, a predsa v nich svoje pamätníky má. Aj Ľudovít Štúr je symbol. A už minimálne šesťdesiatsedem rokov „s jeho menom“ večer líhajú a ráno vstávajú tisíce Štúrovčanov. Pravdaže, je tu kdesi v diaľke aj otázka premenúvania miest a obcí. Štúrovo sa naozaj volalo Parkaň, ale aj Cocot! Treba povedať, že s premenovaním nezačali Slováci. Na konci 19. storočia ani len jedna lokalita na Slovensku nesmela mať slovenské pomenovanie. Maďarčenie názvov obcí a miest malo totálny charakter a bolo aj komické. V Trenčianskej stolici „pokrstili“ tri obce na Alsó Keszi, Kőzép Keszi a Felsó Keszi. Keďže ľudia vyslovovali Kőzép Keszi ako Kozie Kesy, pri ďalšej maďarizácii sa stali „Kecske Keszi“. Za kritiku maďarčenia názvov boli súdy proti slovenským vlastencom. Známy je prípad odsúdenia dvadsiatich ôsmich Slovákov banskobystrickým súdom začiatkom roku 1900 len za to, že 24. júna 1898 privítali na martinskej železničnej stanici Ambra Pietra, zodpovedného redaktora Národných novín, ktorého deň predtým odsúdil pešťbudínsky tlačový súd na osem mesiacov väzenia a peňažný trest šesťsto zlatých pre „poburovanie proti národnostiam“. Išlo o článok Paralysa progresiva, v ktorom Národnie noviny vyzvali Slovákov, aby si nedali pomaďarčovať názvy obcí. Vajanský vtedy po odvolaní namiesto štrnásť dní dostal päť mesiacov! Po roku 1920, a aj po druhej svetovej vojne nastal „protipohyb“, poslovenčovanie názvov. Isteže, aj vtedy sa udiali veci tak, ako sa udiali. No ako v Štúrove pri odhalení základného kameňa povedal Štefan Martinkovič, Štúr bol takou významnou osobnosťou, že jeho bustu by mala mať každá obec a každé mesto na Slovensku.

 

2015-11-17T17:37:26+00:0017 novembra 2015 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X